Sloboda, láska!


Sloboda, láska! Mne
tie dve sú potrebné,
za lásku ja obetujem
život sám,
za slobodu lásku svoju
v obeť dám.

(Sándor Petőfi, preklad: Ján Smrek)

Marcová revolúcia a následný boj o nezávislosť Maďarov neboli jedinou drámou obdobia, boli však dôležitým prvkom veľkej revolučnej vlny, ktorá zastihla skoro celú Európu. Bola to vlastne séria revolúcií proti vtedajším monarchiám ovplyvnená liberálnymi a republikánskymi myšlienkami.
Ciele sa rôznili podľa toho, aké najhorúcejšie problémy bolo treba riešiť v tej-ktorej krajine.

Či však išlo o rozšírenie demokratických slobôd vo Francúzsku, alebo v rakúskej časti habsburskej monarchie, alebo o prekonanie roztrieštenosti územia a o národné zjednotenie  v Nemecku či v Taliansku, alebo o boje za samostatnosť v prípade Uhorska a Slovenska, vždy bolo možné nájsť zopár spoločných predpokladov.
Väčšina európskych štátov totiž napredovala podobným smerom, a to nezávisle od toho, že sa nachádzali na rôznych stupňoch vývoja spoločnosti. Veľkým príkladom bola, samozrejme, francúzska revolúcia, ktorá bojovala za premenu spoločnosti na občiansku a na národnú.
K týmto náladám sa pridalo ešte napätie, ktoré pramenilo z finančnej krízy pred rokom 1848.
A správy o vypuknutí revolúcií urýchlili zmeny aj v ďalších štátoch.

Proces reťazových reakcií možno veľmi jednoducho sledovať na príklade jednotlivých revolúcií. Prvými v poradí boli nepokoje v Taliansku v januári 1848. Nasledovala parížska revolúcia vo februári, ktorá mala už väčší vplyv na udalosti v Maďarsku, síce ešte nie vo forme revolúcie, ale pomohla  k zasadnutiu maďarského snemu v Bratislave. Dňa 13. marca vypukla vo Viedni revolúcia, ktorá mala za cieľ nastoliť občiansku spoločnosť. Dňa 15. marca bola ďalšou v poradí peštianska revolúcia, 17. marca revolúcia v Berlíne a v ďalších talianskych a nemeckých mestách pokračovali rôzne udalosti a prejavy nespokojnosti.

Jar národov

Vytvorenie novej občianskej spoločnosti a kapitalistického spôsobu výroby bolo hlavným cieľom revolúcie aj v Maďarsku, avšak podmienky boli oveľa zaostalejšie ako v Nemecku alebo v Taliansku. Feudálny spôsob výroby, nevoľníctvo, moc šľachty boli hlavné problémy maďarskej spoločnosti. Keďže v Uhorsku vtedy ešte meštianska vrstva bola veľmi slabá, boli to predstavitelia šľachty, ktorí začali študovať vzory západných krajín a prijali za svoje idey liberalizmu, ale, samozrejme, takým spôsobom, aby mohli svoje vedúce postavenie zachovať.  Dňa 1. marca 1848 sa do Bratislavy dostali správy o parížskych udalostiach, na to reagoval Lajos Kossuth útočným návrhom proti absolutizmu: v dolnej snemovni navrhol zavedenie všeobecnej dane, zrušenie nevoľníctva, vytvorenie snemovne s predstaviteľmi ľudu a zodpovedný systém vládnutia. Cisársky dvor naťahoval čas, aby nemusel zvolať hornú snemovňu, ktorá by mohla súhlasiť s požiadavkami  Kossutha.

Túto patovú situáciu však vyriešilo vystúpenie peštianskeho opozičného zoskupenia, ktoré podporovalo Kossuthov návrh. Vytvorilo 12 bodov, ktoré už presahovali aj Kossuthove návrhy a Petőfi napísal svoju báseň Pieseň národa (Nemzeti dal), ktorá sa neskôr stala hymnou revolúcie.

Dňa 13. marca vo Viedni vypukla revolúcia, čo ihneď zmenilo chod udalostí. Cisársky dvor rýchlo vyriešil prijatie Kossuthových návrhov v hornej snemovni a na druhý deň už Kossuth „odplával“ do Viedne, aby odovzdal svoj schválený návrh.

12 bodov a Pieseň národa

magyars_ii_1_001

„Marcoví mladíci“ pred budovou Národného múzea prečítali 12 bodov (Čo žiada maďarský národ?)

V tom istom čase sa však aj v Pešti zrýchlili udalosti. „Marcová  mládež“ (Sándor Petőfi, Jóozsef Irinyi, Pál Vasvári, Mór Jókai, Alajos Degré) zapojila do svojej činnosti vysokoškolákov a 15. marca bez povolenia cenzúry vytlačili 12 bodov a Pieseň národa.

