Bože, požehnaj Maďara ! – Hymna maďarského národa


V poslednej dobe sa všetko modernizuje, prerába, obnovuje. Tomuto procesu sa nevyhli ani také „posvätné“ diela ako napríklad štátne hymny.
Rusi sa snažia práve o popularizáciu svojej hymny, aby ju začala aj mladšia generácia spievať, v Maďarsku takisto predstavili upravenú, kratšiu verziu štátnej národnej hymny.  Čo je hymna a načo nám slúži? Prečo Maďari radi spievajú svoju hymnu? Aké ďalšie hymnické piesne majú?

Z búrlivých storočí maďarského ľudu

Maďarská hymna v tomto roku oslavuje trojnásobne: bola napísaná pred 190 rokmi (1823), jeho skladatelia, hudobník Ferenc Erkel zomrel pred 120 rokmi, básnik Ferenc Kölcsey pred  175 rokmi.

Maďari až do vzniku terajšej hymny od Kölcseyho, ktorý niesol podnázov Z búrlivých storočí maďarského ľudu (A magyar nép zivataros századaiból) ako hymnické piesne používali skôr sakrálne modlitby, piesne a žalmy.

Ferenc Kölcsey bol nielen literárnym kritikom svojej doby, ale aj básnikom a jazykovým novátorom. Napriek tomu, že zomrel mladý (mal len 48) jeho diela, listy, kritiky a úvahy patria do klenotnice maďarskej literatúry. Jeho najvýznamnejším dielom je práve spomínaná Hymna, ktorú napísal 22. januára 1823. Tento deň od roku 1989 je pamätným dňom maďarskej kultúry.

Autor sa nedožil zhudobnenia svojho textu najznámejším hudobným skladateľom doby, Ferencom Erkelom v roku 1844. Podľa jednej anekdoty Erkel dlho čítal báseň, ale nemohol nájsť k nej tú pravú hudbu, až kým si nespomenul na zvuk zvonov z Pressburgu, terajšej Bratislavy, kde sa učil tvorbe od svojho majstra.

Hudobné dielo v celku prvýkrát odznelo v Národnom divadle v Budapešti 2. júla 1844 a na verejnosti 10. augusta toho istého roku. Prijali ju s nadšením, a rýchlo sa z nej stala národná hymna, aj napriek tomu, že v krajine sa oficiálne mohla hrať len rakúska cisárska hymna:  Gott erhalte Franz den Kaiser.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní sa Hymna stala oficiálnou hymnou Uhorska, po roku 1921 Maďarska. Od roku 1949 na popud komunistov, ktorým vadil text, ktorý spomína Boha, ju hrávali len ako melódiu, bez textu. Tento stav trval až do roku 1956. Odvtedy sa oficiálne spieva znova s textom, väčšinou len prvá sloha, ale niekedy celá óda, celých sedem slôh. V roku 1938 bratislavský rodák, hudobný skladateľ a dirigent Ernő Dohnányi (1877-1960) hudobne upravil Erkelovu skladbu do dnešnej podoby. Ale ani táto verzia už nie je úplne „svätá“, lebo podľa noriem Medzinárodného olympijského výboru národná hymna používaná na hrách nemôže byť dlhšia ako 90 sekúnd a maďarská bola jedna z najdlhších (trvala vyše 149 sekúnd). Nová verzia je podľa vraj hudobne svižnejšia, nie taká rozťahaná, rytmus je povzbudzujúci a nie smútočne pomalý. Táto verzia sa verejnosti páči, podľa konzervatívnych kritikov však ide o svätokrádež. Z pôvodného Es dur je teraz nahraná v B dur ale len pre spomínané účely v športovom živote. Zatiaľ.

História národa v hymne

Hymna je lyrický žáner, ktorý má veľa spoločného s druhým žánrom, s ódou, v podstate je to druh ódy.

Óda  vyniká nadnesenosťou, pátosom, je adresovaná nejakej významnej osobnosti. Básnik sa v nej oslavným spôsobom vyjadruje a vyslovuje o významnej téme. Charakterizuje ju isté vzrušenie, nadšené city, vzletná forma a sviatočnosť prejavu.

