Známe kultúrne pamiatky a udalosti maďarskej histórie na území Slovenska (1. časť)

2014-10-22_16-44

1. BRATISLAVA-POZSONY

Hlavné mesto Slovenska, ktoré sa v minulosti tešilo multikultúrnej maďarsko-nemecko-židovsko-slovenskej kultúre (Pozsony-Pressburg-Posonium-Prešporok) je nadnes mestom prevažne len so slovenským obyvateľstvom. O pestrej kultúre a historickom uhorskom dedičstve však svedčia mnohé významné pamiatky v centre meste. Medzi najznámejšie bratislavské pamiatky spojené s maďarskou históriou patria:

Szent-KoronaDóm sv. Martina (Szent Márton dóm; Na jeho vrchole sa dodnes nachádza uhorská svätá koruna. Bývalý Prešporok bol významným korunovačným mestom, kde medzi rokmi 1563-1830 korunovali 11 kráľov a 8 kráľovien, na počesť čoho sa na vrchu veže dómu sv. Martina umiestnila pozlátená replika svätej kráľovskej koruny.), Kostol sv. Alžbety (Árpád-házi Szent Erzsébet templom), Kostol sv. Ladislava (Szent László templom), Modrý kostolík/Kostol sv. Alžbety (Kék templom/Erzsébet templom), Academia Istropolitana, Prezidentský palác/Grasalkovičov palác (Grassalkovich-kastély), Univerzitná knižnica (Egyetemi könyvtár/Az Országgyűlés épülete; bývalé sídlo uhorského snemu. V tejto budove zazneli mnohé, pre maďarský národ dôležité diskusie a reči významných postáv z maďarských dejín ako napr. Széchenyiho, Kölcseyho, Deáka, Wesselényiho, či Kossutha), Kostol a kláštor klarisiek (Klarisszák temploma és kolostora), či Primaciálny palác (maď. Prímási Palota).

Pamiatky na uhorského kráľa Sv. Štefana (Szent István király; významná postava maďarských dejín, veľkoknieža Maďarov a prvý kráľ Uhorska) nájdeme v Bratislave v kostole kapucínov, vo františkánskom kostole (najstarší kostol v Bratislave s omšami dodnes aj v maďarskom jazyku), v kaplnke sv. Rozálie (Szent Rozália kápolna), v kostole sv. Ladislava (Szent László templom), v Modrom kostolíku zasvätenej sv. Alžbete a cisárovnej Alžbete – Sissi, či v kostole a kláštore sv. Alžbety (maď. Árpád-házi Szent Erzsébet templom és kolostor).

2014-10-22_17-02

V období miléniových osláv príchodu staromaďarských kmeňov do Panónie (v 19. storočí) sa po celom území Uhorska (vrátane aj Horného Uhorska / Felső Magyarország – približne územie dnešného Slovenska) odhaľovali umelecké pamiatky významných sochárov s touto tematikou. V Bratislave na Devíne bol odhalený monumentálny 21 metrov vysoký obelisk, s postavou staromaďarského bojovníka (Árpádova socha/Árpád-szobor). Umeleckú pamiatku v tvare vysokého korintského stĺpu zhotovil sochár Gyula Jankovics (1865-1932). Monumentálny obelisk bol odhalený 16. októbra 1896. Po skončení prvej svetovej vojny sa na základe trianonského rozhodnutia územie dnešného Slovenska (t.j. časť historického Horného Uhorska / Felső Magyarország) pričlenilo k Československu. Pamiatka na príchod Maďarov ako aj spomienka na túto udalosť v podobe umeleckých diel sa stáva v novovzniknutom Československom štáte nevítaným. Árpádovu sochu muníciami odstránili československí legionári 12. januára 1921. V októbri roku 1921 československí legionári zbúrali a rozbili sochu kráľovnej Márie Terézie, ktorej autorom bol významný umelec János Fadrusz. Socha panovníčky bola toho času jedným z najvýznamnejších pamiatok v dnešnej Bratislave.

Medzi najnámejšie osobnosti, ktoré sa narodili v Bratislave patria: Lajos Batthyány gróf z Güssingu (10. februára 1807), významný maďarský štátnik, prvý predseda vlády Uhorska; Ernő Dohnányi (27. júla 1877), slávny maďarský hudobný skladateľ, dirigent, klavirista, klavírny pedagóg; Generál Lajos Aulich (25. augusta 1793), aradský mučeník; János Fadrusz (2. septembra 1858) významný umelecký sochár; Fyzik Fülöp Lénárd (7. júna 1862) prvý maďarský nositeľ Nobelovej ceny (v roku 1905, člen Maďarskej akadémie vied –MTA); Umelecký sochár Béla Radnai (23. mája 1873).