Čo žiada maďarský národ?
1.    Mier, slobodu,  bratstvo.
2.    Slobodu tlače a zrušenie cenzúry.
3.    Zodpovedné ministerstvo v Buda-Pesti.
4.    Ročne raz zasadnutie snemu v Pešti.
5.    Rovnosť pred zákonom pre všetkých ohľadne občianstva a náboženstva.
6.    Národné vojsko.
7.    Spoločné znášanie výdavkov na štát.
8.    Zrušenie nevoľníctva.
9.    Súdy, zastúpenie na základe rovnosti.
10.    Národnú banku.
11.    Prepustenie politických väzňov.
12.    Úniu so Sedmohradskom.

Pieseň národa

Hor‘ sa, Maďar, vlasť velí ti!
Tu čas teraz abo nikdy!
Povedzte, či rabstvo chcete,
či si voľnosť vyberiete?
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Doteraz sme v rabstve žili,
predkov svojich zatratili,
ich, čo žili-mreli voľne,
poddanská zem tlačí bôľne.
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Podliak, kto dnes, keď mrieť treba,
netrúfa si, kto si seba,
vlastný život pramizerný,
nad česť svojej vlasti cení.
Prisaháme na praboha maďarsťva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Väčšmi zdobí ramä mužské
lesklý meč než putá mrzké,
a my preds‘ sme putá mali!
Sem sa, dobrý meč náš starý!
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

Meno Maďar zase v kráse
zaskvie sa, jak v dávnom čase,
zmyjeme my z neho hanu,
stáročiami nakydanú.
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!

K hrobom našim naši vnuci
kľakať budú, žehnajúci,
a z ich perí za modlenia
splynú naše sväté mená.
Prisaháme na praboha maďarstva,
prisaháme: voľnosť chceme, bez rabstva!
Preložil Ján Smrek

Na nátlak masy sa k hnutiu pripojilo aj vedenie Pešti a Budy, prijali všetko, čo žiadali, a pustili na slobodu Mihály Táncsicsa, politického väzňa. Večer sa oslavovalo víťazstvo revolúcie v Národnom divadle predstavením zakázanej drámy Bán Bánk. Už 17. marca bola vymenovaná prvá nezávislá maďarská vláda na čele s Lajosom Batthyányom.
Na základe požiadaviek narýchlo – za tri týždne – boli pripravené a schválené nové zákony. Kráľ ich posvätil 11. apríla 1848, preto sa volajú aprílové zákony. Najdôležitejším zákonom bolo zrušenie nevoľníctva. Sedliaci sa stali voľnými vlastníkmi pôdy. Zrušila sa cenzúra, mohli sa založiť nové nezávislé noviny. Katolícke náboženstvo prestalo byť jediným štátnym náboženstvom.

Aprílovými zákonmi sa vytvorilo nezávislé Uhorsko ako parlamentárny štát, avšak právne vzťahy s Rakúskom sa nezmenili.
Najväčším nedostatkom aprílových zákonov bolo neriešenie národnostnej otázky. Vláda Batthyánya uznala len jeden politický národ, a to maďarský. Národnosti mali právo len jednotlivca, ale kolektívne práva nemali. Aj preto sa národnosti dožadovali nápravy ich situácie a vytvorenia autonómie.

Koniec nádeja

Pád boja za slobodu Uhorska v rokoch 1848 – 1949 mal svoje vnútorné a vonkajšie príčiny. Vnútorné rozpory boli medzi vedením armády, medzi uhorskou armádou a národnosťami, vonkajšie príčiny boli medzinárodné vojská, proti ktorým uhorské vojsko nemalo šancu zvíťaziť.

Po víťazstve cisárskej armády sa začal prísny režim pod vedením generála Haynaua, ktorého vymenoval Franz Josef a stal sa pánom života a smrti až do roku 1850. Haynau 6. októbra 1849 dal popraviť v Arade 13 uhorských generálov. V tom istom čase v Budapešti popravili Lajosa Batthyánya a ďalších vedúcich politikov revolúcie. Tisícky vojakov uväznili, 40-tisíc vojakov zaradili do cisárskej armády. Bolo to obdobie strachu pre celú krajinu.

Hrdinovia a ideály

Výročie marcovej revolúcie a boja za slobodu dnes oslavujú Maďari ako národný sviatok hrdinov bojujúcich za slobodu národa. Tak ako väčšina národov oslavuje svojich národných hrdinov a národné sviatky ako idealizované postavy, aj hrdinovia tohto prípadu sa stali súčasťou mýtu národa. Veď každý národ potrebuje svojich hrdinov a svoje ideály, a niekedy si popri tom nevšíma susedov, ktorí sú rovnako zahľadení do svojich vlastných mýtov.