Poznajú dnešní Bratislavčania maďarské korene svojho mesta?

Bratislava - Pozsony

Maďarský inštitút v Bratislave v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky (IVO) uskutočnili prednedávnom prieskum o tom, akú mienku má bežný občan o histórii hlavného mesta ako aj o Maďaroch. Uvedomujú si dnešní Bratislavčania rôznorodú históriu svojho mesta? V akej miere sú vo verejnej mienke prítomní súčasní bratislavskí Maďari?
Opýtaných bolo 486 osôb, z ktorých 94% uviedlo slovenskú národnosť, 3% maďarskú, 2% českú, 1% inú (rusínska, ukrajinská, rumunská).

Podľa prieskumu 99% Bratislavčanov rozpráva po slovensky, 64% po anglicky, 41% po rusky, 13% po maďarsky a 14% iným jazykom. Je pozoruhodné, že od počtu tých, ktorí uviedli maďarskú národnosť (t.j. 3% opýtaných) bol oveľa vyšší počet ľudí rozprávajúcich aj po maďarsky (13%).

Zaujímavé rozdiely sa ukázali pri prieskume podielu „starých Bratislavčanov“ (tzv. Prešporákov) medzi Maďarmi a Slovákmi. Len 55% z opýtaných je rodeným Bratislavčanom, a len 38% tvoria tí, ktorým už aj starí rodičia žili v Bratislave.
Po otázkach skúmajúcich bratislavskú „kmeňovú komunitu“ v maďarsko-slovenskej súvislosti možno dospieť k tomu, že pomer Maďarov „rodených Bratislavčanov“ je oveľa nižší. Kým 57% Slovákov pochádza z Bratislavy, v prípade Maďarov je to len 31%. Podobný pomer je aj v prípade ich rodičov (Slováci: 62%, Maďari: 38%). Čo sa týka starých rodičov, tu je rozdiel ešte väčší (39% a 13%).

Pestré historické dedičstvo dnešnými očami

Najdôležitejšou časťou prieskumu bolo zistiť, aký majú vzťah dnešní obyvatelia Bratislavy k historickému dedičstvu hlavného mesta. Do akej miery poznajú históriu, a ako ju vnímajú. Veľká väčšina opýtaných (79%) zastáva názor, že mesto nesie popri slovenskej kultúre aj dedičstvo iných kultúr. Len 15% vnímala históriu Bratislavy výhradne ako slovenskú, a 6% ju pokladala hlavne za neslovenskú.

Viac ako polovica (t. j. 55%) z tých, ktorí si uvedomovali aj prítomnosť iného kultúrneho dedičstva v Bratislave ako slovenského (79% z celej vzorky, 412 osôb), spomenula maďarské respektíve uhorské kultúrne dedičstvo. 51% spomenulo rakúske a nemecké dedičstvo, a takmer štvrtina opýtaných (24%) židovské. O neistote respondentov svedčí, že 8% spomenulo keltské a hunské dedičstvo a 10% starorímske dedičstvo.

O približnej znalosti rôznorodej histórie Bratislavy svedčí, že 40% opýtaných poznala mimo dnešného slovenského názvu aj ďalšie dve názvy hlavného mesta. 32% opýtaných poznala jedno a 22% poznala aspoň tri názvy. Len 6% nevedelo odpovedať na túto otázku, či dalo zlú odpoveď. 71% opýtaných uviedlo správne maďarský názov „Pozsony“, a 73% nemecký názov „Pressburg“.

Ohľadom opatrovania dedičstva historického Uhorska (maď. történelmi Magyarország) 39% opýtaných uviedlo, že Bratislava si priznáva toto dedičstvo v dostatočnej miere. Len o niečo nižší je podiel tých (32%), ktorí si myslia, že toto nie je dostačujúce.

Viac otázok bolo zameraných na to, do akej miery poznajú Bratislavčania súčasné a historické etnické zloženie obyvateľov hlavného mesta. Je zaujímavé, že odpovedajúci zakaždým precenili podiel neslovákov v dnešnej Bratislave (priemerný výsledok z odpovedí bol 12,7% v prípade Maďarov, 5,8% pri Nemcoch a 5,3% pri Židoch). Tým paralelne podcenili dnešný podiel Slovákov (priemerný výsledok z odpovedí bol 78,6%).

