Gabriela Magová

Gabriela Magová

Nájdené/-í v preklade

V našom seriáli vám prinášame zaujímavé rozhovory s vynikajúcimi predstaviteľkami a predstaviteľmi umeleckého prekladu, v ktorých vám prezradia čo to o ich spôsobe práce a odhalia tajomstvá umeleckého textu. Z netradičnej ankety našej redaktorky Iny Nemesbüki, ktorá všetkým položila rovnaké otázky, sa zrodili rôznorodé, úprimné a prekvapujúce, ale aj dojímavé odpovede, ktoré vás určite zaujmú. Prajeme vám príjemné chvíle strávené nad úvahami o textoch a ich prekladoch.

Gabriela Magová (1976)

Vyštudovala slovenčinu a angličtinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, pracuje v Ústave svetovej literatúry SAV. Prekladá poéziu a prózu z maďarčiny, venuje sa aj prekladu literárnovedných textov. Knižne vyšli jej preklady románov Györgya Dragomána Biely kráľ a Sándora Máraia Vzbúrenci a Hlas, zbierky básní Krisztiny Tóth a monografie Endreho Bojtára Vysnívali sme si vlasť a národ.

1. Ako ste sa naučili jazyk, z ktorého prekladáte?

Pochádzam z dvojjazyčného prostredia, základy mám z rodiny a z mesta, v ktorom som vyrastala. Vážnejšie som sa maďarčinou začala zaoberať až v dospelosti, mala som priateľa, ktorý sa so mnou 5 rokov rozprával len po maďarsky, nosil mi maďarské knihy a pozeral so mnou maďarské filmy.

2. Študovali ste preklad? Je podľa vás dôležité translatologické vzdelanie pre prekladateľa?

Študovala som slovenčinu, učiteľský smer a angličtinu v odbore tlmočníctvo a prekladateľstvo. Translatológiou ako vedou sme sa v škole až na nejaké základy nezaoberali, ale mali sme praktické semináre prekladu (aj tlmočenia) a tie mali zmysel. Najčastejšie sme spoločne prekladali nejaký text a donekonečna sme si porovnávali riešenia. A práve táto činnosť je podľa mňa pre začínajúceho prekladateľa najproduktívnejšia, aj dnes je to jedna z našich obľúbených zábaviek na prekladateľských seminároch, ktoré mávame každý rok v Dome prekladateľov v Balatonfürede. S novšími smermi myslenia o preklade, resp. translatológie som sa stretla na doktorandskom štúdiu v Ústave svetovej literatúry SAV. Musím povedať, že niektoré majú od prekladu pekne ďaleko. Aby som odpovedala na otázku: translatologické vzdelanie pre prekladateľa nie je dôležité.  Dôležité je filologické vzdelanie alebo skôr nikdy sa nekončiace vzdelávanie.

3. Čo bola pre Vás najlepšia škola prekladu?

Ako som už spomenula, praktické prekladateľské semináre. Potom čítanie cudzích prekladov, výborných aj takých, ktoré sa mi nepáčia a nesúhlasím s nimi. Najviac sa však asi učím na vlastných prekladoch, ktoré sa stávajú predmetom kritiky, v prvom rade v rukách redaktorov, čo pripravujú knihy na vydanie.

4. Ako a prečo ste začali s prekladom beletrie?

Keďže angličtinárov lepších ako ja bolo a je veľmi veľa, sústredila som sa na maďarskú literatúru. Zdalo sa mi, že prekladateľov z maďarčiny je málo, a väčšina prekladov, ktoré sa mi dostali do rúk, nestálo za veľa. Postupne som zistila, že sú aj dobré preklady z maďarčiny, ale stále ich nebolo veľa, tak som nestrácala guráž. Navyše, maďarskú poéziu neprekladal takmer nikto. Začala som na vysokej škole, lebo ma to bavilo. Neskôr ma posmelila a v mnohých veciach poučila Renáta Deáková.

5. Uživí vás preklad beletrie, alebo máte ešte iné zamestnanie, iné príjmy?

Prekladám iba vo voľnom čase. Som zamestnaná v ÚSvL SAV, kde v rámci pracovnej náplne z času na čas prekladám odborné texty. Preklad beletrie by ma určite neuživil. Zjednodušene povedané, za preloženú knihu dostanem asi 700 eur, čo je o čosi viac ako môj mesačný plat. Ale nedokázala by som každý mesiac preložiť knihu. Ani každý druhý mesiac.

