Dobrodruh z kaviarne

Rejtő Jenő

Miláčik maďarskej čitateľskej obce, vyvrheľ akademickej literatúry P. Howard alias Rejtő Jenő zomrel ako 37-ročný odvlečený do pracovného tábora. Jeho smrť už nebola taká dobrodružná ako jeho život a život jeho hrdinov.

Tulák sveta

„Námorník nákladnej lode Rangoon Ivan Gorčev získal Nobelovu cenu, keď nemal ešte ani 21 rokov. Celkom iste obdivuhodné, a to aj napriek tomu, že ju, totiž Nobelovu cenu za fyziku, získal vďaka hazardnej hre makao od profesora Noaha Berinusa, ktorému toto vyznamenanie odovzdal niekoľko dní predtým v Štokholme sám švédsky kráľ. Môžeme sa vykašlať na všetkých tárajov, dôležitá je podstata: Ivan Gorčev vo veku 21 rokov získal Nobelovu cenu.“

Takto troška šialene sa začína román Štrnásťkarátové auto od P. Howarda. Na maďarskom knižnom trhu v tridsiatych rokoch minulého storočia všetci čakali na nové romány od tohto autora. Jeho hrdinovia, svalnatí, milí legionári, džentlmeni v utajení alebo krčmoví bitkári získali nespočetné množstvo obdivovateľov, ktorí sa nevedeli nabažiť nových príbehov o stratenom krížniku, o kapitánovi  Fredovi, o pánovi Vanekovi, o brigáde kostlivcov  alebo o neviditeľnej légii. A pritom len málokto tušil, že slávny spisovateľ P. Howard je malý, troška vychudnutý, zanedbaný mladý muž, ktorý, podľa legendy, denne sedel v kaviarni Japan v Budapešti a namiesto peňazí platil s popísanými hárkami papiera, ktoré čašník odniesol do neďalekého vydavateľstva, kde vyrovnali účet spisovateľa. Volal sa Rejtő Jenő, pravým menom Jenő Reich.

Narodil sa v Budapešti  v roku 1905 ako tretie dieťa židovského tlačiara. V mladosti aktívne zápasil, hral box, vtedy mu zlomili aj nos. Ako 19-ročný, už ako Rejtő Jenő,  sa chcel stať hercom. Na odporúčanie sa dostal aj do Berlína, ale ani tam sa neusadil a začal sa túlať po Európe a po severnej Afrike. Bol námorníkom, rybárom, umývačom riadu na lodiach. Hlásil sa aj do francúzskej cudzineckej légie, ale dlho tam nevydržal a vrátil sa do Viedne a potom do Budapešti. Ako 22-ročný začal písať divadelné hry, kabaretné scénky. Aby sa uživil, pod pseudonymom P. Howard, Gibson Lavery začal písať svoje „brakové“ romány o legionároch, o dobrodruhoch, westerny a komédie. Boli to úspešné paródie na braky, ktoré vtedy nenáročná čitateľská obec čítala, a vyzerali ako preklady diel úspešných anglických autorov. Podľa všetkého bol psychicky labilnejší, trpel na maniodepresiu. Pracoval nepretržite až do noci, pil veľa kávy a  často užíval prášky na spanie.
Počas druhej svetovej vojny ho udali, že si ako Žid neplní svoje občianske povinnosti a odviedli ho, už ako chorého,  na nútené práce do Ruska, kde 1. januára 1943 v Jevdakove umrel. V roku 1994 mu venovali pamätnú tabulu na rodnom mieste v Budapešti a od 2001 nazvali aj časť ulice jeho menom.

Najpopulárnejší neuznaný autor

Dobrodružné romány P. Howarda získali v maďarskej literatúre až v poslednom období istú literárnu váhu. Doteraz ho zaraďovali medzi spisovateľov brakovej literatúry, a to aj napriek tomu, že jeho diela sú najčítanejšie v Maďarsku. Nie sú to jednoduché, bezcenné romány, ale pútavé paródie na dobovú brakovú literatúru. Jeho diela vyšli v slovenskom preklade  až koncom šesťdesiatych rokov minulého storočia a vtedy takisto zožali istý úspech medzi čitateľmi. Ako však vnímajú dnes jeho diela maďarskí a slovenskí čitatelia, kam ich zaraďuje kritika a literárna veda? Je to braková literatúra, populárna beletria alebo niečo iné? Kde by mal mať svoje miesto ich autor P. Howard alias Rejtő Jenő? To sú otázky, ktoré dodnes rozdeľujú odbornú verejnosť. Pritom  Rejtő Jenő vytvoril vlastný dobrodružný svet, vlastný štýl a jazyk, ktorý používajú generácie a generácie aj napriek tomu, že dávno (ne?)žijeme v dobách legionárov, dobrodruhov a podvodníkov.
Napísal vyše  50 románov, niekoľko cestopisov, divadelných hier, kabaretných scén. Jeho diela vychádzali najmä po vojne na čiernom trhu, potom aj oficiálne od šesťdesiatych rokov až dodnes. Jeho hrdinovia sú dodnes žijúci, ich „hlášky“ sú všeobecne známe citáty. Na začiatku 70. rokov vyšlo v edícii Rodokaps (romány do vrecka) približne 10 románov aj v slovenčine, po roku 2000 znova vydali jeho ďalších 6 románov. Vo svete ho preložili do viac ako 10 jazykov, niektoré jeho diela sú sfilmované. Mnohé jeho romány sa stali námetom slávnych komiksov v Maďarsku.

Niektoré preložené, dostupné  a po 1989 vydané diela: Štrnásťkarátové auto, Ukradnutý krížnik, Neviditeľná légia, Traja mušketieri v Afrike, Plavovlasý cyklón.

Kossár