Poznáte svetové dedičstvá v Maďarsku?

Vinarská kultúrna krajina v oblasti Tokaja

Lokalita Svetové dedičstvo UNESCO je špecifická lokalita, ktorá bola navrhnutá, ako kandidát medzinárodného programu svetového dedičstva spravovaného UNESCO a je zahrnutá do tejto skupiny.

Cieľom svetového programu UNESCO, ktorý bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 1972 v Paríži, je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Tieto lokality získajú prostriedky z Fondu svetového dedičstva na obnovu a udržanie pôvodného stavu či oblasti alebo pamiatky.

Veľa krajín na svete, ale aj Maďarsko má svoje významné a výnimočné lokality a pamiatky, ktoré sú v zozname Svetového dedičstva.

Budapešť- brehy Dunaja,  štvrť hradu Budín a Andrássyho ulica
(Budapest Duna-parti látképe, a budai Várnegyed és az Andrássy út)

Hlavné mesto Maďarska, Budapešť, ktoré má vyše 2 miliónov obyvateľov, má výnimočne krásnu panorámu. Ale nie kvôli tomu ju zaradili do zoznamu kultúrnych pamiatok v roku 1987. Má pozostatky takých vzácnych historických monumentov, ako je rímske mesto Aquincum, historická architektúra Budínskeho hradného vrchu, napríklad aj gotický hrad Budín, turecké pamiatky, barokové domy a romantické stavby ako Rybárska bašta.
Na Peštianskej strane Reduta, palác Gresham ako aj budova Maďarskej Akadémii Vied. Cez Dunaj vedie veľa mostov ale len 4 mosty patria do tejto chránenej lokality a to Margitin most, Alžbetin most, Reťazový most a most Slobody.
V roku 2002 túto kultúrnu lokalitu rozšírili aj s ulicou Andrássyho spolu s Námestím hrdinov kde nájdeme nielen Múzeum krásneho umenia ale aj iné architektonické skvosty. Pod Andrássyho ulicou vedie historické metro, ktoré bolo historicky prvé spojazdnené metro na kontinente.

Hollókő  a okolie
(Hollókő Ófalu és környezete)

Tradičná dedina v maďarskej župe Nógrád bola prijatá na zoznam UNESCO v roku 1987. Dedina s poloveckými (palóc) tradíciami dodnes zachovala svoju tvár malej, ale dodnes funkčnej dediny bez toho aby sa stala muzeálnym skanzenom. Harmonické súžitie dedinčanov so starobylou drevenou architektúrou, ktorá má svoje základy v 17. a 18. storočí, je dodnes príkladom pre iné obce, kde ešte nie jaká dedinská architektúra ostala. V dedine dnes žije asi 400 obyvateľov, s priemerným vekom 55 rokov a dodnes sa snažia žiť v tradičných dedinských pomeroch aj napriek technickým vymoženostiam. Aj architektúra drevených domov, portálov a ambitov – “hambitus” (pitvor, predsieň v tomto prípade v typických poloveckých rodinných domoch krytá, zábradlím ohraničená chodba) ostala zachovaná. Pravidelne oživujú ľudové tradície a zvyky a počas sviatkov nosia svoje krásne a jedinečné ľudové kroje.

Jaskyne Aggteleckého krasu a Slovenského krasu
(Aggteleki-Karszt és a Szlovák-Karszt Barlangjai)

Rozsiahly krasový systém zahrňujúci 712 objavených jaskýň, ktoré boli na základe spoločného nominačného projektu Slovenskej a Maďarskej republiky zapísané na zoznam SvPD v roku 1995. V roku 2000 bola k pôvodnému projektu zapísaná Dobšinská ľadová jaskyňa. Súčasťou SvPD sú všetky jaskyne Slovenského a Aggteleckého krasu. V Maďarsku je to 273  jaskýň. Tieto jaskyne predstavujú nielen prírodné bohatstvo ale aj kultúrne dedičstvo, lebo okrem vzácnej flóry a fauny sa tu nachádzajú aj vzácne archeologické a geologické náleziská a pamiatky.

