Génius Csontváry Kosztka Tivadar

2015-12-09_12-30

Csontváry Kosztka Tivadar (1853–1919) bol jedným z najoriginálnejších maliarov slávnej epochy prelomu 19. a 20. storočia. Narodil sa 5. júla 1853 v Sabinove (maď. Kisszeben). Jeho tvorbu nemôžeme zaradiť do žiadneho konkrétneho umeleckého štýlu, umelec sa totiž neprispôsobil žiadnemu konvenčnému smeru, a aj preto ho široko obdivovali. Dokonca aj sám Pablo Picasso.

Tvorba Csontváryho je o to zaujímavejšia, že maľovaniu sa začal naplno venovať až v relatívne neskorom veku, ako štyridsaťročný. Skutočne známym a uznávaným sa v Uhorsku, Maďarsku i vo svete stal až niekoľko desaťročí po svojej smrti. V jeho umení sa prelínali a spájali rôzne umelecké smery ako realizmus, symbolizmu, či expresionizmus. Za svojho života sa síce uznania nedočkal, no necelú dekádu po jeho smrti vznikol Csontváryho kult.

V roku 1880 počas svojho pobytu v Spišskej Novej Vsi (maď. Igló) vraj Csontváry začul tajomný nebeský hlas, ktorý mu našepkával, že „ty budeš najväčším maliarom slnečnej cesty na svete, väčší od Rafaela“. V rokoch 1884-1891 žil v Haliči (maď. Gács) pri Lučenci, kde si otvoril vlastnú apatieku. Potom ako sa tvrdou prácou stal finančne nezávislým, v roku 1891 opustil Halič, a začal študovať maliarstvo v Mníchove. Neskoršie sa stal študentom i nemeckých a francúzskych akadémií. Neskôr absolvoval viacero ciest po Európe i po Stredomorí, kde hľadal námety pre svoje diela.
Jeho úplne originálny štýl sa zvykne nazývať niekedy aj mystickým realizmom, kde znázornenie historických či biblických motívov je zasadené do magického prírodného či architektonického prostredia. Zvykne sa označovať aj za priekopníka expresionizmu, či post expresionizmu.

Z jeho ranej tvorby pochádza dielo s názvom Önarckép (Autoportrét). Po roku 1900 sa vykryštalizoval jeho špecifický umelecký štýl, ktorý charakterizujú predovšetkým jeho maľby Vihar a nagy Hortobágyon (Búrka v Hortobágy), a Athéni sétakocsikázás újholdkor (Prechádzka kočom počas splnu v Aténach).
Csontváry obľuboval maľbu historických krajín, a najmä antických monumentov. Medzi jeho najznámejšie obrazy patria aj Görög színház romjai Taorminában (Ruiny gréckeho amfiteátra v Taormine), či Baalbek.

Svoje práce predstavil v Paríži roku 1907. Následne namaľoval svoje preslávené cédre, z ktorých najznámejšia je maľba Magányos cédrus (Osamelý céder).
Medzi jeho posledné obrazy patria maľby Mária kútja Názáretben (Máriina studňa v Nazarete) a Tengerparti sétalovaglás (Jazda na koni pri mori).

Magányos cédrus / Osamelý céder (1907).

Magányos cédrus / Osamelý céder (1907).

Görög színház romjai Taorminában / Ruiny gréckeho amfiteátra v Taormine (1904-1905).

Görög színház romjai Taorminában / Ruiny gréckeho amfiteátra v Taormine (1904-1905).

Vihar a nagy Hortobágyon / Búrka v Hortobágy (1903).

Vihar a nagy Hortobágyon / Búrka v Hortobágy (1903).

Mária kútja Názáretben / Máriina studňa v Nazarete (1908).

Mária kútja Názáretben / Máriina studňa v Nazarete (1908).

Tengerparti sétalovaglás / Jazda na koni pri mori (1909).

Tengerparti sétalovaglás / Jazda na koni pri mori (1909).

Baalbek (1905-1906).

Baalbek (1905-1906).

Informácie z:
Ki kicsoda a magyar történelemben? (2007: 60-61).
Kálmán Petőcz: Šialenec alebo génius?
Veľká retrospektíva génia Csontváryho