Z histórie Petőfiho sochy v Bratislave

petofi01-newm

Sochu Sándora Petőfiho v Bratislave niekoľkokrát zdemolovali. Vandali nechceli, aby významný maďarský básnik a revolucionár mal v hlavnom meste Slovenska pokoj. Zbabelo zaútočili na neživú vec, na pamiatku, ktorá dlhé roky postávala v Sade Janka Kráľa. Dnes sa nachádza v Medickej záhrade…

Dielo Bélu Radnaiho

Dňa 15. marca 1995 pri kladení vencov pri príležitostí osláv revolúcie v rokoch 1848 – 1849 už na soche chýbala básnikova ruka, ktorú odlomili neznámi páchatelia. Najčastejšie však poškodzovali jeho meč. Petőfiho socha pôvodne stála pred budovou Mestského divadla (dnes Slovenského národného divadla). Po roku 1919 ju však odtiaľ odviezli a podľa viacerých vyjadrení ju skrývali v jednej maštali. Predstavitelia hnutia Sarló boli podľa vyjadrenia Józsefa Kalásza nútení pri príležitosti osláv 15. marca klásť vence k soche Petőfiho práve v maštali.

Sochu v nadživotnej veľkosti vytvoril ešte v roku 1911 Béla Radnai. Po krutom osude sochy Petőfiho v Sade Janka Kráľa sa rozhodlo o premiestnení pamiatky do Medickej záhrady. Predpokladalo sa, že tam bude viac na očiach jednak strážcov verejného poriadku, no zároveň i návštevníkov obľúbeného parku. Brutalita a primitivizmus však nepoznajú hranice, vandalom je jedno, kde vyčíňať, ničiť hodnoty, znásilňovať, zabíjať… A Petőfiho taktiež zbíjali ďalej, nenechali ho na pokoji ani vo frekventovanej časti Bratislavy. Treba povedať, že profesor Porubovič so svojím odborným tímom vykonali ozaj poctivú, svedomitú prácu, aby socha maďarského básnika bola hotová do marca 2003, teda do osláv 155. výročia revolúcie z rokov meruôsmych a pri príležitosti 180. výročia narodenia básnika a revolucionára. Obnovený pomník Sándora Petőfiho teda umiestnili na novom mieste – v Medickej záhrade. Rekonštrukcia stála približne 1,8 milióna korún. Inžiniersku činnosť rekonštrukcie zabezpečilo hlavné mesto, fond Pro Slovakia prispel sumou 200-tisíc korún a ostatné potrebné zdroje zabezpečila slovenská i maďarská strana na základe vzájomnej medzištátnej dohody o kultúrnej spolupráci z Úradu pre zahraničných Maďarov a zbierkovou činnosťou Občianskeho združenia Komisia pomníka Sándora Petőfiho.

Neprešlo však veľa času a tlačová agentúra SITA bola nútená vydať opäť veľmi smutnú správu. Socha maďarského revolucionára a básnika bola aj v Medickej záhrade poškodená a zdevastovaná. Aj predseda Národnej rady Slovenskej republiky Pavol Paška ostro odsúdil poškodenie Petőfiho pamätníka. Paška to vtedy vyhlásil počas súkromného stretnutia s predsedníčkou Národného zhromaždenia Maďarskej republiky Katalin Sziliovou v Košiciach. Agentúru SITA informoval hovorca predsedu NR SR Jozef Plško, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky považuje incident, počas ktorého neznámy páchateľ poškodil súsošie Sándora Petőfiho v bratislavskej Medickej záhrade, za „hanebný čin vandalizmu a ostro ho odsudzuje“. Paška vtedy prisľúbil osobnú angažovanosť pri odhaľovaní vinníka. Bude sa snažiť o to, aby sa prípad čo najdôkladnejšie vyšetril a páchatelia boli spravodlivo potrestaní. Zároveň podľa Plška prisľúbil, že urobí všetko pre to, aby bol pamätník čo najskôr v pôvodnom stave.
V agentúrnej správe sa uvádza: „Polícia naďalej pátra po páchateľovi, ktorý v noci z piatka na sobotu poškodil súsošie maďarského romantického básnika a vodcu maďarskej revolúcie v roku 1848 Sándora Petőfiho v bratislavskej Medickej záhrade na Ulici 29. augusta. Ako povedala zástupkyňa bratislavskej krajskej policajnej hovorkyne Dáša Kollárová, neznámy páchateľ poškodil dve sochy. Na každej z nich bola ulomená jedna ruka. Chýbajúce časti z poškodených sôch zatiaľ nenašli. Škodu vyčíslili približne na 300-tisíc korún. Polícia prípad vyšetruje ako trestný čin poškodzovania cudzej veci v súbehu s trestným činom krádeže, za čo páchateľovi hrozí až trojročné väzenie…“

