Veľký Šariš – Nagysáros

2014-09-03_09-46

Mesto Veľký Šariš (maď. Nagysáros) sa prvýkrát spomína v písomných prameňoch v roku 1217 pod názvom „Sarus“. Mesto bolo kedysi administratívnym centrom Šarišskej župy (maď. Sáros vármegye; jeden z uhorských žúp na území Horného Uhorska). Mnohí sa mylne domnievajú, že názov mesta „Sáros“ sa spája s maďarským slovom „sár“ (slov. blato). Staršia forma názvu mesta je dodnes zachovaná v jeho slovenskom pomenovaní „Šariš“.

Slovo „sarus“ sa však spája s maďarskými slovami „sárga, sárarany“ (slov. žltý, zlatý, zlatožltý, čisté zlato). Význam slova „sáros“ je teda po maďarsky „aranyos“ teda „zlatý, zlatistý“.

Mesto rozdeľuje na dve časti rieka Torysa. Bývalé stredisko mesta sa nachádza na pravej strane rieky, jeho hlavné námestie má tvar trojuholníka. V polovici 13. storočia sa usadili na mieste budúceho mesta Sasi a poľskí mnísi z Rádu svätého Augustína (spomínaní sú v roku 1274), ktorí žili v tejto oblasti do polovice 16. storočia.

2014-09-03_09-08

Rákóczi Útvonal – Rákócziho trasa

V 16. storočí bolo mesto Šariš najväčším mestom v Šarišskej župe. Povstania v 17. a 18. storočí sa bližšie dotýkali aj mesta, keďže vlastníkmi mesta boli od roku 1642 Rákócziovci a neskôr rodina Aspremont. Rozvoj mesta nastal v 18. a predovšetkým v 19. storočí. Parný mlyn bol v meste vybudovaný v roku 1856 (po skončení druhej svetovej vojny zničený nemeckými vojskami), továreň na výrobu súkna v roku 1863. Mesto však preslávil pivovar pochádzajúci z roku 1967.

Je zaujímavé, že Šariš je jediným mestom na Slovensku s veľkou prevahou slovenského obyvateľstva (v roku 1910 bolo z obyvateľov len 16,2% Maďarov), v ktorom má Ferenc II. Rákóczi dodnes ulicu nesúcu jeho meno (Rákocziho ulica). Mesto je zároveň jedným z miest tzv. „Rákóczi Útvonal”, teda „Trasy Rákócziho”, ktorá vedie z Borše (Borsi), cez Bačkov (Bacskó), Košice (Kassa), Prešov (Eperjes), Veľký Šariš (Nagysáros) až do Zborova (Zboró) (pozri mapu).

Šarišský hrad a Ferenc II. Rákóczi

Šarišský hrad stojí na 573 m vysokom kopci na pravej strane rieky Torysa. Prvýkrát sa hrad spomína v roku 1217, v roku 1262 sa spomína pod menom „castrum Sarus” (slov. hrad Sarus). Hrad existoval s veľkou pravdepodobnosťou už aj v 12. storočí, keďže kráľ Belo II. Slepý (maď. II. Vak Béla király; vláda 1131-1141) pochoval jednu zo svojich dcér práve v hradnej kaplnke šarišského hradu.

Šarišský hrad

Šarišský hrad
FOTO: epa.oszk.hu

Na rozkaz kráľov z rodu Árpádovcov sa hrad postavil na také miesto, odkiaľ bola krajina aj s obchodnými cestami aj na veľkú diaľku veľmi dobre viditeľná. Vonkajší múr hradu chránilo 5 bášt a 8 polkruhových bášt.

Pôdorys šarišského hradu

Pôdorys šarišského hradu

Hrad v roku 1290 vlastnila rodina Soós (slov. Šoóš), ktorá sa stala prívržencom Matúša Čáka, a preto bol hrad v roku 1314 napadnutý kráľom Karolom Róbertom (Matúš Čák bol totiž nepriateľom kráľa). Aj keď kráľ hrad dlhší čas nevedel zaujať, napokon sa mu to podarilo. Hrad sa tak stáva kráľovským majetkom a pohraničnou strážou. V roku 1436 sa už kráľovský hrad stáva majetkom Jánosa Perényiho. Medzi rokmi 1441-1461 tu sídlil český veliteľ Jána Jiskru. Kráľ Matej (maď. Mátyás király) však neskôr získava šarišský hrad späť.

