Kúpele v Lučenci

2014-05-19_11-47

Kedysi slávne kúpele v Lučenci síce nájdeme aj dnes, ale ich známy idylický charakter poznáme už len z legiend či z rozprávania starších obyvateľov mesta. Toho času však boli kúpele najobľúbenejším miestom spoločenského života na okolí.

Podľa prameňov boli kúpele otvorené v roku 1818. Opis tohto obľúbeného miesta nájdeme u Frigyesa Pestiho, ktorý sa o kúpeľoch v Lučenci zmienil v roku 1864:

„Juhozápadne od Lučenca, mimo mesta, smerom k mestskému lesu, od mesta až po samý koniec sa medzi alejou stromov tiahne korzo, obzerajúc pri rieke Tuhár pekné záhrady, prechádzajúc sa medzi nemocnicou a fabrikou, vidiac príjemnú lokalitu, reťazec hôr na východe, obzerajúc haličský hrad na juhovýchode, prechádzajúc sa pomedzi záhrady prejde človek do kúpeľov, ktoré sú postavené v mestskom lese. Toto kúpeľné miesto leží na veľmi odľahlom mieste. Tu sa zvykli kúpať a zabávať nielen obyvatelia Lučenca, ale aj ľudia z okolia. Lučenskí žiaci každoročne organizujú v mestskom lese pri kúpeľoch majáles, zabávajú sa, tancujú a spievajú pri hudbe, a užívajú si viaceré takéto zábavy. ”

Návštevníci kúpeľov si mohli oddýchnuť vo vaňových kúpeľoch napustených železitou, liečivou teplou vodou. Kúpele boli obľúbeným miestom priateľských stretnutí a známych slávností organizovaných v mesiacoch máj a jún. Nachádzal sa tu aj hostinec, pri ktorom boli postavené vily. Prvá vila pochádza z roku 1888. Druhá vila bola postavená na podnet Zsigmonda Sánthu v roku 1889, ktorý dom pomenoval „Otthon” (slov. domov).

Vila „Otthon”

Vila „Otthon”

Podľa historických spomienok sa v auguste roku 1849 v tejto oblasti zdržiavali tí partizáni, ktorí zabili do mesta prichádzajúcich ruských vojakov a dôstojníkov. Tým vyvolali hnev ruskej armády, ktorého dôsledkom bolo úplné spustošenie mesta.

Cesta smerujúca ku kúpeľom získala elektrické osvetlenie v roku 1933. V tom čase tu bolo ešte niekoľko vaní a jeden spoločný bazén, avšak služby kúpeľov využívalo už len málo ľudí. Z tohto dôvodu kúpele po čase aj zanikli. Obyvatelia Lučenca navštevovali kúpele hlavne v nedeľné dni a cez sviatky.

V roku 1960 sa v lesoch naokolo postavili korzá s lavicami, tieto miesta však boli zničené zavedením kanalizácie. V tom čase sa vystavila aj nová budova, ktorá mala aj hotelovú časť. V jej susedstve sa postavili tri menšie lesné chatky, z ktorých sú na dnes len ruiny. Pri veľkej budove postavili aj golfové ihrisko, a pod alejou gaštanov bolo tanečné miesto.

Asfaltová cesta z kúpeľov pokračuje ďalej a vedie do taktiež známeho údolia-Koháry (Koháry-völgy), ktoré nielen v minulosti ale aj dnes je často navštevované občanmi mesta. Údolie ako aj blízky potok dostali názov podľa starej šľachtickej rodiny Koháry. Pri prameni potoku-Koháry plánovali medzi rokmi 1940-44 zriadiť sanatórium na liečbu pľúcnych ochorení. Ešte aj dnes môžeme nájsť v tom období vyhĺbenú cestu, ako aj v tom čase vysadený borovicový les.

Bývalé korzá obklopujúce kúpele, vychutnávanie lesného ticha, počúvanie spevu vtákov, a posedenia na laviciach sú na dnes už len minulosťou. Centrálna budova je teraz v súkromnom vlastníctve a pod reštauráciou, podľa všetkého bude slúžiť ako domov pre dôchodcov.

Preložené z originálu: PUNTIGÁN József: A losonci fürdő.
Preložila: Anita Radi

Kúpele v Lučenci na dobových pohľadniciach:

2014-05-19_12-07

2014-05-19_12-09