V dňoch 28. – 29. novembra v Senci usporiadali medzinárodnú vedeckú konferenciu pri príležitosti 760. výročia prvej písomnej zmienky mesta. Na dvojdňovom podujatí odznelo mnoho vzácnych prednášok, ktoré sa okrem iného zaoberali sídliskovým a správnym vývojom Senca a jeho okolia v stredoveku, tridsiatkovou stanicou mesta v novoveku, s postavením seneckých študentov na európskych univerzitách od stredoveku až po rok 1918, kultúrno-politickým významom synagógy v Senci a ešte mnohými ďalšími udalosťami. Záujem o konferenciu bol veľký a Mgr. Gábor Strešňák, riaditeľ mestského múzea, uviedol, že prednášky, ktoré odzneli na konferencii, by chceli na budúci rok vydať aj knižne. S riaditeľom seneckého múzea sme sa rozprávali aj detailnejšie o niektorých historických zaujímavostiach mesta pri Slnečných jazerách.
Priblížte nám podrobnejšie prvú písomnú zmienku o meste Senec.
Stredoveké listinné pramene uvádzajú naše mesto prvýkrát v roku 1252 ako villa (dedina) Zemch. Jeho zaznamenanie neznámym pisárom môžeme chápať aj ako istú deliacu čiaru v dejinách mesta. Panovník Belo IV. (1235 – 1270) pristúpil svojimi nariadeniami po tatárskom vpáde okrem výraznej podpory budovania nových kamenných hradov a pevností aj k rekonštrukcii pôvodných majetkovo-právnych pomerov. Následne sa tiež rušili zistené neoprávnené držby. Odňaté majetky boli po doložení majetkovo-právnych vzťahov vrátené ich pôvodným vlastníkom. V širšom kontexte týchto udalostí sa zrodila aj listina, ktorá obsahuje doteraz prvú známu písomnú zmienku o našom meste. Listinu vydal 25. novembra 1252 vtedajší palatín a bratislavský župan Roland z dôvodu navrátenia zeme Chondol – Čondol, Čandal istému Mikulášovi, synovi Tpuza. Senec sa spomína pri opise chotárnych hraníc predmetnej zeme, a to dvakrát. Na rozdiel od zeme Chondol, ktorá bola pred vpádom Tatárov zaľudnená, no neskôr opustená, a okolitých usadlostí stálo osídlenie Senca už na vyššom vývojovom stupni. Bola to zrejme dedina, ktorá bola po tatárskej pohrome zrejme obnovená pôvodným a sčasti možno aj novým obyvateľstvom. Originál spomínanej listiny z roku 1252 sa nezachoval. Jej obsah je nám známy vďaka tomu, že spomínaný Tpuzov syn Mikuláš už o rok neskôr požiadal panovníka o potvrdenie predmetného vlastníctva. Kráľ Belo IV. vyhovel jeho žiadosti 16. apríla 1253 novou listinou obsahujúcou doslovné znenie listiny z roku 1252. Faksimile kópia tejto listiny je súčasťou stálej expozície nášho múzea.
O Aké bolo stredoveké osídlenie okolia mesta?
Najnovšie výskumy medievalistu docenta Dr. Vladimíra Rábika dokazujú existenciu kontinuitných majetkových komplexov už z preduhorského obdobia. Jeho analógie odvodené z neskorších listinných odkazov dokladajú aj konkrétne archeologické nálezy zistených okolitých sídlisk z veľkomoravského a z poveľkomoravského obdobia. Podľa všetkého bol Senec v najstaršom období i v čase formujúceho sa Uhorska súčasťou sústavy služobných sídlisk, pričom je celkom možné, že tunajšie obyvateľstvo sa pôvodne zameriavalo na výrobu dreveného uhlia. Podľa tejto teórie mali do zmienenej sústavy zapadať neskoršie stredoveké obce na území dnešného Viničného, Senca-Martina, samotného Senca, ako aj predpokladané zaniknuté sídlisko medzi Turňou a Dedinkou pri Dunaji na pravom brehu Čiernej Vody. Postupne Senec známy v dnešnej polohe, osídlený už v čase prvej písomnej zmienky 1252 Nemcami venujúcimi sa remeslu a obchodu, pohltil pôvodné osídlenie v polohe Sv. Martin a aj predpokladané sídlisko na brehu Čiernej Vody.
