Vzdelávanie a štúdium za čias Mateja Korvína

Uhorskí študenti v 14. storočí navštevovali predovšetkým zahraničné univerzity. Študenti toho času uprednostňovali hlavne univerzity v Itálii a to v Bologni a v Padove. V polovici storočia sa však univerzity objavujú už aj v strednej Európe: v Prahe (1348), v Krakove (1364) a vo Viedni (1365). Samozrejme ani Uhorsko nezaostávalo, a po prvých stredoeurópskych univerzitách vzniká vysokoškolská inštitúcia aj v našich končinách.

V 14. storočí pápež Urban V. (1362-1370), a to na žiadosť kráľa Ľudovíta I. Veľkého, povoľuje vznik vysokoškolskej inštitúcie aj v Uhorsku. Prvá uhorská univerzita vznikla v meste Pécs (historický slovenský názov Päťkostolie). Záujemcovia tu mohli študovať od roku 1367 (univerzita zaniká začiatkom roku 1390). Filozofické a právnické vzdelanie na škole zabezpečovali bývalí učitelia a študenti z univerzity v Bologni.

So zakladaním univerzity mal skúsenosti i kráľ Žigmund, ktorý si na tieto účely vyhliadol Starý Budín (maď. Óbuda) okolo roku 1390. Tamojšia univerzita pozostávala zo štyroch fakúlt (teologická, právnická, filozofická a lekárska fakulta) a získala podobné privilégia ako univerzity v Paríži a Bologni. Možnosť na univerzitné štúdium v Starom Budíne zaniká po roku 1420.

Kráľ Matej Korvín je takisto podporovateľom vzdelávania a štúdia. V roku 1465 sa preto rozhodol založiť ďalšiu univerzitu v Uhorsku (maď. Magyarország). S touto prosbou sa obrátil na pápeža Pia II. (1458-1464). Kráľovskí delegáti odôvodnili žiadosť tým, že kvôli obrovským vzdialenostiam je pre mnohých uhorských študentov problémom návšteva zahraničných univerzít.
O dva roky neskôr (18. júla 1467) ostrihomský arcibiskup Ján Vitéz (maď. Vitéz János) posiela list do Prešporku (maď. Pozsony, dnes Bratislava), kde oznamuje, že z kráľovej vôle a so schválením Svätého Otca sa zakladá univerzita v Prešporku. Hovoríme o univerzite Academia Istropolitana, ktorej prví profesori boli významnými vedcami svojej doby. Na tejto univerzite učil medzi inými aj nemecký matematik, astronóm a astrológ Johannes Regiomontanus (Johannes Müller von Königsberg; 1436-1476).

Academia Istropolitana ale bohužiaľ nefungovala príliš dlho. Za zánikom univerzity stojí jednak sprisahanie z roku 1471 (sprisahanie namierené proti kráľovi Matejovi Korvínovi, ktorého jedným z vodcov bol práve Ján Vitéz, kráľ ho uväznil na hrade Visegrád, kde roku 1472 umiera), jednak však stáli za tým aj iné príčiny.

Ako sme už spomínali, toho času existovali v strednej Európe už tri známe univerzity a to vo Viedni, v Krakove a v Prahe. Uhorských študentov, podobne ako je tomu i dnes, viac lákalo zahraničné štúdium ako domáca univerzita. Študenti sa zapisovali na zahraničné univerzity väčšinou len na krátky čas a po dvoch-troch rokoch sa vrátili domov do Uhorska. Štúdium totiž využívali hlavne na získavanie kontaktov, ktoré po návrate domov zúročili.

Academia Istropolitana v dnešnej Bratislave (FOTO: Wikipédia)

Dôležité je spomenúť i fakt, že toho času sa vzdelaní ľudia dokázali v Uhorsku oveľa ťažšie zamestnať, lebo bolo málo možností na „duševnú prácu“. Na univerzitách sa študenti učili skutočne zaujímavé a pekné veci, lenže doma v Uhorsku sa získaným vzdelaním žiaci často nedokázali presadiť. Zoberme si len napríklad štúdium práva. V Uhorsku sa každodenné záležitosti riešili na základe obyčajového práva (maď. szokásjog), v administratíve tak nebolo potrebné ovládať náročné rímske a cirkevné právo, ktoré sa študenti učili na univerzitách. Uhorské kapitulské školy boli veľmi kvalitné, a tak nebolo nutné, aby študenti hromadne navštevovali zahraničné univerzity.

Štúdium na filozofickej fakulte sa už aj toho času považovalo za luxus. Uhorskí študenti študovali predovšetkým sedem slobodných umení, ale len z toho dôvodu, že im toto vzdelanie slúžilo ako základ pre ďalšie štúdium.

A napokon poslednou príčinou toho, prečo v Uhorsku univerzita zanikla boli samozrejme peniaze. Jednotlivé mestá neboli schopné financovať tieto inštitúcie, a tak povolaní učitelia, ktorí ale plat potrebovali, neostali dlho na univerzitnej pôde. Cirkev tiež nemala dostatok financií a univerzita nemohla očakávať pomoc ani od kráľa Mateja Korvína. Academia Istropolitana v historickom Prešporku sa totiž spája s menom ostrihomského arcibiskupa Jána Vitéza, organizátora povstania proti kráľovi, ktorý po tomto incidente začal podporovať inú školskú inštitúcii v Budíne.

Ako fungovala univerzita za čias Mateja Korvína

Študenti sa na univerzitách osvojili najprv sedem slobodných umení (septem artes liberales). Medzi ne patrilo takzvané trivium, ktoré predstavovalo výučbu gramatiky, rétoriky a logiky, a quadrivium, ktoré tvorili aritmetika, geometria, astronómia a hudba. Po dvoch rokoch štúdia dosiahli študenti bakalársky stupeň (baccalaureus), ďalšie dva roky boli potrebné na získanie magisterského stupňa (magister artium). Iba po dosiahnutí týchto dvoch stupňoch mohol študent začať právnické, teologické alebo lekárske štúdium.
Štúdium na školách stálo veľa peňazí i samotných študujúcich. Toho času totiž ešte nepoznali systém štipendií. Tým šťastnejším školu platili rodičia, prípadne mecenáš, ktorý chcel neskôr daného študenta zamestnať. No tí chudobnejší, bohužiaľ často práve kvôli nedostatku peňazí, mohli len snívať o vysokoškolskom štúdiu doma či v zahraničí.

Informácie z: Péter E. Kovács: Magánélet Mátyás király korában (Budapest, 2008).