Slovenská hvezdáren v Hurbanove

Hvezdáreň Hurbanovo

Mesto Hurbanovo leží na najteplejšom mieste Podunajskej nížiny. Kopec, výšina nikde na okolí, vďaka veľmi dobrej kvalite tamojšej pôdy sa územie zaraďuje medzi poľnohospodársky najvýznamnejšie oblasti na Slovensku. Hoci súčasnosť toto tvrdenie v určitej miere vyvracia, viacerí obyvatelia mesta a jeho okolia totiž pesimisticky argumentujú: práca prvovýrobcov v poľnohospodárstve vôbec nie ja zaplatená, dominujú veľké obchodné reťazce, malopestovatelia pre nich vôbec nie sú partnermi.

Hurbanovo sa nachádza v okrese Komárno, asi 15 kilometrov od okresného mesta. Komárňanský okres je najjužnejším okresom Nitrianskeho kraja. Podľa posledného sčítania ľudu k 31. 12. 2011 mesto obývalo 7 740 ľudí, ale podľa čerstvejších ukazovateľov je to už 8 133 obyvateľov. Tým sa Hurbanovo zaraďuje do kategórie menších miest. Rovnako sčítanie ľudu nám vykazuje aj ďalšie fakty: 48,4 percenta obyvateľov sa hlásilo k slovenskej národnosti, 41,2 percenta je Maďarov, nezistenej národnosti bolo až 6,9 percenta, Rómov žije v meste 2,4 a Čechov 0,5 percenta.

Slávny rodák mesta v najteplejšej oblasti Podunajskej nížiny

V niekdajšom meste Ó Gyalla, potom Stará Ďala 20. 1. 1842 sa narodil významný astronóm a zakladateľ hurbanovského observatória Miklós Konkoly-Thege. Bol to vedec, ktorý celý svoj život zasvätil rozvoju vedeckého poznania. Pochádzal z bohatšej rodiny, pre ktorú nebolo problémom financovať aj náročnejšie štúdiá či študijné cesty. Na hodiny fyziky chodil okrem iných aj k Ányosovi Jedlikovi, ktorý je slávnym rodákom neďalekej obce v novozámockom okrese, narodil sa v Zemnom. Konkoly-Thege ale mohol byť právom hrdý aj na to, že jedným z jeho profesorov bol svetoznámy odborník Johann Franz Encke. Konkoly po štúdiách v Budapešti a Berlíne sa roku 1860 vydal na dvojročnú študijnú cestu po najznámejších observatóriách v Európe, aby sa oboznámil s ich činnosťou, prístrojovým parkom a odborným programom. Mohol na vlastné oči vidieť najnovšie výdobytky astronómie, oboznámil sa s vedcami, odborníkmi európskeho rangu. Keď sa vrátil z európskej cesty na svoj hurbanovský majetok, aj on sám sa pustil do práce náročnej, no nie veľmi rozšírenej a propagovanej.

Hvezdáreň, ktorú založil roku 1871, sa za niekoľko rokov stala známa na celom svete. Po počiatočných rokoch v tejto vedeckej oblasti sa vyjadril v tom zmysle, že jeho cieľom nie sú nejaké väčšie výskumy, ďalekosiahle plány a dosiahnutie senzačných výsledkov. Chcel jednoducho „iba“ pozorovať javy súvisiace s hviezdami, nakoľko čo najviac chcel vidieť na vlastné oči. Po večeroch mal pôžitok zo zázračnosti univerzu. No onedlho mu napadlo, že hurbanovská hvezdáreň môže byť v plnej miere využitá i na vedecké účely, na výskumy a objavy, nie iba na vlastné potešenie. A tak postupne si začal robiť poznámky zo svojich pozorovaní. Zo začiatočnej záľuby Miklósa Konkolya-Thegeho sa takto stal vedecký program. Mal obrovskú výhodu, že bol natoľko majetným, aby si svoju súkromnú hvezdáreň mohol zariadiť najmodernejšími prístrojmi vtedajšej doby. Kvalita hurbanovskej vedeckej inštitúcie bola a je aj dnes na úrovni, o akej v mnohých krajinách astronómovia možno iba snívajú.

Dokladom mimoriadnej vedeckej činnosti Miklósa Konkolya je veľké množstvo odborných publikácií. Väčšinou sú to práce, ktoré vznikli prevažne na základe vlastných pozorovaní. Za sedem rokov vydal vyše 40 pôvodných vedeckých prác.

Spolupracoval s mnohými významnými astronómami tých čias, akými boli: M. Wolf, G. V. Schiaparelli, H. C. Vogel, E. Weiss, G. B. Donati, F. A. Bredichin, A. Secchi, Merz, Pauly a iní. Bol vysoko uznávaným členom mnohých vedeckých spoločností ako Astronomische Geselschaft, Royal Astronomical Society, Societá dei spektroscopisti Italiana, Assotiation Scientifique de France a ďalších.

