V Podunajských Biskupiciach znovu ožívajú Benešove dekréty


V Podunajských Biskupiciach, podobne ako v iných častiach krajiny, evidujú veľa takých pozemkov, ktorých vlastníci sú desaťročia neznámi. Štátna správa sa snaží takéto situácie riešiť spôsobom, že okresný úrad daného územia, ako aj Slovenský pozemkový fond zriadi spoločnú komisiu, ktorá sa snaží na základe dostupných dokumentov vypátrať majiteľov, alebo ich potomkov.

V Podunajských Biskupiciach to bolo práve v čas, keďže cez túto mestskú časť prechádza nová diaľnica D4. Národná diaľničná spoločnosť, ktorá realizuje investičnú činnosť, odkúpila od konkrétnych vlastníkov územia potrebné k investícii. Proces však nabral nečakané obrátky. O jeho abnormálnom stave informoval týždenník Magyar7 bratislavský právnik Tomáš Plank, ktorý zastupuje skupinu vlastníkov pozemkov.

Bývalých vlastníkov hľadali sedem rokov

V roku 2008 katastrálny úrad Okresného úradu v Bratislave, a hore spomínaný Slovenský pozemkový fond zriadili komisiu, ktorá svoju prácu vykonávala sedem rokov. Komisia vychádzala v prvom rade zo štátneho registra platnom do roku 1950, ktorý zachytáva majetkové pomery spred 2. svetovej vojny, založené na údajoch z bývalého maďarského katastra.

Prácou komisie bolo to, aby vypátrala a identifikovala dnes neznámych majiteľov týchto pozemkov, respektíve už zväčša len ich potomkov a dedičov. K tomu využila aj externú pomoc, a väčšinu úloh zverila do rúk banskobystrickej spoločnosti Geodis Slovakia. V roku 2015, po ukončení sedem rokov trvajúcej práce, identifikovali stovky nových vlastníkov. Komisia v zmysle zákona týchto majiteľov uviedla aj v štátnom registračnom systéme. Desiatky dedičov, ktorých pozemky sa nachádzali na mieste prechodu novej diaľnice, urobili ponuku na predaj Národnej diaľničnej spoločnosti. Respektíve, samotná spoločnosť z vlastnej iniciatívy oslovila týchto majiteľov, aby im predali tieto pozemky.

Prvé kúpy zo strany diaľničnej spoločnosti začali v roku 2016. Proces prebiehal pomerne pomaly, totiž v mnohých prípadoch museli byť vykonané dedičské konania v prospech potomkov identifikovaných, ale už nadnes zosnulých vlastníkov pôd. Tento proces, aj keď nebol príliš rýchly, fungoval bezproblémovo do konca roku 2018.

V prvom mesiaci roku 2019, na počudovanie účastníkov, Slovenský pozemkový fond podal trestné oznámenie na generálnu prokuratúru. Fond tvrdil, že pri identifikácii nových majiteľov pozemkov došlo k obrovskému zneužitiu konania. Za vlastníkov pozemkov totiž určili takých ľudí, ktorí boli na základe Benešových dekrétov zbavení nehnuteľného majetku po 2. svetovej vojne, čiže tieto pozemky sa stali predmetom konfiškácie.

Privátna akcia Slovenského pozemkového fondu

Napriek tomu, že Slovenský pozemkový fond sa sám podieľal na práci komisie pri identifikácii vlastníkov pozemkov; nielenže podal trestné oznámenie, no v podobe obežníka informoval Národnú diaľničnú spoločnosť ako aj Notársku komoru združujúcu slovenských notárov o tom, aby zastavili, respektíve prerušili kúpy pozemkov ako aj práve prebiehajúce dedičské konania.

Síce Slovenský pozemkový fond nemá podľa zákona žiadne právo na to, aby zastavil či už kúpu pozemkov, alebo samotné dedičské konania; z pozície správneho orgánu však zneistil diaľničnú spoločnosť a notársku komoru. Títo sa preto kvôli trestnému oznámeniu rozhodli radšej pozastaviť svoju doterajšiu činnosť.

Právnik Tomáš Plank informoval o patovej situácii. Slovenský pozemkový fond sa totiž kvôli podanému trestnému oznámeniu dostal do mimoriadne výhodnej pozície, keďže odvtedy odmieta zverejniť akékoľvek údaje odvolávajúc sa na to, že by nechcel tým ovplyvniť vyšetrovanie prokuratúry. Dotknutí dediči sa tak nemohli dozvedieť ani to, že zo 150 potencionálnych vlastníkov presne ktorých sa týka konfiškácia. Slovenský pozemkový fond totiž vo svojom podaní každú osobu označil za vzbudzujúcu oprávnené obavy. Pre človeka dostávajúcim sa do styku s úradmi len zriedka sa takáto situácia môže zdať úplne nepredstaviteľnou.

Objavilo sa 150 bývalých vlastníkov, ktorých identifikovala spoločná komisia okresného úradu a Slovenského pozemkového fondu po dlhej, niekoľko rokov trvajúcej práci. Ich mená boli zapísané do katastrálneho registra. Na základe toho dediči iniciovali dedičské konanie, aby sa mohli stať zákonnými vlastníkmi pozemkov a potom ich predali. Do tohto procesu zasiahol bývalý člen komisie, Slovenský pozemkový fond s tým, že bývalí vlastníci pozemkov boli po skončení 2. svetovej vojny zbavení týchto majetkov kvôli ich maďarskej alebo nemeckej národnosti.

