Výnimočný husár László Skultéty

husár

Husári viedli svojho času veľké a slávne bitky, a ich vojenské úspechy sú dodnes významné a pamätihodné. Aj keď sa na Slovensku hovorí o husároch len výnimočne, v maďarskej kultúre sa tešia odjakživa veľkej úcte, a ich predstavitelia patria medzi známe historické osobnosti Maďarska. V dejinách bolo niekoľko výnimočných husárov, ku ktorým bez pochyby patrí aj László Skultéty (slov. Ladislav Škultéty). Kým si povieme o jeho živote, pripomeňme si, kto boli husári a čím sa vyznamenali.

Vznik a pôvod

Pôvod husárov treba hľadať v starších dobách, a to na ďalekom Východe, odkiaľ ho priniesli so sebou maďarské kmene prichádzajúce do Karpatskej kotliny. Tieto kmene mali už vtedy vyspelú kultúru založenú na chove a výcviku koní a ich použití na boj. Maďari mali smelých a úspešných jazdcov, ktorí v tomto období viedli víťazné bitkyna území Európy. Pre ostatné národy bola ich vojenská taktika prekvapivá a nezvyčajná, a tak nevedeli, akým spôsobom Maďarov poraziť a dobyť. Avšak nielen pred založením Uhorského kráľovstva (v maďarskej historiografii „Maďarské kráľovstvo“) vynikali maďarskí jazdci svojou bojovou technikou, ale aj v neskorších dobách ohurovali svet šikovnosťou a smelosťou. O tom svedčia aj husári a ich príbeh.

K husárovi nevyhnutne patril rýchly a obratný kôň, ktorý sa medzi Maďarmi tešil úcty už odjakživa. V dobe príchodu maďarských kmeňov do Karpatskej kotliny používali Maďari v bojoch kone, avšak ani neskôr nestratili u nich svoj význam. Dnes sa kone používajú skôr len na poľnohospodárske účely a môžeme ich predovšetkým vidieť na súťažiach, výstavách, alebo ako atrakcie v mestách. Dôležitá vojenská úloha koní ožije práve vtedy, keď si pripomenieme život husárov.

Husári patrili do skupiny ľahkého jazdectva. Maďarská historiografia uvádza, žesa husári objavili ešte pred vpádom Turkov v 15. storočí. Spájať ich preto len s 15. storočím nie je správne. 15. storočie je významné z toho hľadiska, že z tohto obdobia pochádza písomná zmienka o husároch.Z roku 1481 pochádza totiž listuhorského kráľaMateja (v maď.  I. Mátyás; Corvin Mátyás) zaťovi, kde spomína husárov: „equites levis armaturae, quos hussarones appellamus!“ (könnyű fegyverzetűlovasok, akiket huszároknak nevezünk” -slov. „ľahko ozbrojení jazdci, ktorých voláme husári”“).Pôvod slova „huszár“ sa taktiež spája s kráľom Matejom. On bol totiž ten, ktorý zariadil, aby po dvadsiatich pozemkoch regrutovali jedného husára. Údajne odtiaľ pochádza pomenovanie husárov, lebo slovo „húsz“ v maďarčine znamená „dvadsať“.Písomné doklady o použití slova „huszár” ako šľachtického mena sú však aj z rokov 1449 či 1403.

Maďarský husár Husári a ich spôsob boja siaha do starších období než je 15. storočie. Dôkazom toho je fakt, že husári počas bojov s Turkami bojovali tou istou bojovou technikou, akou bojovali kedysi Maďari o územie Karpatskej kotliny. Zároveň je známe, že spočiatku aj husári používali šípy, tak isto ako ich predkovia. Husári sa teda neobjavili len v 15. storočí, ale v 15. storočí nastalo iba ich znovuzrodenie, a písomné zaznamenanie ich mena. Šípy neskôr nahradila jazdecká pištoľ, potom karabína, a pridali sa postupne aj všetky typy ťažkých zbraní.

V čase založenia Uhorska používali husári ešte staršiu jazdeckú techniku, ktorá sa však postupne dostala do úzadia. Až kráľ Matejbol ten, ktorý si ako prvý uvedomil dôležitosť ľahkého jazdectva v boji proti Turkom. Kráľ bol vďaka svojim husárom a ich bojovej technike úspešný. Napríklad s ich pomocou v roku 1474 v Sliezsku porazil oveľa početnejšiu česko-poľskú armádu.
Husári hrali významnú úlohu aj v boji za slobodu, ktorú viedol Ferenc II. Rákóczi (slov. František II. Rákóci; 1676-1735). K jeho povstalcom v Zakarpatskej oblasti sa pridali ako prví práve husári.

Maďarský husár zo 16. storočia

Zlatý vek husárov nastal za vlády Márie Terézie. Panovníčka mala početné a veľké vojsko, z ktorého 19 husárskych plukov (maď. huszárezred) bojovalo vo všetkých vojnách a s veľkým úspechom.Maďarský husár zo 16. storočia

Počas I. svetovej vojny zaznamenali husári prvé neúspechy vo vojne. Jazdci na bojovom poli neodolali guľometom, ani ostnatým drôtom, z ktorých sa stavali prekážky pre nepriateľov. Tak sa stávalo, že husári boli nútení počas bitky zostúpiť z koní a tak bojovať ďalej. Počas II. svetovej vojny bolo maďarské vojsko ešte viac oslabené, no napriek tomu uskutočnilo niekoľko víťazných vojen na území Ukrajiny. Zároveň pri Varšave dokázali husári úspešne zastaviť prichádzajúce ruské armády. Tu sa poslednýkrát ukázala vojenská bravúrnosť maďarských husárov.
V roku 1945 sa vrátili aj poslední husári z amerického zajatia, krátko potom nastal ich definitívny zánik.