Akú úlohu zohralo v období svojej existencie Collegium Oeconomicum?
Collegium Oeconomicum, prvá vyššia forma vzdelávania inžinierskeho a ekonomického zamerania v Uhorsku, vzniklo v Senci pod vplyvom viacerých činiteľov v roku 1763. Prvým bol kancelár František Esterházy a jeho „základina“ zriadená v hodnote 20 000 uhorských zlatých, ktorý okrem toho na tento účel daroval svoj senecký dom či kaštieľ, ako aj zariadenie nachádzajúce sa v jeho kaštieli v Tomášikove. Jeho plány v plnej miere podporovala aj panovníčka Mária Terézia, ktorá sumu uvedenej „základiny“ doložila ročným obnosom 1 400 zlatých na zaopatrenie dvadsiatich študentov a ďalších 1 500 zlatých ročne na kúpu kníh a potrebných meracích prístrojov. Senecké kolégium navštívila viackrát a nie je žiadnou náhodou, že Kaplnka kolégia bola zasvätená sv. Terézii. Kolégium mali v správe piaristi, od roku 1763 do jeho zániku v dôsledku rozsiahleho požiaru v meste v roku 1776 tu vyučovali aritmetiku, geometriu, zememeračstvo, banské inžinierstvo, kamerálne vedy a podobne. O okolnostiach vzniku kolégia a o jeho zakladajúcej listine na konferencii podrobne hovoril dr. András Koltai, riaditeľ archívu piaristov v Budapešti.
V čom je špecifický a hodnotný Boží hrob v Kostole sv. Mikuláša v Senci?
V seneckom kostole bol v nedávnej minulosti, v roku 2005, zreštaurovaný klasicistický Boží hrob z roku 1867, ktorý bol vyhotovený z milodarov dvoch seneckých vdov. Zdobený je tisíckami brúsených perál zo skla. Doteraz sme o jeho vzniku vedeli veľmi málo, poznali sme iba mená darcov Rozálie Királyovej a Terézie Szalayovej. Počas reštaurovania bol ďalej objavený dobový návod na inštaláciu, ktorý prostredníctvom odkazu na tlačiareň, z ktorej pochádzal, poukazoval na možnosť pôvodu výrobcu v okolí Olomouca. Až výskumná práca Dr. Marty Herucovej z Umenovedného ústavu Slovenskej akadémie vied priblížila doteraz neznámu osobnosť tvorcu ‒ jeho osudy a celkovú tvorbu. Jej prednáška túto seneckú pamiatku dostala do širších stredoeurópskych súvislostí a prisúdila jej vznik do prostredia sklárskej firmy rodiny Zbitekovej z Olomouca.
Ktoré sú najvýznamnejšie esterházyovské budovy v Senci a na okolí?
Do tejto kategórie môžeme zaradiť všetky budovy, ktoré boli súčasťou či pod patronátom p panstva Esterházyovcov a mali v rámci neho aj funkčné uplatnenie. Niektoré stavby boli v nedávnej minulosti zbúrané ako napr. rímskokatolícka fara, ktorá stála neďaleko Kostola sv. Mikuláša, alebo zájazdný hostinec Zlatý gryf, ktorý stál kedysi v centre mesta na hlavnej ulici, na dnešnom Mierovom námestí. Z niektorých stavieb sa zachovali len torzá, ako napríklad suterény bývalého komplexu budov tzv. Malý štift, tie sú dodnes zachované v suteréne Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským na Námestí Alberta Molnára Szencziho v Senci. Ďalším príkladom je suterén domu panského debnára. Pôvodný objekt prešiel významnou premenou adaptácie na školu už na konci 19. storočia a v drvivej väčšine 20. storočia slúžil ako zdravotnícke zaradenie. Komplex barokových budov miestne známych ako Veľký štift sa zachoval severne od centra mesta. Medzi panské budovy patril aj Turecký dom, dnes sídlo Mestského múzea v Senci, ktorého barokovú podobu nám dokladá nedávno objavený plán z 80. rokov 18. storočia. Mnohé spresnenia a doteraz menej známe informácie o esterházyovských budovách v Senci najnovšie spracoval a na spomínanej konferencii predniesol pamiatkar Mgr. arch. Rastislav Petrovič.
Béla Susla
Na snímke: Gábor Strešňák, riaditeľ seneckého múzea
