Územná autonómia ako nástroj riešenia konfliktov

Soeren Keil

Územná autonómia ako nástroj riešenia konfliktov (Príklad Bosny a Hercegoviny a Iraku) bol názov prednášky Dr. Soeren Keila (Medzinárodné vzťahy, Univerzita Christ Church v Canterbury, Veľká Británia), ktorý sa na príklade spomenutých dvoch štátov snažil objasniť, čo znamená autonómia, a čo obnáša jej realizácia v danom štáte. V závere svojej prednášky sa zmienil aj o Slovensku, kde sa o získanie autonómie už dlhé obdobie snažia tu žijúci Maďari.

Téma autonómie je často prepletaná stereotypmi a predsudkami. Jedným zo základných stereotypov je, že zavedenie autonómie by bezpodmienečne viedlo k odtrhnutiu daného územia od štátu. Dr. Keil sa vo svojej prednáške snažil objasniť túto tému a dokázať, že nie je to pravda. Autonómia je nástrojom na vyriešenie dlhodobých nepriateľských konfliktov medzi daným väčšinovým národom a jeho menšinami, ktoré znemožňujú komunikáciu a spoločné budovanie štátu. Na riadení a na budovaní štátu sa totiž majú zúčastniť všetci občania a to bez ohľadu na ich národnosť či vierovyznanie. Ak sa to tak nestane, ak sa v štáte vytvárajú určité “kritéria” na ľudí, znamená to hrubé porušovanie základných ľudských práv.

Autonómia je zároveň cestou menšín k realizácii ich snáh o prejav svojej kultúry, identity a jazyka bez toho, aby pri tom na nich väčšinový národ ukazoval prstom. Systém autonómie znamená, že každý člen štátu sa bude môcť zúčastňovať spravovania štátu, ktorý berie ohľad na ich rozdielnosť a identitu.

Na Slovensku však téma autonómie a jej zavedenia dodnes naráža na hrubý odpor Slovákov, ktorí za týmito snahami vidia iredentu a možnosť na pričlenenie sa k Maďarsku. Dr. Keil priznal, že búranie týchto predsudkov je skutočne veľmi ťažké. Často je totiž táto nedôverčivosť prepletená s určitými historickými udalosťami, ako aj so skutočnými či domnelými krivdami. Vo svojej histórii žili Slováci stáročia v štáte Maďarov, čo mnohí prezentujú ako “tisícročné jarmo” a Maďarov ako utláčateľov Slovákov. Po rozpade Uhorska preto pracovali Slováci na vytvorení spoločného Československého štátu, kde ich však naopak utláčali „bratia Česi“. Preto aj keď sa roku 1993 od Čechov oddelili, Slováci ešte stále trpia obavami a strachom, že svoj štát a svoju samostatnosť stratia.

Dr. Keil zdôrazňuje, že kľúčom k vyriešeniu sporov medzi väčšinovým národom a menšinami je jedine dialóg. Treba si uvedomiť, že sa nelíšime od seba. Nemusíme si vo všetkých otázkach súhlasiť, ale musíme sa rešpektovať, a rešpektovať druhého v jeho snahe chrániť svoju identitu. Treba skoncovať s tým, že o menšinách rozmýšľame ako o hrozbe pre štát. Exitujú totiž dôkazy o tom, že keď daná menšina získala kultúrnu a územnú autonómiu, pociťovala väčšiu viazanosť ku štátu.