Hlavný cieľ: zabrániť zániku maďarskej školy

Szalka

Obec Salka patrí k okresu Nové Zámky a leží iba 11 kilometrov od Štúrova. Má 1 037 obyvateľov, z toho 96 percent je maďarskej národnosti. V posledných dňoch či týždňoch médiá pomenovanie obce viackrát skloňovali v súvislosti s miestnou základnou školou s vyučovacím jazykom maďarským. Mnohé denníky problém uverejňovali chybne, veď miestni chcú zachrániť maďarskú základnú školu a jednoznačne z organizačných dôvodov tam slovenská základná škola nemôže fungovať. Priestory školy sú ako letisko, niečo gigantické z obdobia socializmu: spolu má okolo 3-tisíc štvorcových metrov! Kým však vznikli terajšie odhady a rôzne fámy, ako zachrániť školu, veľa bezsenných nocí musel prežiť starosta obce János Józsa. Je to pre neho už druhé volebné obdobie, čo riadi obec, kde sa okrem iných narodil aj bývalý významný univerzitný profesor, literárny vedec a spisovateľ Lajos Turczel…

Reforma školy v troch bodoch

János Józsa sa prvýkrát ako nezávislý kandidát dostal na čelo obce v roku 2006. „Problémy našej školy majú už dlhotrvajúci charakter. Vo svojom prvom volebnom programe som sa jednoznačne sústredil na záchranu školy v obci. Vlastne, všetko som preberal v dezolátnom stave, nie iba školu… Poďme však konkrétne k problémom okolo maďarskej školy. Tá sa v roku 2006 nachádzala vo veľmi zlom rozpoložení zo všetkých strán. Chýbali financie, vedenie a učiteľský zbor boli na veľmi nízkej odbornej úrovni. Preto som musel rýchlo konať, prijať čo najrozumnejšie opatrenia. Kým v roku 2002 školu navštevovalo 140 žiakov, v roku 2006 to bolo iba 74 študentov, pričom asi osemdesiati chodili do slovenskej základnej školy do Štúrova,“ spomína na svoje prvé momenty vo funkcii starostu obce Salka János Józsa.

V záujme záchrany školy vypracoval „ochranný balíček“, trojstupňovú reformu školy: 1. personálne otázky, 2. hospodárenie, 3. podpora školy. Túto trojbodovú reformu podporilo aj ministerstvo školstva. Veľké školské priestory zhltli obrovské množstvo obecných financií. Staré drevené okná prepúšťajú chladný vietor, kúrenie uhlím je nenormálne drahé. Budovu školy dali do prevádzky v roku 1988. Prvým bodom školskej reformy však boli personálne otázky. Kolektív s nízkou odbornou pripravenosťou totiž nemohol ďalej pôsobiť v škole. „Keby situácia ostala vtedy na pôvodnej úrovni, škola by sa jednoducho nezachránila,“ tvrdil starosta, a, samozrejme, aj dnes zastáva tento názor.

Primitívne pripomienky na otázku: Ako ďalej…

Starosta bol zhrozený z toho, aké primitívne pripomienky odzneli v súvislosti s otázkou: Ako ďalej so školou v Salke. Dokonca jeden z politikov sa vyjadril až takto drzo a ponižujúco: „Treba ‚spraviť‘ viac detí a maďarská základná škola v Salke bude zachránená!“ Starosta János Józsa s potešením zdôrazňuje: „Moja trojbodová reforma sa pozdávala aj nášmu obecnému zastupiteľstvu, teda začali sme na nej tvrdo pracovať. Vtedajšiemu školskému vedeniu sa, samozrejme, nepáčili moje myšlienky, no dlho som nešpekuloval, zavolal som si k sebe vtedajšieho riaditeľa, a razantne som sa k problematike vyjadril, že treba riešiť personálne otázky! Mal na výber: buď to spraví, alebo dostane výpoveď on. Stalo sa to druhé. V tejto súvislosti je určite potrebné zdôrazniť skutočnosť, že v roku 2006 kvóta na jedného žiaka predstavovala 28 600 korún slovenských, čo bola najnižšia suma. Teraz je to okolo 1 700 eur, teda vyjadrené v bývalej mene 51-tisíc korún. Prvý krok reformy sme úspešne zvládli, dnešný učiteľský zbor je plne kvalifikovaný.“

Od školského roku 2007/2008 hlavne vďaka starostovi, ale aj vedeniu školy a obecnému zastupiteľstvu, počet žiakov v miestnej základnej škole neustále rastie. V školskom roku 2008/2009 škola mala už 91 žiakov a o rok neskôr sa v základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským učilo 105 detí.

