Obec Betliar (maď. Betlér) sa prvýkrát spomína v roku 1330. Obec vznikla v 13. storočí ako banícka usadlosť. Vlastnili ho Bebekovci (maď. Bebekek) zo Štítnika (maď. Csetnek). Od druhej polovice 16. storočia patrí krasnohorskému panstvu. Obyvatelia obce ťažili zlato, meď, a neskôr aj železnú rudu. Obec však preslávil kaštieľ rodiny Andrássy.
Výstavba kaštieľa ako aj jeho vývoj sa spája s rodom Ákos (maď. Ákos nemzetség) a neskôr s rodinou Bebek. Na prestavbe kaštieľa ako aj na jeho prepychovom vnútornom zariadení má však najväčšiu zásluhu rodina Andrássy pochádzajúca zo Sedmohradska (Transylvánia, po maď. Erdély; historická krajina v bývalom Uhorsku, dnes na území Rumunska). Rodina Andrássy bola aj vlastníkom hradu Krásna Hôrka ako aj majetkov a baní v okolí Rožňavy.
Bývalá pevnosť vznikla na sever od usadlosti (polovica 15.storočia), tú Bebekovci ďalej rozvíjali do roku 1566, kedy sa posledný člen rodiny odsťahoval do Sedmohradska.
Dnešný kaštieľ dal vybudovať v roku 1708 István Andrássy (slov. Štefan Andráši; 1650-1720), sancraienský a krasnohorský barón a kurucký generál, zakladateľ betliarskej vetvy rodiny Andrássy. Kaštieľ dal vybudovať na základe bývalého sídla Bebekovcov. Andrássy dal postaviť hradný kaštieľ opevnený nárožnými vežami, stavba bola skromná a tmavá.
Ďalší z Andrássyovcov Lipót Andrássy (slov. Leopold Andráši; 1767-1824) potom ako ukončil vojenský život, stal sa veľkým milovníkom vied. Zaujímal sa predovšetkým o baníctvo, preto sa stal aj poradcom banskej komory v Banskej Štiavnici. Zanechal vzácnu zbierku mincí. Práve on založil v roku 1793 knižnicu v betliarskom kaštieli, ktorá obsahovala 20 000 kníh. Dnes sa v knižnici nachádza o 5000 kníh menej. Knižnica je bohatou klenotnicou diel osvietenských autorov, ako aj starších uhorských historických prác. Nachádza sa tu aj bohatá zbierka technickej literatúry zo začiatku 18. storočia. Lipót okolo roku 1795 zmenil v malej miere aj výzor kaštieľa. Za jeho čias (medzi rokmi 1783-1795) vytvorili aj anglický park s exotickými drevinami a kríkmi s rozlohou 81 hektárov.
Knižnica
Bývalá stavba sa celkom stratila po celkovej prestavbe kaštieľa medzi rokmi 1882-1890. Stavba sa stala typickým reprezentatívnym sídlom, ktorá niesla prvky módnych vĺn z konca 19. storočia. Manó Andrássy (slov. Emanuel Andráši; 1821-1890) zariadil kaštieľ skutočne pompézne.
Stavba mala pôvodne funkciu poľovníckeho kaštieľa, a preto sa v nej nachádza mnoho trofejí pochádzajúcich z rôznych kútov sveta. Najvzácnejšie sú však umelecké diela. Čo sa týka malieb, v prevahe sú diela pochádzajúce z druhej polovice 19. storočia. Nájdeme tu obrazy takých vynikajúcich maliarov ako sú Miklós Barabás, Gyula Benczúr, Sándor Brodszky, Lajos Deák Ébner, Lajos Ligeti, Károly Lotz, Jakab Marastoni, Károly Markó, Géza Mészöly, József Molnár, Adolf Pichler, Béla Spányi, Károly Sterio či Zsigmond Vajda (bol autorom stropnej maľby v Červenom salóne). V kaštieli je zároveň umelecko-historická expozícia o bytovej kultúre z 18.-19. storočia.
Červený salón
Kaštieľ bol v roku 1949 prestavaný do podoby múzea. Patrí medzi najkrajšie a najzachovalejšie kaštiele na území dnešného Slovenska. Pri návšteve kaštieľa sa oplatí prejsť sa aj jeho nevšedným parkom. Je to jeden z najkrajších anglických parkov na Slovensku, ktorý bol v roku 1978 zapísaný do zoznamu významných historických záhrad sveta.
Interiér
Ako sa jednoduchý hradný kaštieľ postupne stával pompéznym panským sídlom, menil sa nielen výzor kaštieľa ale aj jeho okolité prostredie. Z jednoduchej záhrady vybudovali rozsiahly prírodný park veľkosti 81 hektárov. Prvé práce prebehli v 16. storočí. Hospodársky dvor pred kaštieľom prebudovali na polootvorené nádvorie (cour d’honneur). Pôvodne bol vybudovaný barokový park, ktorý si uchoval aj renesančné prvky. Severne od kaštieľa sa nachádzal zverník a bažantnica. Základy dnešného prírodného parku položil významný záhradník Henrich Nieben. Nebien patril medzi významné osobnosti klasicistických a empírových záhrad, pôsobil aj Budapešti, kde vytvoril mestskú časť – park Városliget a v Dolnej Krupej u Brunswikovcov.
Kaštieľ a prírodný park
Základom parku je symetrická cestná sieť kruhového pôdorysu. Odbivuhodnú prácu vykonal v parku aj záhradník Josef Bergmann. Za jeho pôsobenia vznikli empírové stavby ako vysoký kamenný vodopád, Hermesova studňa, Slobodomurársky pavilón či Olympijský oheň. V poslednej štvrtine 19. storočia sa k parku pripojili ďalšie rozsiahle územia a takisto sa premenili na park.
Orient sa v parku prejavil v stavbe japonského mosta nad Krivým potokom, ktorý bol upravený do meandrov a členený početnými kaskádami. Nájdeme tu aj skutočne romantické zrúcaniny, či zverinec v podobe stredovekého hradu s vežičkou. Park postupne prechádza do lesa, bohatého na poľovnú zver, preto bol Betliar v 19. storočí a začiatkom 20. storočia hojne navštevovaný aristokraciou z celej Európy. Slávne betliarske poľovačky na medvede sa stali častou témou súdobej tlače.
Informácie z: Oriskó Norbert: A betléri Andrássy-kastély
www.betliar.eu
