Autor najslávnejších „hviezd“- jágerských: Gárdonyi Géza


Jágerské hviezdy (Egri csillagok) je veľký historický román, ktorý pozná v Maďarsku každý. Nielen preto, že je povinným čítaním už na základnej škole, čo by mohlo byť výrazne odrádzajúcim faktom pre čitateľov, ale hlavne preto, že nadčasovým dielom úzko spätým s históriou Uhorska a celej Európy. Autorom románu je maďarský spisovateľ, básnik, dramatik, novinár, čestný člen Maďarskej akadémie vied Géza Gárdonyi (Géza Ziegler), ktorý sa narodil pred 150. rokmi, 3. augusta 1863.

Všestranný samotár

Géza Gárdonyi petrí medzi načítanejších a najpopulárnejších autorov maďarskej literatúry. Nielen pre jeho jedinečný rozprávačský štýl, ale aj preto, že ako umelca ho nie je možné zaradiť do jedného žánru, štýlu alebo obdobia. Nekopíroval nikoho, ale ani jeho nikto nenapodobňoval. „Som ako tráva, ktorá rastie pod kameňmi“ – vravieval. Bol všestranný, všetko ho zaujímalo, preto aj jeho životopis je taký pestrý, že by zabral niekoľko strán. Nám teraz ale stačí vedieť, že bol aktívnym novinárom a publicistom, pedagógom a autorom rozprávok, básnikom, dramatikom a v prvom rade románopiscom. Po niekoľkých nešťastných rodinných udalostiach v roku 1897 sa uchýlil do mesta, kde sa učil ako mladý, do Egeru a usadil sa v rodinnom dome, kde vytvoril vlastnú „skrýšu“ – pracovňu so zatemnenými oknami, a tu začal tvoriť svoje svetoznáme historické romány. „Jágerský pustovník“- ako ho začali nazývať – bol troška čudný. Podľahol k špiritizmu, istým spôsobom bol hypochonder, sám mal dosť labilnú psychiku ako aj zdravotný stav. Napriek tomu kvôli svojim románovým projektom precestoval Európu, navštívil Turecko, Francúzsko, Bavorsko. Zbieral materiály a písal. Do konca svojho života, do roku 1922 napísal viac ako 24 románov, nesmierne množstvo noviel, poviedok, rozprávok, básní, publicistických článkov ako aj divadelných hier. Bol veľmi plodný a úspešný. Jeho jazyk bol ľahko čitateľný, ľudový, preto patril vždy medzi obľúbenými autormi maďarskej literatúry.

Jágerské hviezdy

Historický dobrodružný román, ktorý dnes radi označujú za mládežnícky, začal písať v roku 1899, a postupne ho začali uverejňovať v časopise. V roku 1902 získal Gárdonyi za svoj román prestížnu literárnu cenu Maďarskej akadémie vied, ktorá mu zabezpečila literárnu slávu a postavenie. Román sa odohráva v 16. storočí, keď turecké vojská obliehali hrad Eger. Okrem historických udalostí, príbehu obliehania hradu a hrdinského súboja maďarských vojakov proti Turkom sa odohráva v ňom aj príbeh mladého muža  Gergelya Bornemisszu a jej lásky, mladej Evy Cecey. Na pozadí ich dobrodružného príbehu lásky sa premietne história Uhorska za tureckej nadvlády. Objavia sa aj skutočné historické postavy doby, skutočné, dodnes existujúce miesta, hrady, mestá.  Gárdonyi si veľmi dal záležať na tom, aby písal historicky čo najvernejšie, študoval aj islamskú kultúru, pochodil významné historické miesta bojov.
Práve preto je dnes jeho román nielen dobrodružným príbehom lásky, oddanosti a lásky, ale aj románom o národe, ktorý chráni svoju vlasť, o odvahe, o statočnosti a hrdinstve. Je nielen náučný ale aj pútavý.

Jeho román preložili do viacerých jazykov, do svetových ako je čínština, angličtina, nemčina, ale aj do čitateľsky pre Európanov možno menej atraktívnych, ako je esperanto, arménčina, vietnamčina. Naposledy ho vydali práve v tomto roku aj v turečtine, čo znamená jeho naozajstné ocenenie, totiž celý román poukazuje aj na problémy tureckej invázie v Európe v období stredoveku a na krutosť Turkov. Maďarský veľvyslanec v Ankare pri uvedení  knihy na trh poznamenal, že  aj Turci musia vedieť, ako sa pozerajú iné národy na ich históriu a pôsobenie v Európe počas stredoveku.

Okrem knihy je slávna aj jeho sfilmovaná verzia z roku 1968 a najnovšie aj muzikál z roku 1997.

Kossár