Popritom respondenti značne precenili podiel Slovákov v Bratislave na prelome storočí (priemer na základe odpovedí bol 39,5%). Predpokladaný odhad podielu Maďarov bol relatívne presný (29,3%). Najväčší rozdiel sa ukázal v prípade Nemcov. Taktiež presné výsledky sa dostavili aj v prípade uvedenia počtu Židov (12,2%).
Tento výsledok je pravdepodobne dôsledok v minulosti prezentovaného názoru. Tento jednoznačne dominantne prezentovaný pohľad sa zameriaval len na slovenské aspekty slovenského hlavného mesta. Týmto spôsobom sa neslovenské aspekty mesta ocitli v úzadí.

Najdôležitejší trend 20. storočia, teda pribúdanie slovenskej populácie a úbytok neslovenskej, väčšinou odhadli respondenti presne.

O skutočnom nedostatku vedomostí však svedčí, že veľká väčšina respondentov nevedela uviesť konkrétne príklady na aj dnes existujúce bratislavské historické pamiatky, ktoré sa viažu k Maďarom, Nemcom či Židom (v prípade maďarských pamiatok to bolo 67%, v prípade nemeckých 70%). V prípade židovských pamiatok je tento podiel nižší (39%), čo je pravdepodobne dôsledkom toho, že židovské obyvateľstvo sa tradične vždy odčlenilo od ostatného obyvateľstva. Židovské pamiatky (napr. cintoríny, či jediná zachovaná synagóga) majú charakteristické rysy a sú veľmi dobre rozpoznateľné od ostatných stavieb.

Z maďarských historických pamiatok uviedli respondenti najčastejšie (14%) paláce šľachtických rodín (palác Zichy, Pálffy, Erdődy), a po nich dóm sv. Martina (5%) a sochu Petőfiho (3%). Iné pamiatky pokladané za maďarské (napr. hrad, Modrý kostol, bývalé sídlo uhorského snemu, maďarské gymnázium na Dunajskej ulici atď.) sa objavili len sem-tam medzi odpoveďami (1-1%).

61% opýtaných nevedelo uviesť ani jedno „špeciálne maďarské miesto“ v dnešnej Bratislave. 10% uviedlo Podunajské Biskupice (maď. Pozsonypüspöki, kedysi s prevažujúcim maďarským obyvateľstvom. V roku 1972 bolo pripojené k Bratislave. Dnes má okolo 13% maďarských obyvateľov), 7% maďarské kultúrne inštitúcie, 6-6% Csemadok a Maďarský inštitút, maďarskú školu/školy (!), trh (hlavne Miletičovu ulicu), iné bratislavské štvrte (Vrakuňa, Petržalka (!)), a iné slovenské mestá (!).
4-4% z opýtaných uviedlo tanečné divadlo Ifjú Szívek a Maďarské veľvyslanectvo. V menšej miere uviedli aj iné „maďarské miesta“: železničnú stanicu a autobusovú stanicu (!), Staré mesto, paláce všeobecne, maďarské reštaurácie, čárdy, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, firmy a povolania (napr. stavebné firmy, Slovnaft, obchody a nákupné centrá), kostoly, maďarských študentov, maďarské kníhkupectvo (zaniklo v roku 2011), sochu Petőfiho.

Na základe otázok zameraných na toleranciu (koho by ste chceli/nechceli mať za suseda) vyplýva, že aj Slováci (458 osôb) aj Maďari (16 osôb) uprednostňujú vlastný národ (pomer 87% a 69%). Maďari sa v tomto smere zdajú byť tolerantnejšími voči Slovákom, ako Slováci voči Maďarom. Možno je to vplyvom toho, že Maďari sú na Slovensku v menšine.
Totiž až 63% opýtaných Maďarov by volilo slovenského suseda, a ani jeden z nich by slovenského suseda neodmietlo. V prípade Slovákov však by len 6% volilo čisto maďarského suseda, a 21% by maďarského suseda odmietlo.

Preložené z originálu: Van „magyar Pozsony?” (www.ujszo.com)