6. Vidíte isté špecifiká v preklade medzi slovenskou a maďarskou literatúrou?

Na jednej strane je medzi týmito dvoma kontextmi blízkosť v oblasti reálií a pomerne veľká jazyková odlišnosť. Na druhej strane sú tu dva literárne jazyky, ktoré prešli úplne iným vývojom. Najmä pri preklade súčasnej prózy treba mať neustále na pamäti, čo literárna slovenčina znesie. Ešte vypuklejšie je to pri preklade básní. Značná časť súčasnej maďarskej poézie sa píše viazaným veršom, ktorý má v slovenčine takpovediac krízu.

7. Cítite, že Vaša práca je potrebná? Dostáva sa Vám podpory, pozitívnej odozvy za Vašu prácu? Akej?

Radšej sa nad tým nezamýšľam. Keď sa pustím do prekladu, zabudnem na realitu a verím tomu na sto percent, že to, čo robím, je potrebné, aj tomu, že to bude mať úspech, veď do toho dávam všetko. Kým preklad vyjde, aj tieto naivné myšlienky ma prejdú, vidím sama na sebe, koľko energie mám na sledovanie práce kolegov, čo by som mala čakať od “kultúrnej verejnosti”? Podpory sa mi dostáva tak, že ma pravidelne oslovujú vydavatelia a iní a chcú, aby som niečo prekladala. Pozitívnej odozvy sa mi dostáva tým, že mi zväčša osobne niekto napíše alebo mi to povie, ale dostala som už aj ocenenie od Literárneho fondu. Tej odozvy sa však dostáva málo aj oveľa skúsenejším a lepším prekladateľom. Aj keď sa už píše o ich prekladoch, môžu byť radi, ak ich vôbec v nejakej recenzii spomenú. Ak v nej vôbec uvedú ich meno.

8. Myslíte, že sú prekladané zásadné texty súčasnej maďarskej a slovenskej literatúry? Máte vysnívaný text, ktorý by ste chceli prekladať?

Mnohé zásadné texty sa z maďarčiny prekladajú, mnohé sa však neprekladajú. Ťažko aj povedať, čo je zásadné. Veľa dobrej maďarskej literatúry sa prekladalo v minulosti, takpovediac “včas”, krátko po vyjdení v domácom maďarskom prostredí, ale tým pádom niektoré tieto preklady už aj zostarli. Dnes sa mi skôr zdá, že sa vyberajú diela na základe vkusu a osobných preferencií vydavateľa, sem-tam sa podarí niektorému prekladateľovi presadiť dielo svojho obľúbenca a najčastejšie sa najmä zo súčasnej literatúry prekladá to, čo vytlačí na povrch trh, najlepšie západný. Ale nie je to vždy také živelné, občas sa prekladá aj programovo: momentálne sú skoro všetci prekladatelia z maďarčiny, ktorých poznám, už pár rokov obsadení prekladmi Máraiových textov. To je síce pekné, ale som rada, že sa už táto etapa skončí. A som zvedavá, do čoho sa pustia potom. Ja sa už teším na prekladanie básní poetiek, ktoré sa ocitnú vo výbere maďarskej literatúry pre časopis Revue svetovej literatúry Pokiaľ ide o slovenskú literatúru, tá sa prekladá veľmi sporadicky a spôsob výberu textov je ešte chaotickejší. Pritom preklady slovenských diel do maďarčiny, ktoré vznikli v poslednom čase, sú vynikajúce.

9. Ako vnímate recepciu svojich prekladov?

Ešte som toho veľa nepreložila, zatiaľ najširšiu recepciu mal preklad Dragománovho románu Biely kráľ (2008), o ktorom sa dosť písalo aj hovorilo. Moje preklady Máraia zatiaľ zanikli v záplave ostatných Máraiov, zbierku Krisztiny Tóth Básne viac-menej tiež obišla pozornosť, hoci nejaké pozitívne ohlasy som dostala.

