Pri porovnaní slovenských a maďarských učebníc dejepisu je očividný nielen rozdiel v ich obsahoch, ale taktiež aj v terminológii, ktorú používa maďarská a slovenská historiografia. Súbor základných historických termínov je až tak rozdielny, že je dôkazom toho, ako je spoločensko-historické povedomie týchto dvoch národov od seba vzdialené. V tejto časti sa budeme stručne zaoberať odlišnou slovenskou a maďarskou historickou terminológiou, ktorá sa používa v učebniciach dejepisu.
„Magyarország” verzus „Uhorsko” a „Maďarsko”
Slovenská historiografia, podľa svojho zaužívaného spôsobu a zavedených pravidiel, rozlišuje dejiny Maďarska pred rokom 1918 a po roku 1918. Na pomenovanie historického Maďarska (maď. történelmi Magyarország) používa slovo „Uhorsko”, ktoré charakterizuje ako viacnárodnostný štátny útvar, kde žilo a tvorilo spoločný štát viacero národov.
Slovenské pomenovanie maďarského štátu po roku 1918 je „Maďarsko”, ktoré je pokladané za národnostným štát, za etnický štát Maďarov. Teda na rozdiel od maďarskej historickej terminológie, a terminológie iných európskych národov, slovenská historiografia rozlišuje dve štátne útvary (Uhorsko a Maďarsko), kým ostatní, ten istý štátny útvar pokladajú za jeden (t.j. len „Maďarsko” – maď. „Magyarország”, ang. „Hungary”, nem. „Ungarn”, fran.”Hongrie”,špan. „Hungría“, ruš. „Bенгрия“, rum. „Ungaria“, ukraj. „yгорщина“, poľ. „Węgry“).
Preklad výrazov „Uhorsko“ a „uhorský“ robí veľké problémy v slovensko-maďarskom kontexte. Okrem výrazného formálneho rozdielu tohto termínu, je značná odlišnosť aj v jeho obsahu a chápaní. Maďarská a slovenská historiografia sa líši v posudzovaní charakteru historického Maďarska ako viacnárodnostného štátu, ako aj v posudzovaní štátotvornej úlohy jednotlivých národov v ňom.
Toto je asi najzákladnejší rozdiel medzi slovenskou a maďarskou historiografiou, z čoho potom vznikajú rozdielne názory a interpretácie. Preto sa v slovenskej historiografii v dobe pred rokom 1918 používa pojem „uhorský”, na čo však maďarská terminológia nepozná ekvivalent. Slovenské učebnice dejepisu používajú tento termín na mnohé také historické osobnosti či inštitúcie, ktoré sa v maďarských učebniciach dejepisu označujú jednoducho slovom „maďarský”. Napríklad, kým v maďarských učebniciach nájdeme pojmy ako „maďarská šľachta”, či „maďarský snem”, zatiaľ slovenské učebnice používajú pojmy „uhorská šľachta”, a „uhorský snem”. Pojem „maďarský” v etnickom význame používajú slovenské učebnice len v prípade, ak píšu o etnickom zložení obyvateľstva.
Je dôležité povedať, že slovenské učebnice nevysvetľujú rozdiel v chápaní týchto výrazov, túto úlohu prenechávajú učiteľovi. To, že nie je vždy jasné, čo je „uhorské” a čo je „maďarské” dokazujú jednotlivé pasáže zo slovenských učebníc. Tak napríklad vojsko z revolučného roku 1848 vystupuje ako etnicky „maďarské”, ale revolučnávláda už ako „uhorská”. Ten istý problém je aj v prípade udalostí ohľadom vyrovnania, ktoré slovenské učebnice opisujú ako „rakúsko-maďarské vyrovnanie”, teda zdôrazňujú jeho etnický charakter.
„Felvidék“ verzus „Slovensko“
Podobne veľkým problémom je aj fakt, že slovenská a maďarská terminológia inak pomenúva oblasť historického Horného Maďarska (maď. történelmi Felső-Magyarország), teda región Hungaria Superior. V maďarských učebniciach je táto oblasť zaužívane, a na základe historických prameňov, pomenovaná vždy ako „Felvidék” (slov. „Horná zem”, „Horniaky”, „Horný vidiek”). V žiadnej maďarskej učebnici sa nenachádzajú presné ohraničenia oblasti menom Felvidék, ani jeho hranice. Na príslušných historických mapách vidieť jedine to, že oblasť Felvidék-u bola zhruba na území dnešného Slovenska. Výraz „Felvidék” sa objavil aj po roku 1918, kedy sa stal synonymom pre dnešné územie Slovenska.
Výraz „Felvidék”, teda jeho slovenský ekvivalent „Horniaky”či „Horná zem”, sa nenachádza v slovenských učebniciach dejepisu. Je to pravdepodobne dôsledkom názoru slovenskej historiografie na tento pojem, ktorá tvrdí, že tento výraz je neodborný, a pre Slovákov urážlivý. Maďarský pojem „Felvidék” však nenesie v sebe etnický charakter, lebo maďarské historické povedomie si v daných historických obdobiach neveľmi všímalo slovenský prvok.