Pôvodne s hymnou  velebili bohov a dodnes má charakter velebenia a chvály. V hymne dominuje slávnostnosť, oslavnosť,  ospevovanie zvoleného objektu, pričom subjekt tvorcu sa odsúva do pozadia.

Kölcseyho  Hymna je prierez Uhorských dejín, od Arpáda  cez kráľa Mateja až k rakúskemu útlaku. Žiada a prosí Boha, aby pomáhal a požehnal Maďarom. Je zaujímavé, že kým Maďari uctievajú svoju hymnu, niektoré národy a národnosti bývalej Rakúsko-Uhorskej Monarchie dodnes ju nenávisťou počujú a v nich vytvára pocit utláčania. Na túto tému už bola organizovaná vedecká konferencia, kde okrem iného vyčítali Hymne, že je symbolom maďarskej rozpínavosti a preto jej užívanie mimo Maďarska, najmä na oblastiach, kde žije maďarská národnosť, vyvoláva nežiaduce vášne. Pravdou je, že od rakúsko-uhorského vyrovnania  Maďari vždy spievali svoju hymnu, kým pre obyvateľov monarchie rakúska hymna bola preložená do jazykov národností. Aj to je pravda, že od roku 1907 v školách národností monarchie na územiach Uhorska museli povinne spievať a naučiť sa Hymnu po maďarsky. Vtedy to národnostné školy brali ako maďarský nátlak.  A to napriek tomu, že už vtedy boli snahy Hymnu preložiť do viacerých jazykov. Existuje aj slovenský preklad Hymny ešte z roku 1902, keď evanjelický farár József  Margócsy, aby  popularizoval hymnu,  nie veľmi podarene, ale ju preložil.

Na druhej strane je pravdou, že po Trianone Maďari mimo hraníc Maďarska nesmeli spievať túto Hymnu, a boli často trestaní za to. Preto dodnes znamená istý vzdor spievať Hymnu v cudzine.

Hymna je preložená nielen do slovenčiny, ale do viacerých jazykov sveta od esperanta až po udmurtský jazyk.

József Magócsy

Hymnus

Bože žehnaj Uhra
Dobrou vôľou hojnosťou
Smocni ho ako obra
Pred zbrojou nepriateľskou.
Zlý los ho dávno rmúti.
Pošli naň stálú radosť.
Pretrpel už pokuty
Za prešlosť, budúcnosť.

Vyviedols našich predkov
Na vrch svatý Kárpáta.
Skry teba dostal domov
Ľud hnevný Bendegúza.
A zkadiaľ vlny hučia
Riek Tisy a Dunaja
Árpádovej synovia
Tu zveľadili sa.

Pre nás na poli Kunság
Zlatý hlas si povieval,
Skrz tokájske hrozno však
Nektár si nám nalieval,
Prápor náš bol vytýčen
Viacráz na šancoch Turku,
Stenala píseň Vídeň
Od Matiáša vojska.

Hejh, však pre hriechy naše
Zblnúl hnev na ňádrach tvojich,
A metals strely tvoje
V oblakoch hromovitých,
Hneď šípy prah Mongola
Dal si nad nami hučať,
Jarnom rabstva od Turka
Na naše plecia vzať.

Koľkoráz znela v ústach
Divokého ozmána
Nad ním zbitých mrtvolách
Pieseň víťazoslávna?
Koľkoráz boril tvoje
Ňádra, milá vlasť! Syn tvoje
A plod vlastný spravil to
Svojou popelnicou.

Kryl sa hnanec, meč siahol
Za ním až do jaskyne.
Kam ten pozrel, nenašiel
Vlasť vo svojej otčine.
Na vrchoch a dolinách
Len zúfanie bolo s ním.
Krvi prúd mu pri nohách
Plameň mora nad ním.

Kde hrad stál, tam chlum skalný
A kde radosť plesala.
Tam smrti chryp, plač žiaľny
Ustavične prúdi sa.
Ach nekvitne sloboda
Z krve našich zomrelých
Slzy padajú rabstva
Z očí osiralých.

Bože! Ľutuj Uhra,
Búre ho dosť metaly,
Ó, buď jeho obrana
Na jeho mukách morí.
Zlý los ho dávno rmúti.
Pošli naň stálu radosť.
Pretrpel už pokuty
Za prešlosť, budúcnosť.
(1902)

Kossár