Samozrejme, po personálnych otázkach bolo potrebné riešiť ďalší bod reformy – otázky hospodárenia školy. Bolo veľmi dôležité, že v tom období starosta, obecné zastupiteľstvo a vedenie školy boli na „jednej lodi“. Starosta mal ďalší skvelý nápad. Ten žiak, ktorý základnú školu ukončí v Salke dostane po skončení 9. ročníka od obce pomernú časť zo sumy 20-tisíc korún, teda zo 664 eur. Obecné zastupiteľstvo schválilo túto starostovu myšlienku. Teda žiak, ktorý napríklad v roku 2007 bol šiestakom, ako deviatak dostal finančnú vzdelávaciu podporu za 6., 7., 8. a 9. ročník z celkovej sumy 664 eur. Pre obec bola obrovskou výpomocou nenávratná finančná podpora od ministerstva školstva v hodnote 2,5 milióna korún na prefinancovanie školských výdavkov.

„Mojou ďalšou predstavou v súvislosti so školskou reformou bolo to, že žiakov z okolitých obcí by k nám mohol dovážať školský autobus. Za milión korún sme si kúpili autobus a náš starší autobus sme predali. Hlavne vďaka Terézii Búcsiovej, ktorá cez nadáciu Pétera Pázmánya pre nás zabezpečila 240-tisíc korún, sme si kúpili nový autobus. Ten teraz pravidelne premáva medzi Salkou, Bajtou, Leľou a Malými Kosihami. Samozrejme, pre žiakov je to naša bezplatná služba a výdavky sme schopní kryť z celoročných kvót piatich žiakov. Samozrejme, vrátane vodiča a pohonných látok. To bol pre nás veľmi dôležitý manažérsky krok. Z Malých Kosíh chodia všetci školopovinní žiaci do školy k nám, z Bajty a z Lele je to dovedna 21 žiakov. Teda, náš školský autobus sa musí pred vyučovaním aj po jeho skončení otočiť dvakrát, aby sa deti dostali do školy, a potom domov. Na naše nemalé potešenie!“ vyjadril sa starosta obce.

Starosta ďalej hovorí o tom, že 6 žiakov z Lele získal pre maďarskú školu v Salke tak, že im niekoľko rokov uhrádzal stravné lístky, ba pri rôznych kultúrnych podujatiach či filmových predstaveniach im dával aj vreckové… Iba kvôli tomu, aby sa učili v základnej škole v Salke.

Oslovia aj obyvateľov Kamenice nad Hronom

„Naša škola má v súčasnosti 107 žiakov. Samozrejme, snažíme sa o to, aby ich bolo ešte viac a okrem už uvedených obcí oslovíme aj ďalšiu v našom okolí, konkrétne obyvateľov Kamenice nad Hronom. Pôjdeme za rodičmi tamojších školopovinných detí, aby si pri zápise vybrali našu školu v Salke. V týchto dňoch sa veľa spomína prípadná možnosť otvorenia slovenskej triedy v našej škole. Tu by som jednoznačne chcela zdôrazniť, že my sme v škole túto otázku ani veľmi nerozoberali. Pani riaditeľka sa totiž po novembrovom zasadnutí obecného zastupiteľstva – kde odznel návrh otvorenia slovenskej triedy v záujme záchrany školy s vyučovacím jazykom maďarským, informovala na dotyčných úradoch. Dostala odpoveď, že školu s vyučovacím jazykom slovenským možno naštartovať iba v tom prípade, ak bude minimálne 40 záujemcov. My sme však slovenskú školu nechceli. Na mnohých miestach v tlači boli dezinformácie ohľadom tejto závažnej otázky,“ povedala zástupkyňa riaditeľky základnej školy v Salke Rita Sukola. Dodala, že by bolo potrebné zvýšiť počet žiakov aspoň o 15, aby mohla škola fungovať bez mínusu. V 60. až 70. rokoch minulého storočia bola v Salke aj základná škola so slovenským vyučovacím jazykom.

