Známe kultúrne pamiatky a udalosti maďarskej histórie na území Slovenska (2. časť)

2014-10-22_16-44

5. BORŠA/BORSI

Mányoki,_Ádam_-_Portrait_of_Prince_Ferenc_Rákóczi_II_-_Google_Art_ProjectMalá obec Borša, ktorá leží blízko maďarských hraníc zaujíma v maďarskej histórii významné miesto. Práve v kaštieli v obci Borša sa totiž 27. marca 1676 narodil Ferenc II. Rákóczi (František II. Rákoci), sedmohradský veľmož a vodca posledného protihabsburského stavovského povstania v rokoch 1703-1711. V obci sa dodnes nachádza kaštieľ rodiny Rákóczi, ktorý je aj významným turistickým stredikom. Obec Borša je zároveň prvým z miest tzv. „Rákóczi Útvonal”, teda „Trasy Rákócziho”, ktorá viedla z Borše (Borsi), cez Bačkov (Bacskó), Košice (Kassa), Prešov (Eperjes), Veľký Šariš (Nagysáros) až do Zborova (Zboró).

6. KOŠICE/KASSA

Dominantou mesta Košice je Dóm sv. Alžbety (Szent Erzsébet-dóm), ktorý sa nachádza v centre mesta. Stavba je postavená v gotickom štýle. Dóm od svojej existencie prešiel viacerými prestavbami. Najdôležitejšia rekonštrukcia sa uskutočnila medzi rokmi 1877-1896, kedy sa stavba nielen reštaurovala, ale aj prestavala s cieľom vrátiť Dómu jeho pôvodný vzhľad. Plány vyhotovil významný maďarský architekt Imre Steindl. Dóm sv. Alžbety je každoročne významným pútnickým miestom pre Maďarov. V roku 1906 boli ostatky Ferenca II. Rákócziho a jeho druhov prenesené z Turecka do Košíc a uložené v katedrálnej krypte. V krypte na severnej strane Dómu sa nachádzajú pozostatky Ferenca II. Rákócziho, jeho matky Ilony Zrínyi, ako aj jeho staršieho syna Józsefa Rákócziho. Odpočíva tu aj jeho slávny generál gróf Antal Esterházy, jeho druh gróf Miklós Bercsényi a jeho manželka grófka Krisztina Csáky, ako aj jeho plukovník a dvojný majster Miklós Sibrik. Kryptu i štyri kamenné sarkofágy projektoval budapeštiansky profesor Frigyes Schulek.

Jakob-Alt-Szent-Erzsébet-templom-1838-mek.oszk_.hu_

Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Sarkofágy Rákócziovcov a ich druhov v katedrálnek krypte Dómu. Prevoz pozostatkov Ferenca II. Rákócziho do Košíc 29. októbra 1906.

Nad severným vstupom katedrály sa nachádza monumentálna nástenná maľba s názvom Apoteóza života Ferenca II. Rákócziho. Pochádza z rokov 1914 – 1916 a jej autorom je Andor Dudics. Nástenná maľba oslavy života Rákócziho je riešená ako triptych. Maľba medzi oknom severného štítu a rímsou znázorňuje Rákócziho smútočný pohrebný sprievod mestom. Ústredná maľba je oslavou života kniežaťa, od jeho narodenia, zatknutia na Šarišskom hrade, v roli vodcu stavovského povstania, po vyhnanstvo a smrť v Turecku. Tretia časť v poloblúku nad dverami severného portálu znázorňuje Rákócziho sarkofág.

Košice sa stali aj mestom, kde bol 5. apríla 1945 vyhlásený Košický vládny program československou vládou. Obsah tvorilo 16 kapitol, ktoré sa zaoberali rôznymi otázkami spoločenského, politického, hospodárskeho života, medzinárodným postavením oslobodzovaného Česko-Slovenska. Dokumenty o povojnovom obnovení československej štátnosti dosť desivo rozprávali o budúcom „slovanskom národnom štáte”. Toto všetko spresnil Košický vládny program a po ňom konkrétne sformuloval odobratie práv Maďarom (Benešov dekrét č. 33/1945). V roku 1945 v Jakabovom paláci v Košiciach sídlil prezident Československa Dr. Edvard Beneš (ako prvé sídlo prezidenta republiky na oslobodenom území). O tom svedčí pamätná tabuľa, ktorá je umiestnená na jednu zo stien Jakabovho paláca. Pre maďarský národ je bývalý prezident Československa pre jeho diskriminujúce tzv. Benešove dekréty dodnes negatívnou postavou, a jeho pamätná tabuľa na pôvodom maďarskej kultúrnej pamiatke vyvoláva v Maďaroch zmiešané pocity. Jakabov palác (maď. Jakab palota) je krásna stavba v štýle benátskej gotiky pochádzajúca z roku 1903. Názov dostal palác podľa svojho staviteľa a prvého majiteľa Árpáda Jakaba. Palác dal postaviť Árpád Jakab na pamiatku kráľovi Matejovi Korvínovi. Palác stojí na rohu Mlynskej a Štefánikovej ulice, neďaleko niekdajšieho koryta Mlynského náhonu (maď. Malom-árok).

