Ubúdajúc krásnejú


Bruty sú stredne veľká obec, rozprestierajúca sa na pravom brehu Hrona, ktorú delí sotva 20 km od Štúrova a 50 km od okresného mesta Nových Zámkov. Možno sa do nej dostať po ceste tretej triedy smerom od Svodína a Kamenína. Dnes je pre dedinku charakteristický skôr prívlastok malá. V roku 1938 – v období najväčšieho rozkvetu – v nej žilo 1 238 obyvateľov, v súčasnosti je to už len niečo vyše 600 (v čase našej návštevy aktuálne 607). Človek až posmutnie pri predstave, že kým kedysi veriaci zaplnili všetky štyri rady lavíc impozantného rímskokatolíckeho kostola, dnes je to sotva jeden. Populačný úbytok je, žiaľ, nepretržitý, veď keď sme o obci písali pred štyrmi rokmi, mala ešte 640 obyvateľov.

Kostol a škola

Aj tejto obci uštedrila ranu milosti socialistická industrializácia: v dôsledku migrácie, ktorá odštartovala v 70. rokoch minulého storočia, z nej odišli dve generácie občanov. Následky ich odchodu sú nedozerné a domy odvtedy ďalej pustnú. Niektoré kupujú prisťahovalci, ktorí sem prichádzajú zo všetkých kútov Slovenska, no ani oni nedokážu zabrániť permanentnému poklesu. „Je veľa pohrebov a málo krstín,“ hovorí Alexander Hubač, ktorý je už šesť rokov starostom obce. „V praxi to znamená 20 pohrebov a 2 – 3 novorodencov ročne,“ prezrádza neúprosnú štatistiku. Svetlou výnimkou je rok 2009, keď sa narodilo 8 detí. Z uvedeného vyplýva, že na pokraji existencie lavíruje aj znovuotvorená málotriedka (tri ročníky v jednej triede) a materská škola, no Brutčania s citlivou dušou na svoj kostol a školu nedajú dopustiť: obe vzdelávacie inštitúcie sa aj napriek malému počtu detí (12 a 19) snažia za každú cenu udržať pri živote. Pred niekoľkými rokmi ich nasťahovali do jednej budovy a odvtedy pristúpili iba k nepatrnej zmene, keď jednu z tried nedávno premenili na škôlkarskú spálňu. Na ministerstvo financií síce podali projekt, od ktorého očakávajú finančné prostriedky na výmenu starých okien a dverí, no nádej na úspech je malá.

Príspevky na menšie projekty môžu získať iba od župy. A ako to vyzerá v praxi? Starosta spomenie veľavravné čísla: na tohtoročný, v poradí už dvadsiaty ročník Dňa obce dostali od župy 350 €, na podporu športovej organizácie 320 €. Projekty, samozrejme, podáva nielen obec, ale aj miestna organizácia Csemadoku či cirkev. Práve cirkev získala dotáciu na nedávno vynovenú strechu kostola, no veľký kus práce odviedli aj veriaci. Pomocnú ruku podáva – ako inak – aj obecná samospráva. Vďaka nej napríklad ľudový tanečný súbor Bíbic naďalej šíri dobré meno obce. Rovnako ako Gergely Barna, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti vďaka speváckej súťaži X Factor.

Od pokuty k rozkvetu

„Projektov síce ubudlo, ale vďaka dánskemu podnikateľovi, ktorý za obcou prevádzkuje farmu na chov ošípaných, sme pod hlavičkou ochrany životného prostredia získali 100 000 €, ktoré sme veľmi efektívne využili: vybudovali sme napríklad parkovisko medzi obecným úradom a kostolom, vymenili sme okná na obecnom úrade, zrekonštruovali toalety a pre našich telesne postihnutých občanov sme zabezpečili bezbariérový prístup. Vynovili sme aj kuchyňu a na dvore materskej školy pribudlo ihrisko. Osobitnou kapitolou je projekt, ktorý sa nám podarilo zrealizovať vďaka príspevku z fondov Európskej únie: za 243 000 € (plus vlastné zdroje) sme v roku 2009 komplexne zrekonštruovali starý dom kultúry, postavený ešte v 50. rokoch minulého storočia, ktorému už hrozilo zrútenie. Vybudovali sme okolo neho park, nové oplotenie, na dvore sme postavili pec. Budova ležala na srdci mnohým ľuďom, ktorí ju nenechali napospas osudu. Dlho v nej sídlil obecný úrad; bol tu aj učiteľský byt. V peknej multifunkčnej budove sa dnes nachádza skromná knižnica, fitnescentrum a na poschodí rad hosťovských izieb.“ Nechýba ani nové pohostinstvo, kde sa v čase našej návštevy práve diskutovalo o novom majstrovi Európy vo futbale.

