Dokumentárny film Felvidék – Horná zem


Dokumentárny film o výmene obyvateľstva po II. svetovej vojne medzi Československom a Maďarskom oprašuje zabudnuté príbehy ľudí, ktorých životy poznačili rozhodnutia mocných a mocnejších na oboch stranách Dunaja.

Spomienky ožijú, aby v animovanom dokumente pomohli odhaliť, nakoľko do našej súčasnosti zasahujú historické krivdy a rodinné tajomstvá. Tu, uprostred Európy, ich má takmer každá rodina. Po stopách rodinnej histórie sa vydáva dokumentaristka Vladislava Plančíková, režisérka filmu. Osobne a citlivo zozbierala príbehy generácie, ktorej osudy zmenili drsné rozhodnutia politikov po 2. svetovej vojne na národnostne zmiešanom území nazývanom Felvidék – Horná zem. Film reflektuje stále aktuálnu tabuizovanú tému slovensko-maďarských vzťahov v unikátnej podobe animovaného dokumentu. Cez všetkým povedomé rodinné vzťahy pomáha autorka aj mladému divákovi chápať osudovosť a nadčasovosť dávno vytesnených udalostí. Čo nedokážu rozpovedať svedkovia doby či filmové archívy, dopovedia animované príbehy. Magická, podmanivá hudba Jany Kirschner dodáva autorkinmu rozprávaniu nezvyčajnú intenzitu.

Felvidék – horná zem

Felvidék – Horná zem, Slovensko / Česko, 2014, 74 min.
Magisterský film, ktorý sa vydal po stopách rodinnej histórie a po dosiaľ nevypovedaných krivdách.
Scenár, réžia a animácia: Vladislava Plančíková

Obsah

Popri ceste za naplnením zdedeného prababkinho priania odkrýva vnučka staré príbehy, ktoré dnes pôsobia ako rozprávky, hoci sa skutočne stali. Dokumentárny film Felvidék – Horná zem rozpráva o riešení „maďarskej otázky“ v povojnovom Československu a o imaginárnej šachovej partičke medzi Slovákmi a Maďarmi, kde ale nič nie je čiernobiele. Oprašuje príbehy obyčajných ľudí, ktorých životy poznačili rozhodnutia mocných a mocnejších. Stáva sa tak filmom o láske, domove a (ne)správnych rozhodnutiach.

Horná zem (Horniaky, Horný vidiek, Horné okolie, Felvidék) – kus zeme, ktorá bola svedkom straty domova, lásky, identity, krutého posúvania hraníc a národov. Už je dávno definitívnou minulosťou, dodnes však nenastal pokoj a rany nie sú zahojené. Pred siedmimi dekádami tzv. Benešove dekréty, prezidentské dekréty vydané počas a po skončení 2. svetovej vojny v Československej republike, rozhodli o. i. o odsune a konfiškácii majetku Nemcov a Maďarov na území republiky. Dnes často kritizované najmä pre postuláciu princípu kolektívnej viny a diskriminácie na základe národnosti, ostávajú Benešove dekréty predmetom diskusie. Tak ako Nemci museli opustiť Československo, vyvstala otázka, čo s Maďarmi, keďže víťazné mocnosti neodobrili ich odsun ako v prípade Nemcov. Poslovenčenie juhu krajiny sa dialo cestou reslovakizácie, nútenými prácami v Čechách a tzv. výmenou obyvateľstva medzi Československom a Maďarskom. 27. februára 1946 podpísali slovenský minister zahraničných vecí Vladimír Clementis a János Gyöngyösi za maďarskú stranu zmluvu o výmene obyvateľstva, na základe ktorej  mohli zo Slovenska vysťahovať toľko Maďarov, koľko Slovákov sa dobrovoľne prihlásilo k repatriácii. Približne 89 660 Maďarov muselo odísť a navrátilo sa okolo 71 787 Slovákov. O tom, ako presídľovanie zasiahlo osudy ľudí na oboch stranách, hovorí film Felvidék – Horná zem.

