Vianoce na začiatku 19. storočia


Predovšetkým pre tie maďarské mestá, kde žilo značný počet nemeckého obyvateľstva bolo príznačné, že na začiatku 19. storočia tu dochádza k prebratiu rôznych zvykov a tradícií z Viedne. Práve z tohto dôvodu sa stalo, že príchodom obdobia reformy (t.j. začiatkom 19. storočia) už mnohé majetnejšie meštianske rodiny v Uhorsku si začali ozdobovať vlastné vianočné stromčeky. Ozdobovanie vianočného stromčeka sa však všeobecne rozšírilo medzi obyvateľstvom až v druhej polovici 19. storočia, a to aj len v tých regiónoch Uhorska, kde boli ihličnany pre ľudí ľahko dostupné.

Územie Dolnej zeme (Alföld) bolo napríklad z tohto pohľadu v značnej nevýhode: do poslednej štvrtiny 19. storočia sa tu totiž nemohli stavať vianočné stromčeky, lebo územie nedisponovalo železničnou ani obchodnou sieťou. Známy maďarský spisovateľ Zsigmond Móricz v jednom zo svojich spomienkových zápisov z 1880-tich rokov takisto uvádza, že v spomínanom období ešte nebolo zvykom stavať vianočné stromčeky na území Dolnej Zeme, a keď napokon jeho manželka prvýkrát postavila stromček v Budapešti, matka Zsigmonda Móricza vraj skoro dostala záchvat a začala omdlievať pri pomyslení na to, že už aj jej syn podľahol „zvykom modlárskych pohanov“, pod ktorým myslela katolíkov. Móriczova matka bola totiž dcérou reformovaného kňaza a z príhody, ktoré opísal spisovateľ sa dozvedáme, že v tomto období sa stavanie vianočných stromčekov ešte pokladalo výhradne za katolícky zvyk.

Vianočné stromčeky v domovoch

Oslava vianočných sviatkov a tým spojené predvianočné prípravy v takej forme, ako ich poznáme aj dnes, vznikli v prvej polovici 19. storočia. Medzi strednou triedou v mestách sa vianočné zvyky rozšírili až v druhej polovici 19. storočia. Podľa memoárov baróna Frigyesa Podmaniczkyho bol prvý vianočný stromček postavený ku koncu 1820-tich rokov, a postaviť ho dala jeho matka, ktorá pôvodne pochádzala z Drážďan:

karacsonyi_idill„Vianoce sme oslávili v nemeckom štýle, a túto módu, zdá sa, uviedla do našej krajiny moja matka. Deti, ktoré boli vzhľadom na ich vek schopné, už v prvých decembrových dňoch mali za úlohu pripraviť zoznam tých vecí, ktoré si želajú dostať ako vianočný darček. Ak sa na niektorom zo zoznamov nachádzali zaznamenané rôzne zbytočnosti a pominuteľné hračky, tie boli ich rodičmi vrátené naspäť, a deti vtedy museli spísať nový zoznam.

Nadišiel vianočný deň. Po obede o piatej hodine sa začali oslavy a to v nasledujúcom poradí. Presne o piatej sa objavilo celé služobníctvo. V miestnosti panovalo nemé a sviatočné ticho. Hlava rodiny ako skutočný pater domus každému z nich priniesol po jednom vianočnom darčeku, láskavým slovom ich nabádajúc k ďalšej vernosti, k dobrému správaniu a napokon jemnými a láskyplnými slovami vyjadril svoje želanie ohľadom toho, aby služobníctvo strávilo i ďalší rok v jeho dome, po čom dojaté služobníctvo odišlo. O šiestej hodine zvonenie na tri razy oznamovalo príchod našich vianočných stromčekov.“ (Podmaniczky Frigyes: Egy régi gavallér emlékei. Budapešť, 1984).

Kde bol však postavený vôbec prvý vianočný stromček v Uhorsku sa však samozrejme zistiť nedá. Vieme však to, že prvý cukríkmi a ovocím ozdobený vianočný stromček v Uhorsku postavila pre deti grófka Terézia Brunszvik (rod. Brunswick, narodená v Prešporku, 1775; grófka bola aj zakladateľkou prvej materskej školy v Uhorsku) a to v roku 1824.

Vianočné zvyky nemeckých protestantských regiónov na severe krajiny začali najvyššie viedenské kruhy napodobňovať začiatkom 19. storočia. Berlínska manželka bankára Arnsteina, vlastniaca obrovský salón dala postaviť vysvietený vianočný stromček roku 1814, kým Henrietta Nassausko-Weilburská (manželka arcivojvodu Karola Ľudovíta) dala postaviť vianočný stromček roku 1816.

Výhodné spoločenské pozadie pre rozšírenie vianočných zvykov poskytol Biedermeier – t.j. obdobie neskorého klasicizmu, ktorý charakterizoval rodinný a útulný kult domova, ako aj ústup do súkromnej sféry a uzavretosť pred svetom. U mestskej strednej triedy nastali zmeny v tom smere, kde sa vianočné sviatky oslavovali: najdôležitejším miestom Vianoc sa totiž namiesto kostola stal domov, a hlavným bodom sviatku sa stala rodina, ktorá je v tento čas spolu. Samozrejme sa okamžite objavili aj sťažnosti ohľadom toho, prečo sa náboženský obsah Vianoc tak posúva do úzadia.

weihnachtsbaum

Zvyky a tradície zimných sviatkov sa spočiatku mohli aj miešať, dôkazom toho je tento akvarel z roku 1820, kde vidíme, ako v dome viedenského obchodníka matka oblečená za Mikuláša a otec v maske čerta rozdávajú darčeky deťom.

Zmeny sú badateľné aj čo sa týka rozšírenia stavania vianočných stromčekov. Kým v roku 1821 sa ešte len s veľkými ťažkosťami dali zohnať vo Viedni ihličnany vhodné pre vianočné stromčeky, zatiaľ v roku 1836 už jednotlivé viedenské námestia priam nabrali podobu parkov s ihličnanmi, a napokon v decembri roku 1851 popredné centrálne námestie Viedne pripomínalo skôr malý lesík. Do príchodu polovice 19. storočia sa v jednotlivých rodinách strednej triedy vo Viedni stal vianočný stromček nepostrádateľným prvkom Vianoc.

Súčasne s vianočným stromčekom sa stala akustickým symbolom Vianoc pieseň „Tichá noc, svätá noc”. Táto krásna vianočná pieseň odznela prvýkrát v roku 1818 a to v kostole v malom mestečku Obendorf (neďaleko Salzburgu). Text piesne napísal tamojší kaplán Joseph Mohr už v roku 1816, kým učiteľ a organista Franz Xaver Gruber pred Vianocami roku 1818 skomponoval k jeho básni aj melódiu. Aj v našich krajoch známa vianočná pieseň sa neskôr rozšírila do mnohých iných oblastí a bola preložená do viacerých jazykov. Pieseň sa stala neoddeliteľnou súčasťou vianočného sviatku pripomínajúc pôvodný duchovný obsah vianočný osláv.

Preložené z originálu: Zoltán Fónagy: Karácsonyi készülődés a boldog békeidőkben