Starosta k tomu dodáva, že ročné výdavky školy siahajú k sume 20-tisíc eur, z toho prevažnú časť pohltí kúrenie.

Do miestnej materskej školy s maďarským výchovným jazykom je zapísaných 23 detí. „Toho času škôlku navštevuje 19 detí, ďalšie štyri nastúpia postupne v priebehu školského roka. Po skončení školského – výchovného roku 2012/13 odíde od nás päť detí, tri z nich budú navštevovať miestnu základnú školu, dve detí nastúpia do Štúrova do slovenskej základnej školy,“ hovorí učiteľka Hajnalka Kalácska. V posledných rokoch obec obnovila aj materskú škôlku. Zrekonštruovala kúrenie, nakúpila nové kotly, nábytok, okrem toho kúpila aj TV a DVD prehrávač.

Bohatá história, Dni a Cena Lajosa Turczela, Deň obce, mnoho kultúrnych akcií. A čo ešte?

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1156 pod menom Zalka. V roku 1252 kráľ Belo IV. dal zem v Malých Kosihách hosťom zo Salky a v roku 1261 Salku vymenil s majetkami Ostrihomského arcibiskupstva, ktoré sa stalo jej dlhodobým vlastníkom. V roku 1554 František Nyáry s vojskom porazil pri obci Turkov. V roku 1570 bolo v obci 69 domácností a na Ipli pracoval mlyn. V tureckom súpise je Salka zaznačená ako veľká obec. Obec sa od roku 1754 vyvíjala ako mestečko s trhovými výsadami, ktoré dostala od cisárovnej Márie Terézie. Výsady boli v roku 1888 zrušené, jarmoky však pretrvávali do roku 1945. V rokoch 1938 – 1945 bola obec súčasťou Maďarska. Nazýva sa aj bránou do pohoria Börzsöny. Dedinka na druhej strane rieky Ipeľ sa volá Letkés, odtiaľto vedie priama turistická cesta na vrchol Csóványos alebo do dedinky Márianosztra, ktorá je zároveň aj významným pútnickým miestom.

Lajos Turczel, bývalý univerzitný profesor, literárny vedec je významným rodákom Salky, kde je aj pochovaný. Je čestným občanom obce, ktorá významnému literárnemu historikovi a teoretikovi dala spraviť náhrobný kameň z mramoru. Tento významný rodák Salky zomrel v roku 2007 a odvtedy obec každoročne usporadúva Dni Lajosa Turczela a pri tejto príležitosti odovzdáva aj rovnomennú cenu. A na čo by bol pán profesor Turczel určite veľmi hrdý? V posledných rokoch obec v značnej miere pozdvihla aj úroveň miestnej knižnice. Začiatkom roka 2007 bola ešte absolútne zanedbaná v zaostalej budove, dnes je budova obnovená, nachádza sa tam asi 5-tisíc nových kníh, počítače… Obecné zastupiteľstvo okrem toho podporuje aj mnoho ďalších kultúrnych podujatí a vonkajší obraz Salky je neporovnateľný s tým, čo tu bolo pred rokom 2006. „To všetko ma stálo veľa prebdených nocí, veľa energie. Počas môjho prvého volebného obdobia sme v obci preinvestovali okolo 300-tisíc eur. V tejto obrovskej sume nie sú zahrnuté žiadne režijné náklady napríklad na energiu, kúrenie, mzdy a podobne. To všetko som robil a robím zanietene, z celého srdca. Mojím krédom je: Málo rečí, viac skutkov.

Ale keď vidím na niektorých našich akciách nezáujem zo strany obyvateľov, to pre mňa znamená prudký úder do srdca. Keď z akcie prídem domov, vždy si púšťam dobrú hudbu a kladiem si otázku: Nemohli by sme byť v otázke našej školy už niekde za vodou keby sme sa na to boli pripravili a začali konať už oveľa skôr?  Áno, určite by sme sa mali lepšie, žili by sme v krajšom prostredí. Aj my, aj naše deti…“

Text a foto: Béla Susla