V roku 1642 hrad získava ako zálohu Zsigmond Rákóczi, ktorý sa však neskôr stáva spolu s rodinou Rákóczi aj právoplatným vlastníkom hradu. Magnátsky rod Rákócziovcov udržiaval hrad a kaštieľ v dobrom stave, hrad opatrili delostrelectvom. V roku 1660 sa časť hradu zničila, lebo nečakane vybuchol sklad pušného prachu. V roku 1687 bol hrad vypálený, odvtedy sú z neho len ruiny.

Noviny Vasárnapi Újság v druhej polovici 19. storočia takto opisujú šarišský hrad (uvedený originál a voľný preklad v slovenčine):

„Történeti emlékeink egyik legnevezetesebbikét mutatjuk be a közönségnek a nagysárosi vár romjaiban. Sárosmegyében Eperjestől egy jó mérföld távolságra épen Nagy-Sáros tót ajku mezővároson fölül északra fekszik az egy magas fenyvessel boritott hegy tetején. Nyolcz ölnyi magas bástyafal s több toronyalaku fellegváracska övedzi. Az alatta elterülő város II. Béla idejében már királyi város volt, de elveszté e szabadságát Zsigmond alatt, kinek felszólitására nem adott pénzsegedelmet. II. Rákóczy Ferencznek kedves lakhelye volt s itt e várban fogta is el őt 1701-ben gr. Solary 500 főnyi császári őrsereggel ….A várat később egy katona vigyázatlansága miatt a puskapor légbe röpitette. Most csak rom és omladék s udvarában pöszméte, s ribizke-bokrok találtatnak s egy mély kut, melly még most is kitünő jóságu vizet ad. A romok felett elég elmélkedni valót talál a honfikebel, melly után olly jól esik élvezni az elragadó kilátást Sárosmegye egyrészére s a tündérszépségü Tarcza-völgyre.”

„Predstavujeme publiku jednu z našich najvýznamnejších historických pamiatok, ktorou sú ruiny šarišského hradu. Hrad leží v Šarišskej župe na vzdialenosť dobrej jednej míle od Prešova, severne od poľnohospodárskeho mesta Veľký Šariš, ktoré má zhodou okolností slovenských (tót) obyvateľov, (leží) na vysokom vrchu pokrytom ihličnatými stromami. Obklopuje ho 8 siah vysoký múr a viacero bášt vežovitého tvaru. Mesto, ktoré sa rozprestiera pod hradom bolo už za čias Belu II. kráľovským mestom. Stratilo však svoje slobody za Žigmunda, na výzvu ktorého mesto neposkytlo peňažnú pomoc. Bolo milým sídlom Ferenca II. Rákócziho , ktorého v roku 1701 práve zo šarišského hradu odvliekol do zajatia gróf Solari s 500-členným cisárskym vojskom …Hrad bol neskôr zničený, keď kvôli nepozornosti jedného vojaka vybuchol sklad s pušným prachom. Dnes je hrad len ruinou a na jeho dvore nájdeme kríky egrešov a ríbezlí ako aj hlbokú studňu, ktorá ešte aj dnes poskytne vodu vynikajúcej kvality. Ruiny poskytujú veľa tém na zamyslenie, po čom je tak dobré sa kochať v očarujúcom výhľade na časť Šarišskej župy a na čarokrásne údolie Torysy.”

Vilmos Boross vo svojom diele II. Rákóczi Ferenc Élete (slov. Život Ferenca II. Rákócziho; 1896) takto opisuje šarišský hrad:

„Utas, kit jó vagy balsorsod a sárosi vár romjai alatt elvezet, nézz szent áhítattal a magasba, a fellegek szomszédságában heverő romokra fel. Egykor abban lakott Magyarország szabadsághőse, a nagy Rákóczi Ferenc! Az enyészetnek indult rom, mely ma a villámok játékául és sasok fészkéül szolgál, hajdan büszke és fényes várpalota volt.
A magas bércen ékeskedő várfokról, ….Eperjesig el lehetett látni s ameddig a szem ellátott, az mind Rákóczi Ferenc tulajdonát képezte.
A lánglelkű hazafi 1694 május havában, mint Sáros-vármegye örökös főispánja költözött e várba.
Azóta kétszáz esztendő viharzott el a vár fölött. Kétszáz év?
Milyen kis szám az idők végtelenében, de nagy a népek és nemzetek sorsában.”