Tento „zásah“ vo forme trestného oznámenia urobil Slovenský pozemkový fond aj napriek tomu, že podľa zákona je ešte k dispozícii ďalších päť rokov na nápravu predchádzajúcich rozhodnutí komisie v prípade, ak sa po ukončení práce komisie objaví nejaká nová informácia. Namiesto pokračovaní prác teraz každý čaká. Čaká sa na to, aby generálna prokuratúra vyniesla rozhodnutie vo veci trestného oznámenia. Podľa právnika to môže potrvať aj rok.

Čo na to príslušné úrady?

Boli vyhľadané príslušné verejné úrady dotknuté v tejto veci. Okresný úrad Bratislava sa o trestnom oznámení podanom ich partnerskou inštitúciou dozvedel len z tlače. Slovenský pozemkový fond, s ktorým tvorili spoločnú komisiu sedem rokov, ich oficiálne ani neinformoval o tejto veci. Kvôli tomu okresný úrad nechcel zaujať ani stanovisko k tejto veci.

Bol vyhľadaná aj inštitúcia generálnej prokuratúry, kde informovali o tom, že trestné oznámenie bolo postúpené na Okresnú prokuratúru v Bratislave, ktorá je kompetentná v tejto veci. Odtiaľ však ani po opakovaných výzvach neprišla odpoveď na to, či sa ujali tejto veci, alebo ho postúpili nejakému inému, kompetentnejšiemu orgánu štátnej či verejnej správy.

Môže to byť úplne reálny scenár, keďže právnik Plank, zastupujúci majiteľov pozemkov rozhodne tvrdí, že téma si vyžaduje nie trestnoprávne, ale správne konanie. Samozrejme bol oslovený aj Slovenský pozemkový fond, ktorý skrze svojho hovorcu, a taktiež po opakovaných výzvach, zaslal len krátku správu do redakcie Magyar7 (s dátumom 15. marec 2019). Uviedli, že podali trestné oznámenie na základe anonymného oznámenia o chybných katastrálnych záznamoch a zároveň pre zabezpečenie nerušeného priebehu vyšetrovania neposkytnú ďalšie informácie v tejto veci. To znamená, že len potvrdili už známe fakty, ale vysvetlenie neposkytli.

V súčasnosti prípad zastal na tomto bode, čo je o to poburujúcejšie, že odzrkadľuje svojvoľnosť nejakého úradu – konkrétne Slovenského pozemkového fondu. Ako sme spomenuli, Slovenský pozemkový fond ignorujúc okolnosti, podal trestné oznámenie o odôvodnenosti ktorého neinformoval ani najbližšie inštitúcie, bezprostredne s ním spojené v tejto veci. Mimo toho od podania trestného oznámenia, práve odvolávajúc sa na vyšetrovanie prokuratúry, odmieta podať akékoľvek informácie.

Aj dnes sú živé Benešove dekréty

Dotknuté osoby, či samotní čitatelia možno majú aj iné starosti, než sa venovať tomu, aké komunikačné vzťahy panujú medzi jednotlivými štátnymi inštitúciami. Čo sa ale môže dotýkať mnohých Maďarov na Slovensku je fakt, že odvolávajúc sa na Benešove dekréty môžu byť aj ďalšie iné, nevysporiadané katastrálne ustanovenia „len tak“ pozastavené či prerušené podľa vyššie uvedeného príkladu!

Sme presvedčení o tom, že najspoľahlivejším spôsobom na prekonanie takýchto nebezpečenstiev nie je priebežné študovanie úradných vestníkov, ale zrušenie tých hanebných dekrétov, ktoré bez výnimky stigmatizovali každého občana disponujúceho maďarskými predkami a robia to dodnes.

Benešove dekréty (ktorých nemennosť, nedotknuteľnosť a nespochybniteľnosť slovenský parlament ešte aj posilnil v roku 2007) hovoria o tom, že Maďari na Slovensku sú naďalej vojnovými zločincami, a či sa im to páči alebo nie, musia niesť jeho následky. Tieto dokumenty sú dodnes prítomné na každej strane českého či slovenského zákonníka. Vytrhnúť by ich dokázala len odhodlaná a rozhodná európska ruka!

Čo boli Benešove dekréty?

Československý vládny program vydaný v roku 1945 vyhlásil všetkých Maďarov a Nemcov na území Československa za vojnových zločincov podľa princípu kolektívnej viny. Dôsledkom toho boli Maďari zbavení občianskych práv, boli zbavení majetkov, viac desiatok tisíc maďarských občanov bolo odvezených na nútené práce, nemohli byť zamestnaní v štátnej sfére, zakázali maďarské školy a tlač. Benešove dekréty – na rozdiel od mnohých tvrdení – sú nielenže dodnes súčasťou právneho systému Slovenska, ale ako ukazuje aj vyššie uvedený príklad, majú reálny účinok aj v praxi.

Preložené z origináluŰ: Szilárd Somogyi: Pozsonypüspökin (is) tovább hatnak a Beneš-dekrétumok. IN: Magyar7 (2019/23).