Za svoju záslužnú prácu dostal Konkoly-Thege mnohé uznania a vyznamenania, napríklad čestný doktorát univerzity vo Philadelphii, Rad Pro Litteris et Artibus, pruský, würtenberský a srbský rad, ďalej zlaté medaily za fotografovanie hviezdnej oblohy.
Samozrejme aj on potreboval relax a oddych. V tých chvíľach sa zaujímal o výtvarné umenie a hudbu. Medzi jeho priateľov z tejto brandže patril okrem iných i známy nemecký hudobný skladateľ Richard Wagner.

V obave, že po jeho smrti hvezdáreň zanikne a jej prístroje sa prestanú používať, celý svoj majetok, dom, záhradu a všetko zariadenie observatórií dátumom 18. 5. 1899 venoval štátu, ale pod podmienkou, že hvezdáreň zostane v Hurbanove, a kým on ako jej zakladateľ žije, bude jej neplateným riaditeľom.
Menom zakladateľa hvezdárne Konkolya a menom Hurbanova (Ó Gyalla) boli pomenované aj dve malé planéty, ktoré spolu s jeho celoživotným dielom pripomínajú astronómom jeho humánny a vedecký odkaz. Miklós Konkoly-Thege zomrel dňa 17. 2. 1916, pochovaný je v Hurbanove.

Z histórie hvezdárne

Hvezdáreň v Hurbanove patrila na sklonku 19. storočia medzi najkompletnejšie vybavené a najznámejšie observatóriá v Európe. Dôležité bolo nadobudnutie kontaktu, vďaka ktorému od roku 1876 hvezdáreň úzko spolupracovala s budapeštianskou Akadémiou vied, ktorá pravidelne informovala o činnosti a vedeckých výsledkoch hvezdárne. O tri roky neskôr už samotná hvezdáreň začala vydávať svoje pozorovania vo vlastných edičných tituloch. Po smrti Konkolya sa činnosť hvezdárne postupne dostávala do pozadia, a v období zložitých politických zmien súvisiacich s rozpadom Rakúsko-Uhorska bola práca hvezdárne dokonca prerušená.

Roku 1919, teda v novej Československej republike, sa hvezdáreň v Hurbanove stala Štátnym astrofyzikálnym observatóriom pražskej hvezdárne. Správcom observatória sa stal asistent pražskej hvezdárne Jiří Kaván. Roku 1922 Kaván objednal u firmy Zeiss 60 cm zrkadlový ďalekohľad, ktorý po nainštalovaní v roku 1927 bol v tom čase najväčší a najmodernejší v republike. Šternberk ako prvý v Európe zmeral pomocou neho polohu novoobjavenej planéty Pluto. V priebehu 2. svetovej vojny sa v Hurbanove vykonávali len geomagnetické, seizmické a meteorologické pozorovania. Astronomické pozorovania sa obnovili až roku 1962. Na túto obnovu priamo nadväzuje vznik Slovenskej ústrednej hvezdárne (SÚH) v Hurbanove roku 1969.

Roku 1990 SÚH koordinovala činnosť už 27 astronomických zariadení v SR. Zásluhou Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove sa roku 1969 otvorilo Pomaturitné štúdium astronómie, bola podrobne a na vysokej odbornej úrovni vypracovaná koncepcia výstavby rovnomernej siete astronomických zariadení na Slovensku. Veľmi dôležitým bol rok 1970, keď sa začal vydávať časopis Kozmos, a taktiež bol založený Slovenský zväz astronómov amatérov. Slovenská ústredná hvezdáreň čoraz častejšie začala usporadúvať rôzne odborné a metodické medzinárodné i celoslovenské semináre, medzinárodné zrazy mladých astronómov, študijné exkurzie, výstavy, pozorovania pre verejnosť, starostlivosť o všetkých záujemcov o astronómiu.

Významné a trvalé výsledky dosiahli pracovníci hvezdárne v Hurbanove aj v štúdiu slnečnej koróny v čase úplných zatmení Slnka. V nadväznosti na prvú hurbanovskú expedíciu za úplným zatmením Slnka v Orenburgu (ZSSR, 13. 6. 1936) sa uskutočnili ďalšie expedície na Čukotku (22. 7. 1990), polostrov Baja California Sur v Mexiku (11. 7. 1991), v Criciúmi v Brazílii (3. 11. 1994), Nakhon Sawan v Thajsku (24. 10. 1995), Čite (Rusko, Pobajkalsko 9. 3. 1997), na ostrovoch Guadeloupe (26. 2. 1998), v Tihanyi (Maďarsko 11. 8. 1999) a Sumbe (Angola, Afrika 21. 6. 2001). Roku 1984 sa vo hvezdárni v Hurbanove rozšírili aj odborné pozorovania vo výskume medziplanetárnej hmoty. Orientovali sa najmä na vizuálne a fotografické sledovanie komét a asteroidov. Medzi pozoruhodné výsledky týchto pozorovaní patria aj objavy 11 nových asteroidov. Podľa návrhu ich objaviteľa Milana Antala z hvezdárne v Hurbanove boli pomenované menami významných miest Slovenska a osobností slovenskej kultúry.
Od roku 1996 plní Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove aj funkciu Národného metodického centra pre sieť astronomických zariadení na Slovensku.

Preložil a spracoval: Béla Susla