Základná myšlienka od Riepla Wolfganga

Pri príležitosti 50. výročia básnikovej smrti nemecký novinár Riepl Wolfgang, redaktor „Westungarische Grenzbote”, navrhol, aby sa dala vyhotoviť Petőfiho socha v Bratislave. V roku 1899 bol založený tzv. výbor sochy, ktorého členovia chceli presadiť, aby sochu vyhotovil bratislavský rodák János Fadrusz. Práve Fadrusz vyhotovil v roku 1897 aj prekrásnu sochu Márie Terézie. Veľkým snom Fadrusza bola aj príprava Petőfiho pamiatky. V roku 1902 Fadrusz oznámil mestu, že na vlastné náklady pripraví a dá postaviť Petőfiho sochu. Avšak osud je nevyspytateľný: v roku 1903 vynikajúci maďarský sochár zomrel. O rok nato výbor sochy vyhlásil verejnú súťaž s tým, že do súťaže sa môžu prihlásiť iba maďarskí umelci. Súťaž vyhral Béla Radnai, ktorý bol študentom Fadrusza. Obyvatelia Bratislavy sa pustili do veľkolepej verejnej zbierky. Bez ohľadu na národnosť miestne noviny, inštitúcie, chudobnejší i bohatší, robotníci i inteligencia vyzbierali na vtedajšie pomery prekrásnu sumu: 75-tisíc korún.
Slávnostné odhalenie sochy sa uskutočnilo 8. septembra 1911. Pri tejto príležitosti sa konala veľkolepá slávnosť, ktorej sa okrem iných zúčastnila delegácia Petőfiho spoločnosti z Budapešti na čele s jej predsedom spisovateľom Ferencom Herczegom, ktorý pri odhalení sochy predniesol aj slávnostný prejav. Petőfiho sochu vtedy odhalili oproti Slovenskému národnému divadlu na vtedajšom Kossuthovom námestí (dnešné Hviezdoslavovo námestie).

Netrvalo však dlho, necelé desaťročie, a po skončení 1. svetovej vojny v zmysle trianonskej zmluvy Bratislava už patrila Československu. Po Trianone na územie dnešného Slovenska prišli českí vojaci a úradníci. Česi zničili všetko, čo pripomínalo Rakúsko-uhorskú monarchiu. V roku 1921 totálne rozbili sochu Márie Terézie. Socha Sándora Petőfiho sa však zachránila. Najprv ju doskami ohradili, neskôr ju v zmysle rozhodnutia Mestskej rady rozobrali a po kúskoch jednotlivé časti umiestnili do debien, ktoré uložili do garáže dnešného Prezidentského (Grassalkovichovho ) paláca. Odtiaľ jednotlivé časti sochy v roku 1928 premiestnili do jednej maštale.
Po 2. svetovej vojne, konkrétne až v roku 1955, Petőfiho sochu objavili v jednom bratislavskom sklade. Vtedy mestský národný výbor rozhodol, že sochu môžu opätovne umiestniť, a to na petržalskej strane Dunaja, čo sa v roku 1956 aj uskutočnilo. Socha sa tak ocitla na veľmi peknom mieste v krásnom parku.

V šesťdesiatych rokoch bol park pomenovaný podľa slovenského básnika Janka Kráľa, ktorého sochu umiestnili oproti Petőfiho soche. No socha tvorcu Radnaiho nemohla zostať na tomto mieste a premiestnili ju do parku v Petržalke na nevhodné miesto, vedľa mestského verejného WC. V tých rokoch sa 15. marca mohli klásť kvety k Petőfiho soche iba neverejne, potajomky. Počas niekoľkých desaťročí vandali sochu mnohokrát poškodili: natreli, zdemolovali, odlomili z nej rôzne časti.
Dňa 15. marca 2003 sa však prvýkrát oslavy uskutočnili pri premiestnenej Petőfiho soche v Medickej záhrade. Môžeme len dúfať, že v tomto prekrásnom prostredí Sándora Petőfiho už ozaj nechajú na pokoji.

Spracoval: Béla Susla