Bitka pri Bratislave

V roku 907 sa odohrala významná a veľká bitka pri dnešnej Bratislave (Brezalauspurc – Pozsony). Bitka pri Bratislave (maď. pozsonyi csata) sa uskutočnila 4. júla roku 907. V tejto bitke zvíťazili staromaďarské kmene nad vojskami markgrófa Liutpolda Bavorského. Markgróf napadol maďarské kmene kvôli opätovnému získaniu Panónie. Jeho vojská však boli porazené. Po tomto víťazstve sa vláda Maďarov posilnila aj na území Zadunajska. Zároveň po úplnom spustošení nepriateľských vojsk ešte nasledujúcich 120 rokov nevstúpil nepriateľ na územia starých Maďarov.

2. KOMÁRNO-KOMÁROM

V meste Komárno sa narodilo mnoho významných historických osobností. Z najvýznamnejších treba spomenúť uhorského kráľa Ladislava V. (nazývaný Ladislav Pohrobok, po maď. V. László – Utószülött László; narodil sa 22. februára 1440), svetoznámeho maďarského romantického spisovateľa Móra Jókaiho (18. februára 1825), svetoznámeho skladateľa Franza Lehára (Lehár Ferenc; 30. apríla 1870). V Komárne prežil svoje detstvo a mladosť významný lekár a bádateľ János Selye, ktorý sa narodil 26. januára 1907 vo Viedni. V Komárne nesie jeho meno tamojšia maďarská univerzita, ďalej gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským.

György Klapka a jeho štyri krvavé bitky v Komárne

Klapka GyörgyV septembri 1848 gróf Lajos Battyhány, predseda vlády, prevelil Györgya Klapku do Komáromu na zloženie prísahy do vojenskej posádky. Po úspešnom komáromskom poslaní Klapku povýšili na majora. Dňa 7. januára 1849 ho Lajos Kossuth pozval k sebe a vymenoval ho za veliteľa armádneho zboru hornej Tisy a zároveň za plukovníka. Počas úspešnej jarnej vojnovej výpravy, po víťazstve pri Isaszegu 6. apríla 1849, došlo k oslobodeniu Komároma 22. apríla. Ešte v tom mesiaci, 26., bol veliteľom prvej komáromskej bitky za obsadenie pravého brehu Dunaja. Klapku 28. mája 1849 vymenovali za veliteľa komáromského hradu. Pre toto mesto viedol ešte tri bitky. Dňa 4. októbra 1849 dobrovoľne odovzdal komáromskú pevnosť do rúk protivníka, avšak zabezpečil voľný odchod 30-tisícovej posádky.

3. ROZHANOVCE/ROZGONY

Bitka pri Rozhanovciach (Rozgonyi csata)

Rozgonyi csata 215. júna 1312 sa odohrala bitka pri Rozhanovciach (maď. Rozgony; obec neďaleko Košíc), kde uhorský kráľ Karol Róbert I. z Anjou (maď. I. Károly magyar király/Károly Róbert; panovanie 1307-1342) zvíťazil nad vojskami Omodejovcov (synovia palatína Omodeja Abu). Týmto víťazstvom si panovník z dynastie Anjou získal autoritu v krajine, ktorá bola toho času značne rozdrobená činnosťou oligarchov. Síce bitka pri Rozhanovciach nepriniesla okamžitú zmenu, pre Karola Róberta I. to však bol prvý krok k opätovnému zjednoteniu Uhorska.

4. TREBIŠOV/TŐKETEREBES

V minulosti malo toto mesto zmiešané maďarsko-slovenské obyvateľstvo (v roku 1910 zo 4708 obyvateľov bolo 2323 Maďarov a 2181 Slovákov). Na dnes má už toto mesto takmer výlučne len slovenských obyvateľov (v roku 2011 malo mesto 24 401 obyvateľov, z ktorých bolo 17 400 Slovákov, 3080 Rómov a 292 Maďarov).

Trebišov vďačí za svoj bývalý kultúrny a spoločenský rozmach predovšetkým rodine Andrássy, ktorá tu kedysi žila, a zanechala významné kultúrne pamiatky. Z nich najznámejšie sú kaštieľ rodiny Andrássy s historickým parkom, mauzóleum rodiny a gotický kostol.

Pokračovanie nasleduje!