Kaštieľ rodiny Forgách v Haliči

2014-06-12_15-19

Smerom na západ od Lučenca sa dvíha vysoko k obzoru haličský kaštieľ. Aj keď zub času kaštieľ značne poškodil, oproti iným stavbám sa zachoval takmer v pôvodnom stave. Je vybudovaný na malom kopci uprostred obce Halič (maď. Gács, okres Lučenec). Kaštieľ bol stáročia vo vlastníctve urodzenej rodiny Forgách, ktorá zohrala v tomto kraji významnú úlohu. Práve vďaka činnosti a aktivite rodiny Forgách sa dlhé obdobie pokladal Halič za významnejšie miesto ako blízke mesto Lučenec.

Gróf Žigmund Forgách

Gróf Žigmund Forgách

Na mieste dnešného kaštieľa stál pôvodne stredoveký hrad, ktorý postavili Lossonczyovci v druhej polovici 13. storočia. Počas bojov namierených proti Matúšovi Čákovi (maď. Csák Máté) bola však spomínaná pôvodná stavba značne zruinovaná, o čom informuje aj listina z roku 1347. Dôkazy o existencii hradu sú aj z rokov 1450-51, kedy bol hrad vo vlastníctve husitov. V roku 1451 ho obsadil János Hunyadi (slov. Ján Huňadi). V 16. storočí sa dostáva do vlastníctva Istvána Lossonczyho a rodiny Lossonczy, ktorí sú tu zemepánmi v roku 1548.

Po rodine Lossonczy sa novým vlastníkom stáva rodina Forgách. Zsigmond Forgách (1565-1621; slov. Žigmund Forgáč) si v roku 1589 berie za manželkou Annu Losonczy (1553-1595; slov. Anna Lošonciová), do ktorej bol mimochodom beznádejne zaľúbený aj významný renesančný básnik Bálint Balassi (1554-1594). Anna Losonczy zdedila veľký majetok rodiny Lossonczy, do ktorého patril aj haličský hrad. Majetok aj s hradom sa po jej predčasnej smrti dostáva do rúk jej manžela Zsigmonda a teda rodiny Forgách. Zsigmond Forgách v roku 1612 investoval veľa peňazí na rekonštrukciu hradu. Na miesto zruinovaného hradu dáva vybudovať impozantný hradný kaštieľ so šiestimi rohovými vežami. Stavba mala pôdorys v tvare šesťuholníka. Neustále boje si v tomto období vynútili stavbu aj opevniť. Forgáchovci, ktorým patril hrad od 1554 nepretržite do 1848, ho teda postupne prebudovali na mohutnú renesančnú pevnosť.

Gróf Žigmund Forgách

2014-06-12_15-01

Iluzívna maľba v slávnostnej sále znázorňuje Triumf Aurory a alegóriu štyroch ročných období. Steny zdobí iluzívna výmaľba v podobe architektúry s postavami a fontánami.

V roku 1767 gróf János Forgách tu založil prvú manufaktúru na výrobu súkna v Uhorsku. Jemnejšie tkaniny začali vyrábať v roku 1792. Aj vďaka aristokratom z obdobia reformy (roky 1825-1848) dosiahlo haličské súkno všeobecného uznania. Napríklad Frigyes Podmaniczky (1824-1907; maďarský politik, spisovateľ) sa chváli tým, že patril medzi prvých, ktorí si v Budapešti obliekali večer frak z haličského súkna. Kedysi sa z haličského súkna šil aj vojenský odev.

Interiér

V kaštieli sa nachádzalo množstvo umeleckých diel. Z mnohých vzácnych zlatníckych diel boli výnimočné predovšetkým strieborné taniere Zsigmonda Rákócziho a Zsuzsanny Lorántffy (slov. Zuzana Lorántffy). Nachádzali sa tu vzácne gobelíny, fajansy, knižnica s množstvom kníh v skriniach z Talianska, starožitný nábytok, historické talianske umelecké diela z mramoru, rytiny, ako aj obrazáreň rodiny Forgách.

V hrade sa nachádza veľká ozdobná sála, kde sa kedysi uskutočňovali zasadnutia. Stretávalo sa tu 42 vyslancov kráľovských žúp (maď. vármegye), z ktorých mali všetci osobitne svoje vlastné stoličky aj s vyrezanými erbmi svojej župy.

Po predčasnej smrti detí grófa Józsefa Forgácha (1829-1876; slov. Jozef  Forgáč) sa v roku 1898 dostáva hrad do rúk Ferenca Wenckheima, ktorý dáva kaštieľ sčasti rekonštruovať.

10. júna roku 1919, za čias Maďarskej republiky rád (maď. Magyar Tanácsköztársaság), bol kaštieľ vyrabovaný. V roku 1935 sa dostáva do rúk poslednému mužskému členovi haličskej vetvy rodiny Forgách, ktorým bol Antal Forgách (1915-1977). Začiatkom druhej svetovej vojny je kaštieľ opäť vydrancovaný. Neskôr sa stáva vojenskou stanicou a veliteľskou základňou. V roku 1944 v ňom sídli veliteľstvo ôsmej nemeckej armády.

V roku 1957 sa v kaštieli zriadilo miestne vlastivedné múzeum. 2. októbra 1957 tu otvorili aj pamiatkovú izby pre Boženu Slančíkovú Timravu. Od roku 1965, potom ako sa múzeum odsťahovalo, fungoval v kaštieli sociálny ústav (do roku 1990). Pred pár rokmi sa stavba dostala do vlastníctva jednej košickej firmy, ktorá dnes pracuje na jej rekonštrukcii.2014-06-12_15-07

V interiéri kaštieľa dodnes vidieť renesančné nástenné maľby zobrazujúce uhorských panovníkov, ako aj vyrezané a maľované stropy v jednotlivých reprezentačných miestnostiach. Osobitne treba vyzdvihnúť iluzórne nástenné maľby salónu, ktorý sa nachádza pri vchode.