Jedinečné panoptikum v obci Csúz – Dubník – 2. časť

panoptikum v obci Csúz

Cieľom múzea v kaštieli rodiny Csúzy bolo ukázať stavebný štýl vidieckeho kaštieľa, spôsob života aristokracie v tom období ako aj jej každodenný život. Noví majitelia mali na zreteli tento cieľ pri vyhotovení interiéru kaštieľa, ktorý pripomína stav pred rokom 1945. Pri zariaďovaní izieb sa usilovali o to, aby bola každá izba iná nielen štýlom ale aj farbami.

2013-08-01_2Návštevníka ihneď upúta kovaný plot, ktorý je prácou umeleckého kováča Ing. Jána Reichera z Kolárova. Pri portiku je časť parkovej úpravy, ktorá bola rekonštruovaná podľa dobových fotografií.

Priečelie kaštieľa je jedinečné tým, že výzorom pripomína grécke chrámy. Pozoruhodným kamenným portálom sa vchádza do kupolovej vstupnej haly, ktorá je raritou v širšom okolí. Vznikla v 18. storočí, jej výzdoba sa viackrát menila. Maľovaná výzdoba bola voľne obnovená na základe nepatrných zvyškov na najspodnejšej vrstve podľa talianskeho barokového maliara Giambattistu Tiepola, a znázorňuje Hyacinta a Zafíra z gréckej mytológie. Pozoruhodné sú polkruhové výklenky pre sochársku výzdobu.

Vo vnútri kaštieľa pri vchode sa nachádza pamätná izba venovaná grófovi Jánosovi Esterházymu (maď. Esterházy-emlékszoba). Na tomto mieste je aj tzv. „Kossuthova izba“, kde prítomný nábytok a knihy boli osobným majetkom Ferenca Kossutha (1849 – 1914), poslanca krajinského snemu, politika, inžiniera, ministra, spisovateľa, maliara, sochára a hudobníka.

2013-08-01_3V ďalšej výstavnej miestnosti prísnym pohľadom v červenom odeve upúta Péter Pázmány (1570 – 1637), jezuita, doktor teológie, arcibiskup a kardinál, významný barokový básnik, spisovateľ a zakladateľ Trnavskej univerzity.

Pri stole sedí Gábor Baross (1848 Pružina – 1893), jeden z najvýznamnejších politikov – národohospodárov, minister (zvaný „železný minister“). Pri ňom sedí Ányos Jedlik (1800 Komárno – 1895), doktor filozofie, člen rádu benediktínov, univerzitný profesor, čestný člen Maďarskej akadémie vied, kráľovský radca, vynálezca (sodová voda, dynamo, raster a pod.). Oproti Barossovi sedí gróf Gyula Andrássy (1823 Trebišov – 1890), predseda maďarskej vlády, čestný člen Maďarskej akadémie vied a člen jej správnej rady, osobný priateľ kráľovnej Alžbety. Nad nimi stojí György Klapka (1820 – 1892), legendárny obranca hradu Komárno, generál maďarského honvédskeho vojska 1848/49, napísal viacero memoárových kníh.

2013-08-01_4V rohu tretej miestnosti sedí Mór Jókai (1825 Komárno – 1904), svetoznámy maďarský spisovateľ, politik, poslanec krajinského snemu. Okolo neho sú viaceré vydania jeho kníh. Čaj na podnose mu nesie prvá manželka Róza Laborfalvi (1817 – 1886), významná maďarská herečka svojej doby.

Nasleduje slávny maliar Árpád Feszty (1856 Hurbanovo – 1914), autor panoramatického obrazu „Príchod Maďarov“ (maď. A magyarok bejövetele). Časť z tohto obrazu je na stene za maliarom.

Po týchto miestnostiach nasleduje chodba zaklenutá krížovou klenbou, ktorá je jediným zachovaným pozostatkom renesančného kaštieľa. Pôvodné sú aj arkády, ktoré boli otvorené, ale kvôli statickým poruchám čiastočne vymurované a zasklené. V chodbe je zbierka zbraní, ktoré sú replikami zbraní významných historických osobností ako Napoleon, Kleopatra, Washington či Lajos Kossuth. Značnú hodnotu predstavuje barokové kamenné ostenie vykurovacieho otvoru.

