Trianon: Keď celý maďarský národ bol zahalený do smútku

2017-06-19_10-25_f

Maďarská vláda 31. mája 2010 vyhlásila 4. jún – výročie Trianonskej mierovej zmluvy, za Deň národnej spolupatričnosti. Ako píše maďarský zákon č. XLV./2010: „Každý člen a spoločenstvo maďarstva, ktoré sa dostalo pod vládu viacerých štátov, je súčasťou jednotného maďarského národa, ktorého spolupatričnosť mimo štátnych hraníc je skutočnosťou, a zároveň je kľúčovým prvkom osobnej a kolektívnej identity Maďarov.“

Na parížskej mierovej konferencii v rokoch 1919-20, kedy víťazné veľmoci rozhodovali o novom usporiadaní Európy, boli podmienky mieru stanovené bez účasti Maďarov. Líder maďarskej delegácie, Albert Apponyi, mohol predstaviť maďarské stanovisko len 16. januára 1920. Za pomoci dokumentov a máp predstavil geograficko-populačnú situáciu Uhorska/Magyarország s dôrazom na historické a právne argumenty – avšak úplne bezvýsledne. Podmienky mieru odovzdali maďarskej delegácii v máji 1920, následne potom sa predstavitelia maďarskej delegácie vzdali svojich funkcií. Z tohto dôvodu trianonský diktát podpísali popoludní 4. júna 1920 Ágost Benárd, minister práce a sociálnych veci a Alfréd Drasche-Lázár, mimoriadny vyslanec a splnomocnený minister. Benárd na protest podpísal diktát postojačky.

4k798a17716a82a1579a76d2baf56729a867S Rakúsko-Uhorskou monarchiou vtedy uzavrelo mier 17 štátov, s výnimkou Spojených štátov amerických (prezident Woodrow Wilson nepodpísal svoje meno pod tento mier, americko-maďarská mierová zmluva bola uzavretá 29. augusta 1921). O 10.00 hodine predpoludním (v predpokladanom čase podpísania trianonského diktátu) hromadne zazvonili zvony na celom území historického Uhorska, ozvali sa sirény v továrňach, na školách a na úradoch bol vyhlásený v ten čas smútok, zástavy boli spustené na pol žrde, zároveň na desať minút sa zastavila aj doprava a jednotlivé obchody boli zatvorené.

 Zmluva pozostávajúca zo 14 častí a z 364 článkov, obsahovala v prvej časti Pakt Spoločnosti národov. Mierová zmluva vyhlásila nezávislosť Maďarska, definovala jeho hranice, a zakázala, aby bez súhlasu Spoločnosti národov mohlo s kýmkoľvek vstúpiť do aliancie. Počet maďarských ozbrojených síl stanovili na 35 000, bola zakázaná všeobecná branná povinnosť a držanie ťažkých zbraní, zároveň bola obmedzená výroba zbraní. Maďarsko muselo zaplatiť reparácie za škody spôsobené počas vojny počnúc od 1. mája 1921 až do doby 30 rokov, ako zálohu zobrali všetok majetok a príjmy štátu. V oblasti medzinárodného obchodu muselo Maďarsko poskytnúť víťazným veľmociam čo najväčšie zľavy. Dodržanie mierovej zmluvy bolo pod dohľadom medzinárodnej vojenskej kontrolnej komisie.

V zmluve sa uvádza, že Rakúsko-Uhorská monarchia sa rozpadla, dôsledkom čoho sa jej územie (bez Chorvátska) zmenšilo z 283 000 km2 na 93 000 km2, a jeho obyvateľstvo sa znížilo z 18,2 miliónov na 7,6 milióna. Horná zem (Felvidék), severná časť Malej dunajskej kotliny (Kisalföld) ako aj územie Zakarpatska (Kárpátalja) boli pričlenené k Československu; Sedmohradsko (Erdély), východný okraj Veľkej dunajskej kotliny (Alföld) a východný Banát (Kelet-Bánát) boli pričlenené k Rumunsku; Chorvátsko, Báčka (Bácska), západný Banát (Nyugat-Bánát), južný okraj Zalianskej župy (Zala megye), Međimurje (Muraköz) a baranský trojuholník sa pričlenili ku Kráľovstvu Srbov, Chorvátov a Slovincov; časť západného Maďarska sa pričlenila k Rakúsku; a napokon zo severného územia historického Uhorska (zo spišskej a z oravskej župy) sa pričlenili určité územia k Poľsku. V konečnom dôsledku Maďarsko stratilo približne dve tretiny svojho územia, 38% svojho priemyslu, a 67% národného produktu.

tr(1)

Trianonská mierová zmluva nebrala ohľad na etnické zloženie daných území, a tak približne 3,2 miliónov Maďarov (t.j. tretina maďarstva) sa ocitlo na území iného štátu, sústredení v súvislých blokoch pozdĺž hraníc. Mierová zmluva obsahovala ustanovenia týkajúce sa práv menšín, podľa ktorých obyvatelia krajiny majú nárok na rovnaké práva bez ohľadu na ich národnosť, rasovú či náboženskú príslušnosť. Pred zákonom sa musí s nimi zaobchádzať rovnako a musí sa im zabezpečiť nerušený kultúrny a náboženský život.

Maďarský parlament ratifikoval mierovú zmluvu 15. novembra 1920, a bola vyhlásená článkom XXXIII. 26. júla 1921. Po referende zo 14.-16. decembra 1921 však  mesto Sopron a jeho okolie zostalo súčasťou Maďarska, v roku 1923 sa zas na severe vrátilo Maďarsku mesto Somoskő a okolie.

Trianonské rozhodnutie šokovalo maďarskú spoločnosť a z tohto dôvodu medzi dvomi svetovými vojnami bolo rozhodujúcim zahraničnopolitickým cieľom Maďarska práve revízia Trianonu. Maďarsku sa po prvej viedenskej arbitráži v roku 1938 vrátilo územie dnešného južného Slovenska s prevahou maďarského obyvateľstva, v roku 1939 získalo naspäť Zakarpatsko, po druhej viedenskej arbitráži v roku 1940 severné Sedmohradsko a Sikulskú oblasť (Székelyföld), po obsadení Juhoslávie Nemcami v roku 1941 sa vrátilo aj územie Dolnej zeme (Délvidék). Po týchto udalostiach sa územie Maďarska oklieštené Trianonom zdvojnásobilo, veľká väčšina Maďarov žijúcich v Karpatskej kotline sa tak znovu stala súčasťou materskej krajiny. Tieto územia však Maďarsko opätovne stratilo kvôli jeho účasti vo vojne na strane Nemecka.

Po druhej svetovej vojne sa podpísal nový parížsky mier 10. februára 1947, ktorý však v podstate len obnovil trianonské štátne hranice. Územné zmeny, ktoré sa odohrali v období medzi dvomi svetovými vojnami boli vyhlásené za neplatné, ba čo viac Československo získalo ešte ďalšie tri obce v okolí Bratislavy na pravom brehu Dunaja.

Preložené z originálu: Amikor perceken át szólt az összes magyar harang