Manufaktúra Herendi v Maďarsku dodávala porcelán pre rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a jeho manželku Sissi, anglickú kráľovnú Viktóriu, ale aj bohatú šľachtu v celej Európe. Už od svojho vzniku v roku 1826 pripravuje svoje majstrovské diela pridržiavajúc sa svojich tradícií a zvykov. V minulosti sa porcelán nazýval „bielym zlatom”, vlastniť ho bolo výsadou a statusom. Porcelán bol veľmi vzácnym a žiaducim výrobkom.
Mesto Herend má v Maďarsku prvenstvo vo výrobe porcelánu. Práve v tomto meste založil v roku 1826 Vince Sting malú fabriku, ktorá sa na začiatku zameriavala na výrobu kamenných nádob. Neskôr fabrika začala experimentovať aj s výrobou porcelánu.
Remeslo výroby porcelánu je len vzdialeným príbuzným ľudového hrnčiarstva. Hrnčiarstvom sa zaoberal celý rad majstrov po celom kraji. Ich výrobky však slúžili predovšetkým na potreby každodenného života, i keď aj medzi nimi sa našli skutočne umelecké predmety. Oproti tomu bola výroba porcelánu vždy zahalená akýmsi závojom tajomstva.
Výroba porcelánu nemá skutočné ľudové tradície, obsahuje prvky sochárstva a sklárstva. Čo sa týka jej technológie, používa správny súhrn sofistikovaných výrobných postupov a skúseností. Jej vývoj začal v období baroka a značne naň vplývala popularita čínskeho porcelánu v Európe. V Maďarsku sa umelecké remeslo výroby porcelánu sústreďovalo vždy len do malého počtu miest. Z nich sa svetoznámymi stali porcelán Herendi, Zsolnay a Hollóházi.
Na dnes už porcelán Herendi nemá ozajstného súpera. Pokladá sa za svetovo najkvalitnejší porcelán, a hodnotou sa rovná zlatu. Výroba porcelánu Herendi sa stalo súčasťou Maďarského dedičstva a je svetoznáme hungarikum.
Práca v manufaktúre Herendi (I.)
Výroba porcelánu
Základnou surovinou porcelánu je kaolín, ktorý je bielou, mäkkou, ílovitou horninou. Po nasiaknutí vodou je formovateľný. Pridaním ďalších prísad sa z neho vytvorí hmota, z ktorej sa potom vyrábajú krásne umelecké predmety ako aj predmety každodenného použitia.
Pri vysychaní táto hmota stuhne, a napokon sa vyformovaný tvar vypáli pri viac ako 700 stupňoch. Keramické predmety sú často opatrené skleneným povlakom, aby sa tak predmet stal vodeodolnejším a krajším. Celý proces výroby predmetov, od spracovania surovej hmoty až po poslednú úpravu sa v manufaktúre dodnes robí ručne (pozri videá).
Práca v manufaktúre Herendi (II.)
História manufaktúry Herendi
Keď v roku 1826 Vince Stingl otvoril svoju dielňu a predchodcu dnešnej manufaktúry, ešte nikto netušil, že čoskoro sa stane malé mestečko Herend svetoznámym.
Profesionálna výroba porcelánu sa v Herende začala v roku 1839 na podnet Mórica Fischera. Spočiatku sa v dielni zameriavali na opravy zlomených porcelánov, ktoré boli dovezené z Ďalekého východu. Maďarská aristokracia si objednávala opravy svojich porcelánových sad výhradne v Herende. Manufaktúra Herend v tom čase získala medzi inými aj titul „cisársky a kráľovský dvorný dodávateľ” (maď. császári és királyi udvari szállító), čo už bolo predzvesťou jej medzinárodného úspechu.
Realizácia vlastných umeleckých predstáv a tematík prišlo však trochu neskôr. Veľkú zásluhu mal na tom vnuk zakladateľa továrne Jenő Farkasházi Fischer, ktorý bol vyškolený aj v umení.
V roku 1843 továreň vyhorela. Napriek tomu už v roku 1845 vzbudila továreň svojimi výrobkami veľkú pozornosť na Svetovej výstave vo Viedni.
Manufaktúra Herendi sa zúčastnila aj Svetovej výstavy v Londýne roku 1851, kde upozornila svojimi súpravami pozostávajúcimi z bohatej žiarivo farebnej výzdoby, pripomínajúcej vplyv majstrov Ďalekého východu. Na bielom pozadí dominujú motýle, pestrofarebné kvety a úpony, okraje dotvára zlaté a zelené lemovanie. Anglická Kráľovná Viktória si po tejto výstave objednala obedovú súpravu práve s týmto „kvietkovaným a motýlím motívom”. Tento vzor neskôr dostal po nej aj pomenovanie „porcelán so vzorom Viktória”. Úspech porcelánu Herendi bol ovplyvnený aj vysokou úrovňou ručne maľovanej keramiky manufaktúry Herendi.
Úspechy pokračovali aj v nasledujúcom období. Manufaktúra Herendi získala významné ocenenia napríklad v New Yorku (1853), v Paríži (1855), či Viedni (1873). Samozrejme porcelán Herendi bol známy nielen v zahraničí. Slávne kúsky vlastnili aj rodiny Eszterházy, Batthyányi, Apponyi, ale aj iné známe maďarské šľachtické rodiny.
Osobitne treba vyzdvihnúť výrobky manufaktúry s maďarskou tematikou. Majstrovským dielom je rozmerný maďarský „kulač” (maď. kulacs; „poľná fľaša“), živé obrazy maďarských čikóšov (maď. csikós; „pastieri koní“), beťárov a husárov.
Výrobky manufaktúry Herendi sú vyhľadávané aj dnes. V súčasnosti sa ročne exportuje jeden milión porcelánových výrobkov do 58 krajín sveta. Z nich sa najviac vyváža do Spojených štátov amerických, Japonska a Talianska.
Zdroj: www.magyarvagyok.com