2013-08-01_5Cez kupolovú vstupnú halu sa prechádza do najväčšej, „zrkadlovej“ sály kaštieľa. Bola najviac zničená a jej strop bol temer úplne prepadnutý. V sále sa usporadúvajú konferencie, slávnosti a slúži aj ako svadobná miestnosť.

Na jej ľavej stene sú dva obrazy, prvý je portrétom legendárneho generála maďarského honvédskeho vojska 1848/48 Richarda Guyona (1812 – 1856). Druhý je portrét Rudolfa Kálmána (1861 – 1914), komárňanského župana, a miestneho zemepána. Na pravej stene sú štyri portréty. Na prvom je namaľovaný František Palacký (1798 – 1876), slávny český vedec – historik, zakladateľ českého moderného dejepisectva, organizátor kultúrneho a vedeckého života, politik, ideológ českého národného obrodenia a „otec vlasti’“ v rokoch 1819 – 1823 bol vychovávateľom u rodiny Csúzy. Vedľa je Matej Bel (1684 – 1742), evanjelický kňaz, encyklopedista a polyhistor. Tretí portrét patrí Franzovi Schubertovi (1797 – 1828), svetoznámemu rakúskemu hudobnému skladateľovi. Na poslednom portréte je Kálmán Sőtér (1834 Dubník – 1915), svetoznámy včelársky odborník, pôvodne správca veľkostatku ostrihomského arcibiskupa.

2013-08-01_6Nasleduje tzv. „Lehárova izba“ (maď. Lehár-szoba), kde možno obdivovať krásny secesný nábytok zo začiatku 20. storočia. Ferenc Lehár (1870 Komárno – l948) bol svetoznámy operetný skladateľ a dirigent.

Za touto miestnosťou sa nachádza hádam najkrajší priestor kaštieľa „knižnica Apponyi“ (maď. Apponyi-könyvtárszoba). Skrine na knihy sú vernou replikou zariadenia knižnice rodiny Apponyi. V miestnosti sú vzácne tlače zo 16. – 19. storočia, ktoré vznikli na území dnešného Slovenska.

Po prehliadke knižnice sa ocitneme v kolmej chodbe, ktorej nerovnaká úroveň podlahy je spôsobená nerovnosťou terénu, kaštieľ leží na svahu. V chodbe sú vystavené kópie starých rytín miest, lovecké trofeje, z ktorých je viacero unikátov, viaceré sú asymetrické. Rozhodne sa oplatí pozrieť si výstavu fotografií z obnovy kaštieľa. Hodno si prezrieť dymovody v múroch, vykurovacie otvory a otvor na ohrievanie jedla panstvu. Z chodby sa možno dostať do viacerých miestností.

2013-08-01_7Za sociálnou miestnosťou je kuchyňa, ktorá je sčasti zariadená starým kuchynským riadom, ale aj prispôsobená prevádzke na základe moderných požiadaviek hygieny. Potom sa nachádza rad spální, zariadených dobových nábytkom s hodnotnými bytovými doplnkami.

Za železnými dverami (letopočet 1670, vznik jadra dnešného kaštieľa) sa nachádza vchod do barokovej pivnice, ktorá pred rekonštrukciou bola temer celkom zasypaná. Na konci chodby sa nachádza Palackého izba, ktorá bola určená na základe jeho „Každodenníčka“.

2013-08-01_8Po prezretí všetkých izieb kaštieľa ako aj pivnice sa oplatí trochu pobudnúť aj v parku kaštieľa, kde pri studni stojí skoro tristo ročná lipa. Pod mohutnou lipou je vo filagórii kamenná lavica Františka Palackého. Podľa jeho denníka pod touto lipou rád sedával a koncipoval svoje prvé diela.

Po komplexnom ukončení rekonštrukcie kaštieľa sa objekt stane okrasou širokého okolia, jeho atrakciou a centrom kultúry.

Zostavila a preložila: Anita Radi

(www.obec-dubnik.sk)