7. VEĽKÝ ŠARIŠ/NAGYSÁROS

Mesto Veľký Šariš sa spája aj so životom Ferenca II. Rákócziho a rodiny Rákóczi. Dominanta mesta Šarišský hrad sa na rozkaz kráľov z rodu Árpádovcov postavil na také miesto, odkiaľ bola krajina aj s obchodnými cestami aj na veľkú diaľku veľmi dobre viditeľná. Hrad v roku 1290 vlastnila rodina Soós (slov. Šoóš). V roku 1436 sa už kráľovský hrad stáva majetkom Jánosa Perényiho. Medzi rokmi 1441-1461 tu sídlil český veliteľ Jána Jiskru. Kráľ Matej (maď. Mátyás király) však neskôr získava šarišský hrad späť. V roku 1642 hrad získava ako zálohu Zsigmond Rákóczi, ktorý sa však neskôr stáva spolu s rodinou Rákóczi aj právoplatným vlastníkom hradu. Magnátsky rod Rákócziovcov udržiaval hrad a kaštieľ v dobrom stave, hrad opatrili delostrelectvom. V roku 1660 sa časť hradu zničila, lebo nečakane vybuchol sklad pušného prachu. V roku 1687 bol hrad vypálený, odvtedy sú z neho len ruiny. Na podnet Rákócziovcov bola postavená koncom 17. storočia kaplnka Svätej Alžbety. Stavba, ktorá stojí na cintoríne je obohatená barokovými a renesančnými prvkami. Bývalý kaštieľ Rákócziovcov pochádzajúci z roku 1599 bol po požiari zbúraný (1948). Kaštieľ však ešte predtým (v roku 1944) rozstrelili Rusi na ruiny.

benczur03

Gyula Benczúr: Zajatie Ferenca II. Rákócziho na šarišskom hrade, 1869

S mestom Veľký Šariš sa spája časť života Ferenca II. Rákócziho. Práve v tomto meste ho uviedli do funkcie župana Šarišskej stolice, ale Rákóczi chodil veľmi často aj na poľovačky v Šariši a trávil tu aj letá so svojou mladou manželkou. Ferenc II. Rákóczi sám seba nazýval „comte de Charoche” teda „gróf Šarišu” (maď. Sáros grófja). Ferenc II. Rákóczi bol práve na šarišskom hrade zajatý cisárskou armádou 18. apríla 1701.

8. ČACHTICE/CSEJTE

Obec Čachtice aj s Čachtickým hradom sú preslávené ako sídlo údajne krvilačnej uhorskej grófky Erzsébet Báthory (slov. Alžbety Bátori; 1560-1614), ktorá tu prežila veľkú časť svojho života. Erzsébet dostala od svojho manžela a slávneho bojovníka proti Osmanom Ferena Nádasdyho ako svadobný dar Čachtický hrad ležiaci v oblasti Malých Karpát a to v Nitrianskej župe (bývalá uhorská župa), ako aj dvanásť okolitých dedín. Nádasdy bol kvôli vojenským ťaženiam často na dlhé obdobie odcestovaný. V tom čase sa jeho manželka zdržiavala v Čachticiach, kde sa utiahla do súkromia. Osamelá a uzavretá žena udržiavala vzťah len s niekoľkými ľuďmi. Asi aj to bolo dôvodom toho, prečo sa neskôr objavila v legendách ako tajomná žena. Už aj za života jej manžela sa vedelo o Erzsébet Báthory, že sa zaoberá okultnými vedami a mučí sluhov. Potom ako ovdovela začali sa o nej šíriť ešte desivejšie povesti.

2014-10-23_14-38

Grófku Báthory, ktorá mala už okolo päťdesiatky a žila utiahnutá do súkromia, už v tom období viacerí zažalovali. Palatín György Thurzó (slov. Juraj Turzo) osobný nepriateľ grófky, ju prišiel 29. decembra roku 1610 osobne zatknúť. Jej pomocníci, ktorí boli podrobení mučeniu, svedčili proti nej. Erzsébet Báthory, ktorá pochádzala z bohatej a vplyvnej rodiny, bez riadneho súdneho procesu a bez rozsudku uväznili a zamurovali na Čachtickom hrade. Tu vo veľmi zlom psychickom stave umiera 21. augusta 1614.

Pokračovanie nasleduje!