Slovenské dejepisectvo teda nepoužíva slovenský ekvivalent výrazu „Felvidék”, ale namiesto toho používa názov „Slovensko”. V tomto prípade však ani slovenská terminológia nerozlišuje medzi územím Slovenska v rámci historického Uhorska (kedy územie dnešného Slovenska nebolo administratívne oddelenou geografickou krajinou) a slovenským štátom, ktorý sa po roku 1918 na tomto území vytvoril.
Slovenská terminológia sa teoreticky nemôže pokladať za retrospektívnu. Výraz „Slovensko” existovalo a bolo používané už v 18—19. storočí (podľa niektorých názorov aj oveľa skôr), bez presnejšieho určenia jeho geografickej polohy. Na základe toho by teda malo byť oprávnené používanie pojmu „Slovensko” pred rokom 1918.
V dnešnej slovenskej historiografii je výraz „Slovensko” v období pred rokom 1918 geografickým pojmom bez určenia presných hraníc miesta, ktoré označuje (v tomto smere je teda podobné chápaniu pojmu „Felvidék”).
Keď slovenská historiografia píše o histórii Slovenska v období stredoveku či novoveku, nehovorí o histórii jedného národa, ale o histórii jedného celého teritória, kde zahrňuje zároveň aj históriu všetkých ostatných národov, ktorí na tom území žili. V tomto chápaní má teda pojem „Slovensko” geografický význam. Toto výrazné geografické vymedzenie sa odzrkadľuje napríklad aj v názvoch ako „Slovensko v praveku”, kde sa konkrétne spomínajú Kelti, žijúcich na území dnešného stredného Slovenska, či MarcusAurelius, ktorý obsadil územie dnešného južného Slovenska.
Z toho vyplýva, že aniv slovenských učebniciach nie je problémom použiť pojem „stredoveké Slovensko”, namiesto „územie dnešného Slovenska v stredoveku”. Učebnice sa však už s touto otázkou podrobnejšie nezaoberajú, a vysvetlenie významu pojmu „Slovensko” ponechávajú na učiteľa. V každom prípade musia byť pre žiaka problematické aj cvičenia s mapami. Na niektorých mapách je totiž v rámci historického Maďarska vkreslené územie dnešného Slovenska s jeho dnešnými hranicami. Takýto obrázok môže žiaka značne zmiasť, totiž akoby naznačoval, že dnešné Slovensko v tom období tvorilo administratívne samostatnú jednotku (akou bolo napríklad Sedmohradsko), čo však nie je pravdou.
Najčastejšie sa však v slovenských učebniciach vyskytujú také mapy, ktoré neznázorňujú celé územie Uhorského kráľovstva, ale len územie dnešného Slovenska. Dôsledkom toho sa často udalosti, ktoré mali celoštátny charakter (napr. povstania v 17. storočí, vojenské ťaženia v rokoch 1848-1849) predstavujú nie v rámci celého územia historického Uhorska, ale len v rámci hraníc dnešného Slovenska.
„Bratislava” verzus „Prešporok”
Foto: www.bratislavskerozky.sk
Ďalším problémom je používanie názvu pre mesto Bratislava v dejepisectve, čo si tiež zaslúži pozornosť.Slovenské učebnice toto mesto v každom historickom období označujú názvom „Bratislava”.
Názov „Bratislava” začali používať Štúr a jeho nasledovníci v 19. storočí, namiesto vtedy zaužívaného názvu „Prešporok”, ktorý bol poslovenčený názov od nemeckého názvu „Pressburg”. Podľa slovenskej interpretácie, názov „Bratislava” poukazuje na meno moravského kniežaťa Bretislav-a, zároveň na pomenovanie mesta „Breslaupurc”, ktoré sa objavilo v jednom prameni z 10. storočia. V podstate by teda mal názov „Bratislava” poukazovať na predpokladané slovanskézáklady tohto mesta.Až do obdobia prvej svetovej vojny sa však nový názov mesta nedostal do slovenského povedomia. Po vzniku Československa sa však tento názov stal oficiálnym názvom tohto mesta.
Z tohto pohľadu teda slovenská historiografia pokladá používanie pomenovania „Bratislava” za retrospektívne,a môže sa používať aj v období pred rokom 1918. Aj slovenské učebnice dejepisu používajú názov „Bratislava”. Výraz „Prešporok” sa objavuje len vtedy, keď sa v období sporov ohľadom kodifikácie slovenského jazyka spomínajú prvé slovenské noviny (t.j. Prešpurské noviny). V jednej učebnici sa nachádza stručný opis histórie pomenovania „Bratislava”. Podľa toho pomenovanie „Bratislava” sa používalo v polovici 19. storočia, ale neskôr, v druhej polovici 19. storočia, sa Slováci vrátili k používaniu názvu „Prešporok” a názvu „Požún”, ktoré bolo vytvorené z maďarského názvu „Pozsony” (čítaj „Požoň”).
V atlasoch, ktoré slúžia ako učebné pomôcky sa do konca 19. storočia používa názov „Prešporok”, a len od obdobia dualizmus sa objavuje pomenovanie „Bratislava”.
Kollai István
Autor je riaditeľom Maďarského inštitútu v Bratislave
Zdroj: www.mult-kor.hu
Preložila: Anita Radi