Pannonhalmské arciopátstvo
(Pannonhalmi Bencés Főapátság és természeti környezete)

Opátstvo svätého Martina na svätej hore Panónskej, po latinsky Abbatia Territorialis Sancti Martini in Monte Pannoniae- je dodnes benediktínske opátstvo  v župe Győr-Moson-Sopron, neďaleko od Győru. Opátstvo bolo postavené na 282 m vysokom vrchu v roku 996.  O tisíc rokov neskôr bol zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Podľa tradície  sa tu  narodil svätý Martin Toursky.
Areál zahŕňa baziliku s kryptou (z 19. stor.), vlastný kláštor a nádhernú cirkevnú  knižnicu. Knižnica, ktorá dodnes funguje a ja  k potrebám študujúcim patrí medzi najväčšie a najvzácnejšie knižnice Európy.  V poličkách má vyše 400 000 zväzkov a výzdoba interiéru je dielom slávneho maliara Josefa Kliebera. Zaujímavý je aj barokový refektár, ktorú dodnes používajú členovia rádu a preto nie je prístupný verejnosti. Výzdobu maľoval slávny Davide Antonio Fossati v rokoch 1728-1730. Pri opátstve sa nachádza chlapčenská internátna škola ako aj vychádzkový park a arborétum.

Národný park Hortobágy
(Hortobágyi Nemzeti Park – a Puszta)

Puszta je rozľahlá oblasť pláni a mokradí na východnom Maďarsku. Národný park Hortobágy  je najväčší a najstarší národný park v krajine. Bol založený v roku 1973 a zaberá plochu 82 000 ha.
Od roku 1999 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO . Je to kultúrna oblasť, kde spolužitie človeka a prírody siaha do 2000- ročnej histórie. Je to najväčšia, prírodná, trávnatá pusta v Európe, ktorá nevznikla vďaka vyklčovaniu lesov. Hortobágy je svetoznámym miestom vtáčieho sveta, veď  tu registrovali výskyt 342 rôznych druhov vtákov, z ktorých vyše polovica aj  hniezdi na Hortobágyi. V dávnych dobách prioritne sa na puste choval dobytok (szürkemarha, sivý dobytok), kone a ošípané mangalice (Sus scrofa domestica) a plemeno oviec racka (Ovis aries strepsiceros Hortobágyiensis). Dnes sa tu chová aj konské plemeno Nonius, na ktoré je viazané koniarstvo na puste. Spomínané zvieratá sa dodnes chovajú a sú ako plemeno chránené.
Na Hortobágy patria aj typické architektonické útvary ako napájadlá pre dobytok s vahadlovými studňami (gémeskút), premostenia a mosty. Najslávnejším je 9 oblúkový klasicistický most z roku 1827– Kilenclyukú híd.

Ranokresťanský cintorín v meste Pécs
(Pécsi ókeresztény sírkamrák)

Pécs ( Päťkostolie, v stredoveku Quinque Ecclesiae, za Rimanov Sopiane, v nemčine Fünfkirchen, po srbsky Pečuj) je mesto v Baraňskej župe. Tu sa nachádza ranokresťanský cintorín zo 4. storočia, ktoré je na zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 2000.
V bývalom  rímskom provinčnom meste Panónie v  Sopianae (terajší Pécs) sú postavené zdobené hrobky s nástennými maľbami. Vyše 1600 rokov starý kresťanský cintorín po niekoľkoročných archeologických vykopávkach  ukazuje nádherné neskoro- rímske pohrebné praktiky a zádušný kult prvých rímskych kresťanov. Po Ríme tu sa nachádza najväčšia a najkvalitnejšia ranokresťanská architektúra a najmä nástenná maľba.  V tomto nekropolise počas 218 rokov odkryli  16 náhrobných komôr, stovky hrobov a nespočetné množstvo kultických predmetov. Ranokresťanské kaplnky  sú  stále v stave v ktorom boli aj počas sťahovania národov. Preto táto významná lokalita patrí do svetového dedičstva.