Dovolenkujte v Brutoch!

Spoločnosť Reintegra (jej majiteľom je László Tóth), ktorú sme spomínali pred štyrmi rokmi, funguje dodnes; organizuje tematické letné tábory pre deti. László Tóth v obci odkúpil viacero budov a netají sa zámerom rozvíjať tu agroturistiku. Dnes už dokáže ubytovať minimálne 40 ľudí a svoj podnikateľský plán podporuje čoraz aktívnejším marketingom. „Žiaľ, hospodárska kríza tieto predstavy trochu pribrzdila,“ hovorí starosta, „a to sa týka aj obce. Vypracovali sme projekt na obnovu verejného osvetlenia, ktorý sme predložili ministerstvám životného prostredia a hospodárstva. Neuspeli sme, a tak musíme osvetlenie riešiť na vlastné náklady. Okrem toho vieme, na akú ‚hladovku‘ odsúdila vláda obecné samosprávy. Aj my sme na jar minulého roka prišli o asi mesačnú sumu z rozpočtu. Mnohé obce si zobrali pôžičku. My sme k tomu, našťastie, neboli donútení, sme na tom celkom dobre. Presnejšie: vždy máme k dispozícii trochu peňazí. Pravda, prikrývame sa iba perinou, na akú máme a šetríme, kde sa len dá.“

Starosta spomenie aj čoraz pálčivejší problém, ktorým je stav ciest. Hoci som už videl aj oveľa zanedbanejšie cestné komunikácie, nový asfaltový koberec by sa veru zišiel aj tu. Deväťdesiat percent ciest je obecných. „Po dlhom zvažovaní sa samospráva dohodla, že osvetlenie ešte môže počkať a radšej investujeme do ciest alebo do riešenia akútnych problémov. V schátralom stave bol aj dom smútku – úrad nám dokonca pohrozil jeho zatvorením –, preto sme pred jeho vchodom postavili prístrešok a pekne sme vyriešili aj zvonicu.“

Napriek pozitívnym signálom – napríklad za dedinou, na mieste niekdajšieho smetiska, sa dnes pasú kone tunajšieho podnikateľa, nový ovocný sad očakáva aktuálnu úrodu, obecný poľnohospodársky podnik naďalej úspešne hospodári na 740-hektárovom majetku a 9 farmárov aj dnes obrába úrodné polia – sú príznaky erózie skľučujúce. Deväťdesiat percent vinohradov na kraji obce stojí neobrobených, rybník bez pána spustol, a hoci pred niekoľkými rokmi sme aj tu mohli hovoriť o klesajúcej nezamestnanosti, nadnes sa situácia trochu zmenila. Prepúšťanie v severomaďarských priemyselných parkoch sa citlivo dotýka aj tohto regiónu. Nezamestnanosť v Brutoch dosahuje okolo 11 %, na úrade práce evidujú 66 nezamestnaných. Čoraz viac občanov sa však vydáva za zárobkami do Nemecka a Rakúska. „Keď sme sa rozprávali pred štyrmi rokmi,“ hovorí Alexander Hubač, „vládla tu celkom iná atmosféra. Mládež sa zabávala, ľudia kupovali a rekonštruovali domy. To sa zmenilo a o slovo sa prihlásili každodenné existenčné problémy.“

Odkaz svätého Jána

Pred odchodom z Brutov si ešte pozrieme pekne zreštaurovanú sochu svätého Jána, ktorá sa nachádza trochu ďalej od obce. Sakrálna pamiatka z roku 1770 stojí pri ceste do Kamenína. Za svoj nový šat vďačí Márii Brédovej, ktorej manžel sa tu po návrate z 2. svetovej vojny zastavil a zaviazal sa, že už nikdy nevytiahne päty z rodnej obce. Skromná socha, ktorú zreštaurovali v roku 2008, v sebe nesie symbolický obsah – akoby zdvihnutý Boží prst upozorňoval miestnych na dôležitosť a ochrannú silu rodnej hrudy, ktorú síce výrazne oslabili prúdy súčasného uponáhľaného sveta, no napriek tomu na ňu nikdy nemôžeme zabudnúť. Už aj preto, že Bruty si na budúci rok pripomenú 790. výročie svojho založenia.

Text: Károly Kövesdi, preklad: Jitka Rožňová (Vasárnap, 12.6.2012)