Vianočné trhy a nakupovanie v Budapešti v 19. storočí

2017-01-03_15-11

Tradičný obsah Vianoc pôvodne tvorila náboženská a emotívna náplň, ktorá mala za úlohu posilniť súdržnosť rodiny. Postupom času sa však čoraz viac dostával do popredia aj iný prvok sviatku, ktorý aj keď už od začiatku bol súčasťou Vianoc, no v prvotných fázach bol len akýmsi vedľajším doplnkom vianočného oslavovania – a je ním potešenie detí drobnými darčekmi. V 19. storočí sa ešte darovanie darčekov pokladalo za akýsi vzdelávací nástroj ako u  detí docieliť „dobré správanie“ (t.j. výchova k poslušnosti, úcte a k plneniu si povinností).

Okolo 1870-tich rokov prebiehal maloobchodný predaj v Budapešti (hlavne čo sa týka predaja potravín) predovšetkým na otvorených trhoch a jarmokoch. Bolo teda prirodzeným javom, že akonáhle sa medzi obyvateľmi rozšíril zvyk darovania si darčekov, začínali sa organizovať aj vianočné trhy. Pôvodne sa vianočné trhy konali v srdci starej Pešti a to na námestí pred radnicou.

Už aj vtedajší obyvatelia Uhorska uplatňovali často pri nakupovaní vianočných darčekov praktické účely. Tým pádom na decembrových vianočných trhov našli možnosť na predaj svojho tovaru aj takí obchodníci, ktorí predávali detské oblečenie či zimné čižmičky.

Vianočné stromčeky sa však v Budapešti nepredávali na spomínanom námestí, ale na nábreží Dunaja. V prípade, ak bol v tento čas Dunaj zamrznutý, obchodníci posypali ľad pilinami a tak nakopili ihličnany. Zhon, úžasné vône a svetlá vianočných trhov veľmi rýchlo sem privábili deti. Na začiatku decembra boli jednotlivé vianočné stánky rozsvietené okrem pouličných lámp aj veľkým množstvom sviečok a kahanmi. Tým chudobnejším deťom ostávalo počas vianočných trhov často len prázdne zízanie na množstvo krásnych výrobkov a pachtenie sa za vianočnými dobrotami. Na trhu deti často zabíjali čas aj stavaním snehuliakov či guľovačkou.

polgari_karacsony

Vianoce v meštianskej rodine na prelome storočia (Vasárnapi Újság).

Situácia sa zmenila v posledných desaťročiach 19. storočia, kedy Budapešťania chodili na vianočné nákupy už skôr do obchodov než na trhy. Tým pádom aj pojem vianočných trhov nabral nový zmysel. Ľudia v špeciálnych obchodoch nakupovali svojim deťom rozprávajúce bábiky, lesklých vojačikov, šaty pre bábiky, anjelikov, figúrky zvierat, čipkované nové šaty, čižmičky a samozrejme tie najchutnejšie cukrovinky.

U meštianskych rodín toho času nemohla chýbať pod vianočným stromčekom kniha. Jednotliví vydavatelia na viacstranových oznamoch ponúkali široký výber rozprávkových knižiek pre deti, mládežnícke romány, či populárno-vedeckú literatúru, pre dospelých zas diela klasických autorov.

Veľmi rozšíreným sa stala aj výroba rôznych vianočných príslušenstiev. Napríklad vianočné stromčeky už v tom čase nestáli v kvetináči, ale existovali už špeciálne na tento účel vyrobené železné stojany s podpernými ramenami. V minulosti si vianočné ozdoby väčšinou vyrábali ľudia sami, no v tomto období aj tie vymenili za žiarivé zlaté a strieborné siete, pestré dekorácie zo skla, či lietajúcich anjelikov nakúpených v obchodoch.

Sviatok lásky a pokoja ako biznis

Na prelome storočia sa v novinách zmenil celkový tón a charakter vianočných článkov. Emocionalitu, sentimentalitu a precitlivenosť nahradila často irónia, autori sa smutne zmeňujú o Vianociach ako o prázdnom a bezduchom sviatku, kde všetko pretkali hmotné záujmy a prospech. Už nielen malé deti očakávali sladkosti, ovocie či rôzne drobnosti, ale aj samotní dospelí, chudobnejší príbuzní a služobníctvo očakávali na Vianoce to, čo im „prináleží”.

nagypolgari_karacsony

Oslava Vianoc u buržoázie

Komercionalizáciou sviatku sa Vianoce dostali do úzkeho vzťahu s hospodárskym stavom krajiny. Keď Uhorsko/Maďarsko ekonomicky napredovalo, malé obchodíky pred Vianocami v centre Budapešti prekvitali. Ťažké časy však nepriali ani vianočnému obchodovaniu. Napríklad v čase vysokej inflácie po prvej svetovej vojne sa z novín dozvedáme, že minulý rok si ešte aj obyčajní miliardári mohli dovoliť kúpu skromnejšieho vianočného stromčeka, no toho roku (t.j. roku 1924) si tento luxus môžu dovoliť už len multimiliardári.

V čase veľkých nákupov vianočných darčekov sa ľudia stávali citlivejšími voči chudobnejším. Ako uvádza maďarský časopis Kis Újság zo začiatku 19. storočia: „Vianočný večer je najšťastnejším sviatkom pre bohatých. Zatiaľ čo majetnejší oplývajú pozemským bohatstvom a svojim milovaným prinášajú tie najkrajšie darčeky a najchutnejšie lahôdky, dovtedy chudobní, ktorí by sa takisto chceli v tento krásny sviatok radovať spolu s radujúcimi, len hlbokým smútkom a horkosťou pozerajú na nádherné výklady obchodov a na bohato vyzdobené a svietiace vianočné stromčeky v oknách…Zbedačené a hladné deti túžobne pozerajú na úžasné kúsky jedál vo výkladoch.”

Preložené z originálu: Zoltán Fónagy: Karácsonyi készülődés a boldog békeidőkben