St, 27. marca 2024.

Kto nemá rád víno, ženy a spev, ostane bláznom do konca života – povedal kazateľ Luther. Jeho slová potvrdil vo svojom diele Filozofia vína aj prešovský rodák, slávny spisovateľ Béla Hamvas (1897-1968) keď písal o metafyzike vína. Napísal, že po potope Noe vysadil prvé viničné štepy a tým sa začala nová epocha dejín sveta. Podľa neho sú vo svete krajiny vína a krajiny pálenky. Veľké vinárske národy tvoria Gréci, Dalmáti, Španieli, Etruskovia a v pravých vinárskych krajinách zasa Taliani, Francúzi a Maďari. Ale aké bolo a aké je dnes maďarské víno?

Pili Rimania, ale aj kresťania

Vínna réva sa pestovala na území dnešného Maďarska už od pradávna, ale systematicky až počas Rimanov a potom po príchode Maďarov do Karpatskej kotliny. Počas rozšírenia kresťanskej viery sám kráľ Štefan. uzákonil pestovanie hrozna a výrobu vína nielen pre cirkevné potreby, ale aj pre zásobovanie kráľovského dvora a neskoršie aj na obchodovanie. Belo III. sám rozdal niekoľko 1000 litrov vína medzi nemeckými križiakmi, ktorý prechádzali cez jeho územie počas tretej križiackej výpravy. Najstaršie písomné správy o vínnom regióne pochádzajú z roku 1042. Počas 12. storočia talianski a nemeckí prisťahovalci začali pestovať nové odrody vínnej révy, ktoré dodnes tvoria základ maďarského vinárstva. Takisto neskôr, počas tureckej nadvlády prisťahovalci z Balkánu (Srbi, Chorváti, Bulhari) privážali nové sorty, ako napríklad červenú Kadarku. O Tokajskú oblasť sa postarali Taliani, ktorý sa tu usadili po tatárskom páde na pozvanie kráľa Bela IV. Doniesli nové odrody, ktoré tvoria základ pre najslávnejšie tokajské vína. Tokajské víno sa vyrába výlučne z hrozna odrôd Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta.

Tieto vína nielen preslávili túto oblasť, ale stali sa cenným obchodným artiklom počas Rákócziho povstania pre Františka Rákócziho II. Víno vyvážal do európskych kráľovských a šľachtických dvorov, no najmä do Ruska, Francúzska a do Vatikánu. V Rusku za vládu (1730-1740) cárovnej Anny I. založili aj Výbor na kúpu tokajského vína, ktorý vyše 65 rokov fungoval a dovážal tokajské víno na cársky dvor. Po neúspešnom povstaní Mária Terézia obmedzovala vinárstvo v tejto oblasti (chcela chrániť nemecké vinárstvo), ale napriek jej snahám tokajské víno sa stalo svetoznámym. Počas Napoleonských vojen sa vinárstvo veľmi nerozvíjalo, v jeho obnovení najviac zásluh mal István Széchenyi. Napriek obrovskej epidémie fyloxérie v Európe v 19. storočí, keď vyhynuli dve tretiny vínnej révy, na začiatku 20. storočia sa maďarské vinárstvo obnovilo a začal jeho nový rozkvet.

Vína a regióny

Dnes v Maďarsku na [highlight]93 000 hektároch[/highlight] pestujú vínnú révu. Ročne sa vyrába cca. [highlight]4 miliónov hektolitrov vína[/highlight].
Maďarsko má [highlight]22 vinárskych oblastí[/highlight], ktoré sú zadelené do vinárskych regiónov:

Severné Zadunajsko: Ászár-Neszmély, Etyek-Buda, Mór, Pannonhalma, Sopron
Balaton: Badacsony, Balatonboglár, Balatonfelvidék, Balatonfüred- Csopak, Zala, Somló
Južné Zadunajsko: Pécs, Szekszárd, Tolna, Villány,
Veľká nížina alebo Dunajský región: Csongrád, Hajós – Baja, Kunság
Severné Maďarsko: Bükkalja, Eger, Mátraalja, Tokaj.

Najslávnejšie sú:
Tokajská oblasť so svojim asú (Tokaji aszú), Jágerská (Eger) oblasť s býčou krvou (Egri Bikavér), Villány so svojou modrou Frankovkou (Villányi Kékfrankos) oblasť Badacsony (Badacsonyi szürkebarát) a Balatonboglárska oblasť s Merlotom (Balatonboglári Merlot).
Samozrejme aj ostatné oblasti vynikajú so svojimi vínami, ako napríklad je Kadarka. Olaszrizling, Juhfark, atď.
Mikuláš Oláh (1493-1568) ostrihomský arcibiskup napísal: „Uhorské vína sú aj ušľachtilé, silné, ohnivé, sladké, jemné a ľahké, ale aj stredne kvalitné“. On vo svojich dielach zo 16.storočia spomína aj rebríček kvalitných vinárskych oblastí, kde sa objavujú aj prešporské vína, najmä račianske a svätojurské.

Tokajské aszú – hungarikum

Z hrozna pestovanom v svetoznámej podhorskej vinárskej oblasti Tokaj, ktorú ohraničujú v tvare trojuholníka vrchy Sátor v Sátoraljaújhelyi, Abaújszántó a tokajský vrch Kopasz, sa vyrábajú ušľachtilé odrody vína. Z hrozna pestovanom na pôde vulkanického pôvodu, sa vďaka viac storočným skúsenostiam vyrábajú medzinárodne uznávané moky – vína zo samorodných odrôd, furmint, lipovina a muškát.
Najznámejšou špecialitou tejto oblasti je tokajské asú. Prvé asú vyrobil okolo roku 1630 kňaz Máté Sepsi Laczkó. Tvrdia, že asú je kráľ vín, víno kráľov.(Vinum Regum, Rex Vinorum). Pili ho panovníci, králi, ako [highlight]Napoleon[/highlight], [highlight]Mária Terézia[/highlight], [highlight]Peter Veľký[/highlight], a iní.

V prípade priaznivého počasia prezretá šupka hroznovej bobuľky praskne a usadí sa na ňom ušľachtilá pleseň, botrytis cinerea, vďaka ktorej sa docieli muškátová chuť. Vinobranie sa koná tradične v druhej polovici októbra, oberá sa furmint a lipovina. Hrozná asú zbierajú vinohradníci do vaní, a vytvoria z nich masu podobnú cestu. Na túto masu nalejú víno, po nasiaknutí ju lisujú, a potom nechajú dozrievať v malých dubových sudoch. V závislosti od množstva putní ([highlight]troj-, štvor-, päť – alebo šesťputňové[/highlight]) sa masa zaleje vínom, v množstve suda Günczkého typu (136 l). Počet takzvaných putní má teda vplyv na vlastnosti a kvalitu nápoja. Doba dozrievania pred plnením do fliaš je o dva roky dlhšia, ako je počet putní.

Tokajské asú je v zozname unikátnych maďarských výrobkov, ktoré sa volajú hungariká.
Cieľom zakladateľov klubu hungarík bolo, aby v zozname boli produkty, ktoré sú typicky maďarské, tešia sa medzinárodnej povesti, sú žiadané a je známe, odkiaľ pochádzajú.

Kossár