Herendi – porcelán aristokracie


Manufaktúra Herendi v Maďarsku dodávala porcelán pre rakúskeho cisára Františka Jozefa I. a jeho manželku Sissi, anglickú kráľovnú Viktóriu, ale aj bohatú šľachtu v celej Európe. Už od svojho vzniku v roku 1826 pripravuje svoje majstrovské diela pridržiavajúc sa svojich tradícií a zvykov. V minulosti sa porcelán nazýval „bielym zlatom”, vlastniť ho bolo výsadou a statusom. Porcelán bol veľmi vzácnym a žiaducim výrobkom.

Mesto Herend má v Maďarsku prvenstvo vo výrobe porcelánu. Práve v tomto meste založil v roku 1826 Vince Sting malú fabriku, ktorá sa na začiatku zameriavala na výrobu kamenných nádob. Neskôr fabrika začala experimentovať aj s výrobou porcelánu.
Remeslo výroby porcelánu je len vzdialeným príbuzným ľudového hrnčiarstva. Hrnčiarstvom sa zaoberal celý rad majstrov po celom kraji. Ich výrobky však slúžili predovšetkým na potreby každodenného života, i keď aj medzi nimi sa našli skutočne umelecké predmety. Oproti tomu bola výroba porcelánu vždy zahalená akýmsi závojom tajomstva.

Výroba porcelánu nemá skutočné ľudové tradície, obsahuje prvky sochárstva a sklárstva. Čo sa týka jej technológie, používa správny súhrn sofistikovaných výrobných postupov a skúseností. Jej vývoj začal v období baroka a značne naň vplývala popularita čínskeho porcelánu v Európe. V Maďarsku sa umelecké remeslo výroby porcelánu  sústreďovalo vždy len do malého počtu miest. Z nich sa svetoznámymi stali porcelán Herendi, Zsolnay a Hollóházi.

Na dnes už porcelán Herendi nemá ozajstného súpera. Pokladá sa za svetovo najkvalitnejší porcelán, a hodnotou sa rovná zlatu. Výroba porcelánu Herendi sa stalo súčasťou Maďarského dedičstva a je svetoznáme hungarikum.

Práca v manufaktúre Herendi (I.)

Výroba porcelánu

Základnou surovinou porcelánu je kaolín, ktorý je bielou, mäkkou, ílovitou horninou. Po nasiaknutí vodou je formovateľný. Pridaním ďalších prísad sa z neho vytvorí hmota, z ktorej sa potom vyrábajú krásne umelecké predmety ako aj predmety každodenného použitia.

Pri vysychaní táto hmota stuhne, a napokon sa vyformovaný tvar vypáli pri viac ako 700 stupňoch. Keramické predmety sú často opatrené skleneným povlakom, aby sa tak predmet stal vodeodolnejším a krajším. Celý proces výroby predmetov, od spracovania surovej hmoty až po poslednú úpravu sa v manufaktúre dodnes robí ručne (pozri videá).

Práca v manufaktúre Herendi (II.)

História manufaktúry Herendi

Keď v roku 1826 Vince Stingl otvoril svoju dielňu a predchodcu dnešnej manufaktúry, ešte nikto netušil, že čoskoro sa stane malé mestečko Herend svetoznámym.

Profesionálna výroba porcelánu sa v Herende začala v roku 1839 na podnet Mórica Fischera. Spočiatku sa v dielni zameriavali na opravy zlomených porcelánov, ktoré boli dovezené z Ďalekého východu. Maďarská aristokracia si objednávala opravy svojich porcelánových sad výhradne v Herende. Manufaktúra Herend v tom čase získala medzi inými aj titul „cisársky a kráľovský dvorný dodávateľ” (maď. császári és királyi udvari szállító), čo už bolo predzvesťou jej medzinárodného úspechu.
Realizácia vlastných umeleckých predstáv a tematík prišlo však trochu neskôr. Veľkú zásluhu mal na tom vnuk zakladateľa továrne Jenő Farkasházi Fischer, ktorý bol vyškolený aj v umení.

V roku 1843 továreň vyhorela. Napriek tomu už v roku 1845 vzbudila továreň svojimi výrobkami veľkú pozornosť na Svetovej výstave vo Viedni.

Manufaktúra Herendi sa zúčastnila aj Svetovej výstavy v Londýne roku 1851, kde upozornila svojimi súpravami pozostávajúcimi z bohatej žiarivo farebnej výzdoby, pripomínajúcej vplyv majstrov Ďalekého východu. Na bielom pozadí dominujú motýle, pestrofarebné kvety a úpony, okraje dotvára zlaté a zelené lemovanie. Anglická Kráľovná Viktória si po tejto výstave objednala obedovú súpravu práve s týmto „kvietkovaným a motýlím motívom”. Tento vzor neskôr dostal po nej aj pomenovanie „porcelán so vzorom Viktória”. Úspech porcelánu Herendi bol ovplyvnený aj vysokou úrovňou ručne maľovanej keramiky manufaktúry Herendi.

herendi

Čajová súprava pre dve osoby so vzorom Viktória

Úspechy pokračovali aj v nasledujúcom období. Manufaktúra Herendi získala významné ocenenia napríklad v New Yorku (1853), v Paríži (1855), či Viedni (1873). Samozrejme porcelán Herendi bol známy nielen v zahraničí. Slávne kúsky vlastnili aj rodiny Eszterházy, Batthyányi, Apponyi, ale aj iné známe maďarské šľachtické rodiny.

Osobitne treba vyzdvihnúť výrobky manufaktúry s maďarskou tematikou. Majstrovským dielom je rozmerný maďarský „kulač” (maď. kulacs; „poľná fľaša“), živé obrazy maďarských čikóšov (maď. csikós; „pastieri koní“), beťárov a husárov.
Výrobky manufaktúry Herendi sú vyhľadávané aj dnes. V súčasnosti sa ročne exportuje jeden milión porcelánových výrobkov do 58 krajín sveta. Z nich sa najviac vyváža do Spojených štátov amerických, Japonska a Talianska.

Zdroj: www.magyarvagyok.com