„Cestujúci, koho šťastie či nepriazeň osudu povedie pod ruiny šarišského hradu, vzhľadni pobožne do výšky, hore k ruinám ležiacimi v susedstve oblakov. Kedysi v ňom (v hrade) býval uhorský hrdina boja za slobodu, veľký Ferenc Rákóczi! Ruina, ktorá sa nadnes poddala skaze, a ktorá dnes slúži na hru bleskom a ako hniezdo orlom, bola kedysi hrdým a nádherným hradom. Z hradu, ktorý skvie na vysokom brale…sa dalo dovidieť až po Prešov, a kam oči dovideli, to všetko predstavovalo majetok Ferenca Rákócziho. Horlivý vlastenec sa nasťahoval do tohto hradu v máji roku 1694 ako dedičný župan Šarišskej stolice. Odvtedy ubehlo 200 rokov. 200 rokov? Aké je to malé číslo v nekonečnosti času, ale veľké v osude ľudu a národov.“

Kaštieľ Rákócziovcov vo Veľkom Šariši

Kaštieľ Rákócziovcov vo Veľkom Šariši
FOTO: beszelamarvany.lapunk.hu

Kaplnka Ferenca II. Rákócziho vo Veľkom Šariši

Kaplnka Ferenca II. Rákócziho vo Veľkom Šariši
FOTO: beszelamarvany.lapunk.hu

Medzi pamätihodnosti mesta patrí aj ranogotický kostol Sv. Jakuba z polovice 13. storočia. Ku kostolu bola pribudovaná loď a sakristia medzi rokmi 1300-1310, neskôr bol kostol zväčšený v barokovom štýle (po roku 1686 a koncom 18. storočia). Napriek prestavbám si kostol zachoval veľa gotických a neskororománskych prvkov.
Na podnet Rákócziovcov bola postavená koncom 17. storočia kaplnka Svätej Alžbety. Stavba, ktorá stojí na cintoríne je obohatená barokovými a renesančnými prvkami.
Bývalý kaštieľ Rákócziovcov pochádzajúci z roku 1599 bol po požiari zbúraný (1948). Kaštieľ však ešte predtým (v roku 1944) rozstrelili Rusi na ruiny. Dnes už mnohí pochybujú o tom, či bolo naozaj dobrým rozhodnutím kaštieľ zbúrať. Na jeho mieste dnes stojí futbalové ihrisko. V bývalom parku kaštieľa stojí jednoloďová gotická kaplnka z polovice 14. storočia.

Kaplnka Ferenca II. Rákócziho vo Veľkom Šariši

S mestom Veľký Šariš sa spája časť života Ferenca II. Rákócziho. Práve v tomto meste ho uviedli do funkcie župana Šarišskej stolice, ale Rákóczi chodil veľmi často aj na poľovačky v Šariši a trávil tu aj letá so svojou mladou manželkou. Ferenc II. Rákóczi sám seba nazýval „comte de Charoche” teda „gróf Šarišu” (maď. Sáros grófja). Napokon ako bolo už hore uvedené, Ferenc II. Rákóczi bol práve na šarišskom hrade zajatý cisárskou armádou 18. apríla 1701. Tento moment zachytil významný maďarský maliar Gyula Benczúr na svojom obraze s názvom „II. Rákóczi Ferenc elfogatása a nagysárosi várban” (slov. Zajatie Ferenca II. Rákócziho na šarišskom hrade), ktorý sa dnes nachádza v Múzeu krásneho umenia v Bukarešti.

Benczúr Gyula: II. Rákóczi Ferenc elfogatása a nagysárosi várban, 1869 Gyula Benczúr: Zajatie Ferenca II. Rákócziho na šarišskom hrade, 1869

Benczúr Gyula: II. Rákóczi Ferenc elfogatása a nagysárosi várban, 1869
Gyula Benczúr: Zajatie Ferenca II. Rákócziho na šarišskom hrade, 1869
FOTO: hu.wikipedia.org

Preložené z originálu: Zoltán Balassa: Nagysáros
Preložila: Anita Radi
FOTO: hu.wikipedia.org