Kultúrna krajina Neziderského jazera
( Fertő/Neusiedlersee kultúrtáj)

Neziderské jazero (po nem. Neusiedler See, maď. Fertő) je plytké bezodtokové jazero na hraniciach dvoch štátov: Maďarska a Rakúska. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine Burgenland  a v západnom Maďarsku neďaleko mesta Sopron.
Toto jazero je popri Balatone jediné stepné jazero v celej Európe. Jeho rakúska časť je súčasne najväčším jazerom Rakúska. Je obklopené pásmom trstiny, niekde toto pásmo má šírku až 5 km. Je veľmi plytké jazero (max .180 cm) s  miernym a veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkmi ale aj medzinárodnou spoločnosťou, lebo od roku 2001 je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Jej kultúrnou a prírodnou hodnotou sú aj dediny a šľachtické sídla v osadách ako aj ich architektúra na oboch stranách jazera. V tomto pásme sa nachádzajú kaštiele Esterházyovcov a rodiny Széchenyi.
Okrem archeologických nálezov z obdobie Keltov sa našli aj ruiny kúpeľov z doby rímskej. Tunajšie minerálne pramene rímske vojská  využívali zo panovania Marka Aurélia (161-180).
Stredoveká, baroková a klasicistická  architektúra je dodnes zachované v okolitých dedinkách v chránenom pásme.

Vinarská kultúrna krajina v oblasti Tokaja
(A tokaji történelmi borvidék -kultúrtáj)

Kultúrna krajina Tokaja predstavuje dlhú tradíciu pestovania vína v tomto kraji nízkych pahorkov a riečnych údolí.

Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu. Od roku 2002 je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Tokaj-Hegyalja – tokajský vinohradnícky región sa rozprestiera na 5.500 ha a 28 dedinách, spolu s dedinou Tokaj blízko severovýchodnej hranice Maďarska. Väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca. 5 000 ha).

Pestovanie viniča a výroba vína v tokajskej vinohradníckej oblasti sa traduje už stáročia. Tokajské víno je jedným z prírodne sladkých vín. Zaraďuje sa do kategórie žltých prírodných vín. Vplyv na charakter a celkovú kvalitu má kvalita vstupnej suroviny, skladba odrôd, technológia výroby, ale i prírodné podmienky. Víno má charakteristickú chlebovú príchuť, ktorú dodáva prítomnosť kyslíka v priebehu zrenia hrozna i vína.. Z hrozna pestovanom v svetoznámej podhorskej vinárskej oblasti Tokaj, ktorú ohraničujú v tvare trojuholníka vrchy Sátor v Sátoraljaújhelyi, Abaújszántó a tokajský vrch Kopasz, sa vyrábajú ušľachtilé odrody vína. Z hrozna pestovanom na pôde vulkanického pôvodu, sa vďaka viac storočným skúsenostiam vyrábajú medzinárodne uznávané moky – vína zo samorodných odrôd, furmint, lipovina a muškát. Pri výrobe tokajského vína sú stanovené prísne predpisy. Hrozno musí byť iba z odrôd furmint, lipovina a muškát žltý. Hrozno musí pochádzať zo siedmych tokajských obcí a len z registrovaných vinohradov.

V roku 1655 bol vydaný prvý zákon o tokajskej oblasti, v ktorom sa nariaďovalo povinné vyberanie cibéb zo strapcov hrozna. Tým bol aj z právneho hľadiska položený základný kameň výroby tokajských výberových vín. Z toho vyplýva výsledok, že podstata výroby tokajských vín spočíva v prvom rade v technológii a až potom nasledujú klimatické a pôdne podmienky. V roku 1893 bol vydaný prvý zákon na ochranu tokajských vín, ktorým bolo zakázané falšovanie tokajského vína.

Táto oblasť dodnes zachováva tradíciu vinohradníctva, historické tradície výroby a spolužitie s okolitou prírodou. Preto je svetovým dedičstvom nielen pre UNESCO ale aj pre obyvateľov Maďarska a Slovenska.

Kossár