Jeho rozprávačský koncept prachom zapadnutých starých príbehov, takmer rozprávok či balád, dáva priestor netradičnej forme obrazového rozprávania – oživovania predmetov (fotografií, máp, listov, šperkov, hrnčekov, topánok…) animačnou technikou stop-motion. Prináša odľahčenie, vtip, cit a ducha doby, podporuje esenciu archívnych materiálov a výpovedí pamätníkov, oživuje spomienky.

2014-03-27_13-03Ukážka z denníka:

6. máj 1945
Tieto riadky už píšem v Petržalke. Od rána, ako sme videli policajtov vchádzať k susedom, aj my ich čakáme. Po jedenástej k nám došiel jeden policajt s civilom a povedali, že sa máme zbaliť do dvoch hodín, prídu po nás.

10. január 1946
Dnes je to už náš 250-ty deň v Petržalke. Dokedy to ešte potrvá?

28. marec 1946
Ráno som bol na polícii, kde spisovali Maďarov. Mnohí otázku národnostnej príslušnosti tak riešia, že sa cítia byť už Slovákmi. My ostávame Maďarmi.

Mobilné kino – zbierka

Tvorcovia filmu Felvidék – Horná zem, sa rozhodli pri jeho distribúcii ísť vlastnou cestou, priblížiť dokument viacerým divákom a okrem tzv. „kamenných“ kín ho uviesť aj na miestach, ktorých technické vybavenie neumožňuje premietanie – v bývalých kinách, kultúrnych domoch, zasadacích miestnostiach, ale vlastne kdekoľvek, kde miestni prejavia dostatočne veľký záujem.
2500 € je najnižšia suma, za ktorú by sa mohlo mobilné kino vypraviť do sveta. Zahŕňa náklady na technické a organizačné zabezpečenie približne desiatich projekcií na desiatich rôznych miestach. Aj preto sme sa tvorcovia filmu rozhodli vyzbiera peniaze pre mobilné kino. Všetky získané peniaze, ktorými sa prípadne požadovaná suma prevýši sa využije na usporiadanie ďalších projekcií.
„Je v našom záujme, aby film videlo čo najpočetnejšie publikum, považujeme ho za výpovedné dielo, ktoré môže zaujať obsahom i formou.” píšu tvorcovia filmu na svojej stránke, kde si môžete prečítať aj podrobnosti o plánovanej zbierke.

Vladislava Plančíková, režisérka filmu:

„Asi každý režisér by bol veľmi rád, keby jeho film videlo čo najviac divákov – veď nakoniec pre ľudí ten film robil. V prípade môjho dokumentu Felvidék – Horná zem mám však jedno špecifické osobné prianie. Chcela by som, aby sa film dostal k ľuďom, ktorých sa hádam najviac týka – k pamätníkom, ich deťom a vnukom. To sa môže stať vďaka projektu Mobilné kino, na ktoré sa rodina, dedina, klub, spolok môže spoločne zložiť a potom spoločne pozrieť.“

Tomáš Kaminský, producent filmu:

„Osobný film by mal byť šírený  ďalej osobným i osobitým spôsobom. Putovné kino má šancu! Ďakujeme vopred za akúkoľvek podporu, zdieľanie, spätnú väzbu.”

Peter Gašparík, zástupca distribučnej spoločnosti Filmtopia:

„Film Felvidék – Horná zem je vo viacerých smeroch výnimočný – vďaka forme animovaného dokumentu, téme, ale aj osobnému prístupu, ktorý režisérka zvolila. Ako taký si zaslúži, aby sa dostal k publiku, ktorému je určený a za ktoré ja osobne nepovažujem len pamätníkov, ale aj mladších divákov, ktorých láka pohľad do vlastnej histórie. Vďaka projektu Mobilné kino by sa to mohlo podariť.“

Zdroj: www.hornazem.eu