Slováci nepoznajú význam slova „Felvidék“ ani slova „Tót“


Popredná slovenská výskumná agentúra Focus na požiadavku Maďarského inštitútu v Bratislave (maď. Pozsonyi Magyar Intézet) uskutočnila v októbri tohto roku reprezentatívny prieskum. Účastníkov výskumu sa pýtali medzi inými na slovenské historické povedomie ako aj na vzťah Slovákov k historickému Uhorsku. Prieskum priniesol zaujímavé výsledky.

Pre veľkú väčšinu opýtaných Slovákov (viac ako dve tretiny) nič nehovorí pojem „Felvidék”, teda nevedia definovať význam tohto slova. Tí, ktorí pojem vedeli interpretovať, pokladajú toto slovo skôr za negatívne. Naopak veľká väčšina opýtaných Maďarov zo Slovenska (85% opýtaných) dala na vysvetlenie pojmu „Felvidék” také konkrétne odpovede ako „historické Horné-Uhorsko” (maď. történelmi Felső-Magyarország ), alebo jednoducho „moja domovina”.
Podobne prekvapivé výsledky boli aj pri opýtaní sa na význam slova „Tót”. Takmer dve tretiny opýtaných Slovákov v podstate ani nepozná toto slovo, a len necelá jedna pätina Slovákov stotožňuje význam slova „Tót” so slovom „Slovák”. Okolo 8% Slovákov si myslí, že výraz „Tót” je urážlivé označenie Slovákov, alebo má pejoratívny obsah, napríklad sa týmto slovom označuje hlúpy človek.

Jednotlivé etapy zo spoločných dejín Maďarov a Slovákov (napr. turecké vpády, udalosti pri Moháči) boli pomerne dobre známe aj medzi opýtanými Slovákmi a rovnako aj Maďarmi zo Slovenska. Uvedené udalosti obe skupiny pokladali rovnako za negatívne.
Veľké rozdiely sa však ukázali pri interpretácii tých historických osobností, ktoré pokladajú Maďari a Slováci za svojich vlastných velikánov.

Dôkazom toho je fakt, že kým až 52% opýtaných Maďarov pokladala osobu Svätého Štefana za pozitívnu, v prípade Slovákov to bolo len 26% opýtaných. Posúdenie osobnosti Matúša Csáka prinieslo práve opačné výsledky. Matúša Csáka až polovica opýtaných Slovákov pokladala za pozitívnu historickú osobnosť, kým to isté tvrdilo len 29% opýtaných Maďarov. Tento výsledok nie je prekvapivý. Slovenská literárno-historická tradícia totiž zdôrazňuje pôsobenie Matúša Csáka na území dnešného Slovenska ako obdobie regionálneho posilnenia slovenskej Hornej zemi v Uhorsku.

Súčasťou prieskumu bolo aj zistiť, či Slováci vedia odkedy žijú Maďari na území dnešného Slovenska. Zároveň od ktorého obdobia môžeme podľa nich hovoriť o slovenskom národe. Odpovede ukázali, že pre Slovákov nie je jednoznačne jasné, že Maďari sú taktiež autochtónni (pôvodní) obyvatelia územia dnešného Slovenska.

Iba nie viac ako štvrtina opýtaných Slovákov si myslí, že Maďari sa na území dnešného Slovenska objavili na prelome 9. a 10. storočia (v maďarských dejinách označované ako obdobie zaujatia vlasti, „honfoglalás”) či skôr. Naopak 15% opýtaných Slovákov si myslí, že Maďari sa na území dnešného Slovenska objavili v období tureckej okupácie. Až 25% si myslí, že Maďari prišli na územie dnešného Slovenska ešte neskôr, a to v období Rakúsko-Uhorskej monarchie. A napokon 7% Slovákov si myslí, že Maďari sa objavili na území dnešného Slovenska len po Trianone (t.j. po roku 1920).

Slovenské povedomie nie je jednotné ohľadom toho, odkedy môžeme hovoriť o slovenskom národe. 40% opýtaných Slovákov si myslí, že existencia slovenského národa sa ráta od čias Veľkej Moravy (ako prvé slovanské kmeňové kniežatstvo), či ešte od skorších dôb. Avšak jedna tretina opýtaných ráta vznik slovenského národa od 19. storočia (od obdobia moderných národných hnutí), či od obdobia vzniku Československa.

Preložené z: www.index.hu
Preložila: Anita Radi