10. Myslíte, že je preklad medzi slovenskou a maďarskou literatúrou dostatočne podporovaný?

Prekladatelia, podobne ako umelci všeobecne (a zdá sa, že aj odborníci humánnych vied), nedokážu pred verejnosťou obhájiť, že ich tvorba je regulárna práca ako každá iná. Preklad nekomerčnej literatúry (maďarská literatúra je zväčša nekomerčná) si na seba nedokáže zarobiť.  Niekto si myslí, že je povinnosťou spoločnosti kultúru a umenie podporovať, iný zasa, že umenie je obchod a ak sa umelec, vydavateľ nevie predať, nemá ani pracovať. Podpora, ktorá funguje (od štátu alebo od iných organizácií) by možno aj bola dostatočná, keby sa s ňou nenarábalo tak, ako sa narába. Keď napríklad vydavateľ dostane podporu na istú knihu, usiluje sa prijatými prostriedkami vykryť ďalšie svoje aktivity a publikácie, v skutočnosti teda podporená kniha vyjde zo zlomku sumy, ktorá jej bola priznaná. A neodnesie si to tlačiareň, ale prekladateľ a redaktor.

11. Má ešte dnes zmysel venovať sa prekladu medzi malými literatúrami, alebo, ako sa vraví,  literatúra stratila svoje postavenie, význam a čítanie nahrádza surfovanie po internete?

Surfovanie po internete nenahradilo čítanie, naopak, posilnilo ho, veď surfovanie je často čítanie. Okrem toho sú e-knihy, situácia je pre čítanie priaznivá. Prekladať sa oplatí.

12. Čo si myslíte o literatúre na internete a jeho preklade?

Literatúrou na internete sa musím v práci zaoberať, ale jej prekladom som sa zatiaľ nezaoberala. Z toho, čo som zatiaľ zistila, vyplýva, že literatúra na internete je buď tá istá, čo na papieri, akurát využíva médium internetu na svoje šírenie, alebo taká, čo vzniká prostriedkami internetu (hypertext) a že by tá bola prekladaná, o tom neviem.

13. Pomáhajú vám v preklade prekladateľské programy, internetové slovníky?

Prekladateľské programy nepoužívam, ale internetové slovníky mi pomáhajú veľmi. Práca s nimi je pohodlná a efektívna. Sú dobré na rýchle vyhľadávanie bežných slov, ktoré mi okamžite nezídu na um, synoným a podobne. Keď ide o náročnejšie veci, mám radšej klasické tlačené slovníky a iné dôveryhodnejšie zdroje (Hradského maďarsko-český slovník, ktorý mám tiež vďaka Renáte Deákovej, je poklad), ale keď človek šikovne kombinuje viaceré internetové slovníky, napreduje rýchlejšie.  Sú to slovníky pre takých, ako som ja, teda čo poznajú jazyk slušne a vylúčia prípadné chyby, pracujú s nimi intuitívne.

14. Cítite sa ako veľvyslankyňa kultúry? Ako vnímate súčasný stav kultúrnej výmeny medzi Slovenskom a Maďarskom.

Ako veľvyslankyňa kultúry som sa teda ešte necítila. Ale viackrát som sa zúčastnila takpovediac drobných aktivít, ktoré keď sa spoja do celku… Už som to naznačila, keď niečo robím, nemyslím na to, aký veľký krok je to pre ľudstvo, ale sa snažím urobiť to čo najlepšie. Hádam z toho raz niečo bude, alebo to na niečo bude, ale nie je to podstatné. Inak, všeobecne maďarská kultúra na Slovensku sa má celkom dobre, či už ide o literatúru, divadlo, výtvarné umenie alebo aj iné druhy umenia. Slovenská kultúra v maďarskom prostredí je na tom oveľa horšie a hovoriť o dôvodoch tohto stavu by bolo nadlho. Občas sa nájdu zhody okolností alebo personálne výmeny na istých postoch, ktoré týmto dvom kultúram prospejú alebo ju zabrzdia, niekedy sa nájdu schopní organizátori a chvíľu nejaký projekt “potiahnu”, niekedy sa podarí individuálny výkon, po ktorom sa zdá, že je všetko v poriadku.

15. Ako si predstavujete ideálny stav kultúrnej výmeny medzi Maďarskom a Slovenskom?

Asi nemám takú predstavu. Ale ak už niečo mám k tomuto povedať, zišlo by sa menej plakať nad tým, čo sa nedeje alebo deje zle, a tí, ktorých sa to týka, by si mali konať. Kašlať na systém, kašlať na peniaze, na urazenosť a nespravodlivosť, otvoriť hlavy, dačo vymyslieť a urobiť to. Umelec nech tvorí, ten, kto vie prekladať, nech prekladá, ten, kto zháňať podporu, nech zháňa podporu atď. Samozrejme, ten, kto vie hodnotiť stav kultúrnej výmeny, nech hodnotí.

Text: Ina Nemesbüky
Foto: archív G. Magovej

Odporúčanie editora