Št, 28. marca 2024.

Medzičiližská obec s Angličanmi a Rakúšanmi

Kľúčovec je obec, rozprestierajúca sa medzi ramenom Starého Dunaja a Čiližským potokom. Dedinka, ktorá si v roku 2009 pripomenula 760. výročie svojho založenia, zápasí s približne rovnakými problémami, aké trápia jej podobné malé obce.

Kým v okolí hlavného mesta enormne rastie počet novousadlíkov a čoraz viac poľnohospodárskej pôdy zaberajú nové rodinné domy, tu sa niet kam rozširovať. Lepšie povedané – možnosť by aj bola, no obci chýbajú finančné prostriedky na prekvalifikovanie pozemkov. Hoci o záujemcov nie je núdza ani tu: odhliadnuc od niekoľkých prázdnych parciel to dokazuje aj rakúsky a anglický manželský pár, ktorý si za svoje bydlisko vyhliadol práve Kľúčovec. Okrem nich a niekoľkých slovenských rodín ju obývajú občania maďarskej národnosti. No jej ďalšia výstavba a opätovné zaľudnenie by boli dôležité. Do obce by sa mohli vrátiť obyvatelia  – alebo ich potomkovia –, ktorí sa z nej odsťahovali  v 70. rokoch minulého storočia (minimálne stovka odídencov), a vo svojom rodisku by mohli zostať tí, ktorí sa tu narodili.  Z 374 obyvateľov Kľúčovca je aj dnes 90 dôchodcov. Nová škola bola postavená v roku 1958; v roku 1976 ju v dôsledku vytvárania obvodov zatvorili. Kým dnes je asi 40 žiakov nútených cestovať každé ráno autobusom, v niekdajšej škole, ktorej údržba stojí samosprávu vyše 16 000 € ročne, trávi svoje dni 12 škôlkarov.

Keď neprší, aspoň kvapká

Druhý problém Kľúčovca spočíva v tom, že napriek toľko omieľanej ochrane žitnoostrovskej zásobárne pitnej vody nie je ani v tomto regióne vybudovaná čistička odpadových vôd. A pri pohľade na súčasný dotačný systém o nej budú ešte nejaký čas snívať. Hoci aj tu chcú mať čisto. Svedčí o tom aj úspešne fungujúci ekodvor a separovaný zber odpadu, ktorý sa pre miestnych stáva čoraz väčšou samozrejmosťou. Počas prechádzky dedinou udrú do očí popraskané steny domov. Má ich na svedomí hustá nákladná doprava na hlavnej ceste.

Vďaka štátnej podpore v obci skultivovali areál skládky komunálneho odpadu,  vybudovali novú kompostáreň, zrekonštruovali obecný úrad, hasičskú zbrojnicu a klubovňu, dali do poriadku podlahu a okná kultúrneho domu (aktuálne žiadajú o príspevok na rekonštrukciu jeho toaliet), obnovili verejné osvetlenie a dom smútku, vymenili okná na budove materskej školy. Na niektoré projekty sa podarilo získať dotácie, iné sa museli riešiť bez nich.

Najväčšou investíciou je solárna elektráreň na kraji obce, ktorú vybudovala slovenská pobočka istej českej firmy. Vyrába 400 kWh elektrickej energie. A aký význam má tento projekt pre obec? Firma podporuje jej podujatia a odvádza jej daň z podnikateľskej činnosti. O podnikateľskom duchu Kľúčovčanov (alebo skôr o nedostatku voľných pracovných miest v okolí?) svedčí aj to, že mnoho miestnych pracuje v Maďarsku a Rakúsku. Vďaka tomu je v obci iba asi osempercentná nezamestnanosť – nižšia, ako je celoslovenský priemer.

Ochrana tradícií

V obci sa organizuje veľké množstvo podujatí. Najvýznamnejším je Deň obce, no nechýba ani Deň hier, Rozlúčka s letom, hody, Deň matiek, majáles, Deň dôchodcov či Mikuláš. Organizátori sa na ne snažia získať podporu od župy, no vždy sa môžu spoľahnúť aj na pomoc miestnych podnikateľov.

V roku 1910 mal Kľúčovec 411 obyvateľov, v súčasnosti je to 374 „duší“. Môžeme len dúfať, že o sto alebo hoci o desať – dvadsať rokov informácie o ďalšom demografickom poklese v tejto ťažko skúšanej dedinke vystriedajú správy o jej raste a rozkvete.

„Preslávilo ju konope“

Prvú zmienku o Kľúčovci nájdeme v listine kráľa Bela IV. z roku 1252, ktorý ho daroval premonštrátskemu kláštoru v Turci. Za vlády Arpádovcov bol sídlom kráľovských služobníkov (tzv. dvorníkov) a spadal pod komárňanské panstvo. Koncom 13. storočia tu vlastnila statky šľachtická rodina Česnegiovcov. V roku 1405 vrátil Žigmund Luxemburský kľúčovským šľachticom ich niekdajšie privilégiá. V roku 1535 daroval Ferdinand I. Kľúčovec benediktínskemu kláštoru v Pannonhalme, ktorý bol jeho vlastníkom až do roku 1848. V 16. storočí prešli Kľúčovčania na reformovanú vieru, ktorú si zachovali dodnes. Známy maďarský štatistik András Vályi si v roku 1792 o obci mimo iného poznamenal, že je to maďarská dedina v Rábskej župe, „v jej chotári sa urodí najmä pšenica, jej pastviny sú dobré, lúky stredne dobré, lesy nemá, trstiny je dostatok a preslávilo ju konope“. V rokoch 1876 a 1880 obec postihli povodne; po nich sa začali regulačné práce na Dunaji. Jej škola bola postavená v roku 1892, v roku 1910 mala 411 obyvateľov (viac ako v súčasnosti). Pod jej rozvoj sa priaznivo podpísalo otvorenie mosta cez Dunaj v Medveďove v roku 1942, dovtedy sa cez rieku prepravovalo kompou. Rozsiahla povodeň v roku 1965 zničila veľkú časť dediny.

Text: Károly Kövesdi, Preklad a aktualizácia: Jitka Rožňová.

(Vasárnap, 23.9.2009)

    Related Posts

    Pellegrinimu vadia maďarské nápisy
    Čo by prinieslo obnovenie Rakúsko-Uhorska?
    Hrozí zatvorenie málotriedok