Zlatý vlak „Aranyvonat”: Cesta svätej Pravice kráľa Štefana v roku 1938

22 aug 2016

Pričinením ostrihomského arcibiskupa a kardinála Justiniána Serédiho sa roku 1938 organizoval 34. eucharistický kongres v Budapešti, kedy Maďarsko oslavovalo okrúhle 900. výročie smrti kráľa Svätého Štefana. Onedlho sa zrodil zaujímavý návrh, aby sa svätá Pravica kráľa pustila na cestu a prešla celým územím Maďarska, kedy by bola verejne vystavená na obdiv všetkým obyvateľom Maďarska. Nápad sa ujal a onedlho bolo vybraných 22 miest, ktoré budú hlavnými zastávkami Zlatého vlaku (Aranyvonat).

Na realizáciu tohto plánu bolo potrebné pre vzácny klenot zabezpečiť vhodný dopravný prostriedok, ako aj stráž a potrebný doprovod. Príchod svätej Pravice na všetkých vybraných zastávkach očakávali organizátori veľkými oslavami a na počesť tejto udalosti aj svätou omšou. Na príslušných miestach sa nazhromaždila veľká skupina ľudí, ktorí takýmto spôsobom chceli vzdať úctu, hold a rešpekt.

Na začiatku júna 1938 sa konalo zasadnutie v Budapešti, na ktorom sa prítomní dozvedeli o presnej trase cesty tzv. Zlatého vlaku (Aranyvonat), ktorým bude svätá Pravica prevezená cez územie Maďarska. Cesta svätej Pravice sa začala 31. mája 1938 a bola ukončená roku 1942. Zlatý vlak sa objavil v mestách ako (mestá na území dnešného Slovenska vyznačené hrubým) Esztergom/Ostrihom, Székesfehérvár/Stoličný Belehrad, Kaposvár, Nagykanizsa/Veľká Kaniža, Zalaegerszeg, Baja, Pécs/Päťkostolie, Szekszárd, Vác/Vacov, Győr, Komárom/Komárno, Szombathely, Sopron, Kalocsa, Kiskunfélegyháza, Kiskunhalas, Szeged/Segedín, Hódmezővásárhely, Kecskemét, Szentes, Békéscsaba/Békéšská Čaba, Debrecen/Debrecín, Gyula, Szolnok, Eger/Jáger, Miskolc/Miškovec, Nyíregyháza, Gyöngyös, Érsekújvár/Nové Zámky, Győrszentmárton, Balassagyarmat, Ipolyság/Šahy, Losonc/Lučenec, Dunaszombat, Rozsnyó/Rožňava, Salgótarján, Beregszász, Munkács, Sátoraljaújhely/Nové mesto pod Šiatrom, Ungvár, či Nagyvárad/Veľký Varadín.

Vlakové stanice, v ktorých sa mal Zlatý vlak zastaviť boli prekrásne vyzdobené o čom svedčia aj zachované dobové fotografie (viď nižšie). Na hraniciach jednotlivých žúp očakával prichádzajúci vlak osobitný uvítací výbor, ktorý vlak sprevádzal smerom k slávnostne vyzdobenej stanici, kde prichádzali ľudia z okolia vo veľkých sprievodoch. Vlak zotrval v známych biskupských centrách až jednu noc, v mestách len pár hodín, kým v medziľahlých staniciach len niekoľko minút.

Na príslušných zastávkach boli na vlakovom vozni otvorené sklenené posuvné dvere, za ktorými sa nachádzala relikvia. Vozeň bol vybavený skladacími schodmi, ktoré sa spustili dolu a skupina 4-8 kňazov na prenosnom baldachýne zodvihla na ramenách svätú Pravicu s relikviárom. Potom sa zoradila stráž. Veliteľ išiel ako prvý, za ním nasledovala skupina kňazov s relikviárom, za nimi strážcovia svätej Pravice, a z oboch strán uzatvárala skupinu korunná stráž. Za nimi nasledovali príslušní hodnostári a samotný oslavujúci dav ľudí. Slávnostný uvítací výbor tvorili župan, podžupan, starosta, biskup danej župy a duchovenstvo, ďalej nastúpená čestná stráž a vojenská kapela.

Oficiálneho uvítacieho príhovoru sa ujalo vedenie mesta, kým duchovenstvo vítalo svätú Pravicu zorganizovaním pontifikálnej svätej omše na hlavnom námestí mesta. Potom svätú Pravicu vystavili na verejný obdiv. Na miestach, kde Zlatý vlak nezastavil, prešiel iba spomalenou rýchlosťou, aby obyvatelia kľačajúc na kolenách mohli vzdať hold svätej Pravici kráľa Štefana.

Ako vyzeral slávnostný zlatý vlak?

Legendárny Zlatý vlak bol dokončený po štyroch mesiacoch namáhavej práve. Vlakový vozeň bol vyhotovený podľa návrhov Vilmosa Urbányiho a Lajosa Mártona. Vonkajšiu maľovanú výzdobu mal na starosti Lajos Márton a István Szlamka. Pôvodná predstava bola, že vozeň bude namontovaný na čisto-novú parnú lokomotívu. Po nej by nasledovali tri vozne: vpredu a vzadu po jednom luxusnom vozni, kde by sa zdržiavali členovia korunnej stráže, členovia duchovenstva, ako aj príslušné svetské osoby. V stredu by mal byť umiestnený špeciálny zlatý vozeň, ktorý by mal mať na oboch stranách odsúvateľné sklenené steny, aby bola relikvia dobre viditeľná aj na tých miestach, kde Pravica nebude snímaná z vlaku.

Na vonkajších stranách vozňa boli namaľované roky 1038-1938, ktoré hlásali jubilejné výročie smrti kráľa Svätého Štefana. Výzdoba vozňa bola spleťou charakteristickej maďarskej ornamentiky ako aj známych cirkevných motívov. Z vrchu vozňa sa vynímala krásna replika pozlátenej svätoštefanskej koruny obklopená purpurovo-zeleno-zlatým rámom. Na oboch stranách kráľovskej koruny boli umiestnené po dve anjelov, ktoré držali v rukách maďarský erb. Na jednej strane vozňa boli viditeľné postavy Svätého Gerarda, Svätého Imricha, Svätého Štefana a Blahoslavenej Gizely v zlatom a v striebornom ráme taktiež doplnené maďarskými motívmi. Medzi postavami sa nachádzali anjeli držiace maďarský erb ako aj známy erb Árpádovcov. Na druhej strane vozňa sa nachádzali v bohato zdobenom pozlátenom ráme postavy Svätej Margity, Svätého Maura, Svätého Ladislava a Svätej Alžbety.

Interiér Zlatého vlaku bol takisto krásne vypracovaný a vyzdobený. Strop vozňa bol pokrytý bielym hodvábom, pod ním bol umiestnený dvojitý strieborný relikviár so svätou Pravicou, ktorý ležal na stojane potiahnutom purpurovou látkou. Za ním sa nachádzala krásna stolička (trón) pre stráž svätej Pravice. Vozeň disponoval sklenenými dverami, ktoré sa dali odtiahnuť, zároveň sa tu nachádzali aj skladacie schody príslušnej veľkosti potiahnuté bordovým zamatom. Zvyšok interiéru bol vyzdobený motívmi zlatej, zelenej a purpurovej farby, ktoré krásne ladili so snehobielym zamatom na strope. Vlakový vozeň prepravujúci svätú relikviu bol teda skutočný majstrovským dielom maďarského priemyslu, ako aj maďarského konštruktérskeho a dekoratívneho umenia.

Preložené z originálu: Az Aranyvonat