Večný husár László Skultéty (1738-1831)

László SkultétyLaszló Skultéty sa narodil ako László Gábris 27. júna 1738. Pochádzal z obce Mojtín (maď.Hegyesmajtény, kedysi súčasť Uhorského kráľovstva, od roku 1993 patrí Slovensku). Preslávil sa ako jeden z najznámejších husárov v dejinách Uhorska, a zároveň sa pokladá za najstaršieho vojaka na svete, keďže v armáde odslúžil až 81 rokov.

Otec Lászlóa Skutétyho bol tiež husárom. Jeho matka zomrela v roku 1750, keď mal Skultéty len 12 rokov. Otec sa ho preto rozhodol poslať do husárskeho pluku. Tento pluk čoskoro prevzal budúci maršal András Hadik (slov. Andrej Hadik; 1710-1790).

Skultéty sa zúčastnil sedemročnej vojnyajslávneho dobytia Berlína, napoleonských vojen aj poslednej protitureckej vojny, čo sa pri stratách, aké husári mali, dá považovať za zázrak.
Za svojho života prežil dokopy 22 vojen na 256 bojiskách, bojoval dvanásťkrát proti Francúzom, sedemkrát proti Prusom, dvakrát proti Turkom a raz proti ruskému cárovi.

Viackrát bol zranený, dostal Medailu za hrdinstvo aj Armádny kríž, najvyššie habsburgské vyznamenania pre mužstvo.V rebríčku hodností stúpal pomerne pomaly, až v roku 1790 ho povýšili na strážmajstra a vymenovali za zástavníka 8. husárskeho pluku.

Keď si v roku 1812 cisár František I. (maď. I. Ferenc) šiel obzrieť svoj pluk, všimol si vtedy už staručkého Skultétyho. Chcel ho dať povýšiť a zbaviť ho všetkých ďalších povinností, ale udatný husár vraj cisárov návrh odmietol, a žiadal len to, aby mohol zostať doživotným zástavníkom.

Zomrel19. augusta 1831. Pochovali ho v meste Arad v Sedmohradsku (maď. Erdély, kedysi súčasť Uhorského kráľovstva, po trianonskej dohode patrí Rumunsku), keďže jeho pluk sa práve vtedy nachádzal v tomto meste. Celý svoj život zasvätil armáde, nikdy sa neoženil, a nemal ani deti.

Pôvodný pamätný hrob pre Lászlóa Skultétyho dal postaviť ešte jeho bývalý veliteľ. V roku 1898 ho však nahradilo mesto novým a ozdobnejším obeliskom.

Nečakaná exhumácia

hrob husára21. mája tohto roku, bez vedomia Maďarska, otvorili rumunské orgány hrobku Lászlóa Skutétyho, pozostatky jeho tela exhumovali, a ešte v ten deň odovzdali slovenským orgánom, ktoré ich za pomoci slovenského vojenského leteckého špeciálu previezli na územie Slovenska. Jeho telesné pozostatkytotiž plánovali pochovať v rodnej obci Mojtín(maď. názov Hegyesmajtény) a to 27. júna pri príležitosti jeho narodenia.

V médiách odzneli v tom čase správy, že Lászlóa Skutétyho plánujú v rodnej obci Mojtín pri Trenčíne pochovať ako slovenského vojaka. Toto vyvolalo menšie pobúrenie medzi maďarskými historikmi ako aj politikmi. Róbert Hermann (doktor MTA – Maďarská akadémia vied) „považuje za otázne, do akej miery sa uplatňovalo určenie etnického pôvodu v dobe, keď žil Skultéty.Zdôraznil, že ani na základe osobného listu husára-zástavníka nie je možné určiť jeho identitu.Rozhodujúce by mohli byť skôr ním zanechané písomné dokumenty.Vyzdvihol, že husár Skultéty je súčasťou maďarskej národnej tradície, a je považovaný za maďarského husára. Ani na základe jeho rodiska nevyplýva, žeby bol sám seba považoval za Slováka. V jeho prípade sa ale nemôže vylúčiť ani prípad dvojitej identity“.Národnosť husára sa nedá určiť ani z jeho rodného listu.
Je dôležité siuvedomiť, že László Skultéty slúžil celý život v rakúskom pluku, avšakneprehliadnuteľný je ajfakt, že bol pochovaný pod maďarským menom.

Nový pomník, ktorý bol slávnostne odhalený v Mojtíne 27. júna 2013 obsahuje texty v štyroch jazykoch (po slovensky, maďarsky, nemecky a anglicky). Na jednej strane je to veľmi pekné gesto zo strany obce, ale na druhej strane ho hneď zatemní fakt, že z troch cudzojazyčných textovna pomníku práve ten maďarský obsahuje štylistické chyby a chýbajú na viacerých miestach aj interpunkčné znamienka.

Zdroje: Nagy Kálmán: A magyar huszár születése, dicső harcai és történelmi jelentősége.
www.sme.sk
Texty preložila, záverečné slová: Anita Radi