Nájdené/-í v preklade
V nasledujúcich týždňoch vám prinesieme niekoľko zaujímavých rozhovorov s vynikajúcimi predstaviteľkami a predstaviteľmi umeleckého prekladu, v ktorých vám prezradia čo to o ich spôsobe práce a odhalia tajomstvá umeleckého textu. Z netradičnej ankety našej redaktorky Iny Nemesbüki, ktorá všetkým položila rovnaké otázky, sa zrodili rôznorodé, úprimné a prekvapujúce, ale aj dojímavé odpovede, ktoré vás určite zaujmú. Prajeme vám príjemné chvíle strávené nad úvahami o textoch a ich prekladoch.
Jitka Rožňová (1976)
Vyštudovala masmediálnu komunikáciu a reklamu, od roku 2010 prednáša na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a pôsobí ako redaktorka časopisu Revue aktuálnej kultúry RAK.
Z maďarčiny doposiaľ preložila takmer tridsať prozaických a básnických titulov, divadelných hier a umenovedných publikácií. Knižne jej vyšli preklady: Denníky 1877 – 1918 Ladislava Mednyánszkeho, romány Szilárd Rubin: Hra o život; Sándor Márai: Rozvod v Budíne; Čutora; Endre Kukorelly Údolie víl a iné.
V roku 2010 jej vyšla básnická zbierka Zhasínanie svetiel/Lámpaoltás (AB-ART).
Ako ste sa naučili jazyk, z ktorého prekladáte?
Prekladám z maďarského do slovenského jazyka, pričom maďarčina je môj materinský jazyk a slovenčina zasa študijný. S oboma jazykmi som od detstva bytostne spätá a veľkú zásluhu na tom majú moji rodičia, ktorí ma viedli k láske ku knihám a k spoznávaniu oboch literatúr a kultúr. Som veľmi rada, že tieto skúsenosti a poznatky dnes môžem zúročovať ako prekladateľka.
Študovali ste preklad? Je podľa vás dôležité translatologické vzdelanie pre prekladateľa?
Vyštudovala som masmediálnu komunikáciu a reklamu. Myslím si, že translatologické vzdelanie nie je pre prekladateľa nevyhnutné, hoci má, samozrejme, svoje nesporné pozitíva. Myslím si však, že oveľa dôležitejší je prirodzený cit pre východiskový aj cieľový jazyk a ich dôkladná znalosť, štylistická zručnosť, ale aj sčítanosť, pozitívny vzťah k literatúre a ochota ďalej sa vzdelávať.
Čo bola pre Vás najlepšia škola prekladu?
Najlepšou školou bola pre mňa samotná prekladateľská prax – spočiatku kratšie texty, neskôr príspevky do antológií a následne samostatné knižné publikácie.
– Ako a prečo ste začali s prekladom beletrie?
K literatúre som mala od detstva veľmi blízky vzťah, ktorý pretrváva dodnes – nielen v rovine čitateľskej, ale aj autorskej (okrem prekladu sa venujem aj vlastnej poetickej tvorbe). Samozrejme, k prekladu ma viedla a vedie aj snaha sprostredkovať tvorbu maďarských autorov slovenským čitateľom, nakoľko obe kultúry – slovenská i maďarská – sú si veľmi blízke, čo sa prirodzene premieta aj do literárnej roviny.
Uživí vás preklad beletrie, alebo máte ešte iné zamestnanie, iné príjmy?
Na plný úväzok pracujem ako pedagóg na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Okrem toho pôsobím ako redaktorka literárneho mesačníka Revue aktuálnej kultúry RAK. Iba umelecký preklad by ma určite neuživil, keďže honoráre sú v porovnaní s kultúrne a ekonomicky vyspelými krajinami výrazne nižšie. Prekladateľskú prácu vnímam ako poslanie, preto pri nej ešte stále zotrvávam.
Vidíte isté špecifiká v preklade medzi slovenskou a maďarskou literatúrou?
Špecifiká vyplývajú jednoznačne z osobitostí oboch jazykov (syntax, lexika atď.). Čo sa obsahovej stránky textov týka, tie závisia od konkrétneho autora, jeho rukopisu, témy… Ako som už spomenula, maďarská a slovenská literatúra, maďarskí a slovenskí autori majú mnoho styčných bodov, preto sú ich diela zväčša zrozumiteľné a dekódovateľné pre obe čitateľské publiká.
Cítite, že Vaša práca je potrebná? Dostáva sa Vám podpory, pozitívnej odozvy za Vašu prácu? Akej?
Napriek nepriaznivej situácii, ktorá súvisí s vnímaním literatúry, umenia a kultúry v súčasnej spoločnosti, považujem prácu prekladateľa za veľmi potrebnú a verím, že nestratí zo svojej dôležitosti ani v budúcnosti. S pozitívnou odozvou sa stretávam v recenziách na prekladané diela, ale aj na literárnych podujatiach, čítačkách, besedách s čitateľmi, ktoré sú pre mňa povzbudením a motiváciou. Samozrejme, tešia ma aj ocenenia za preklad (napr. so Zsófiou Kiss-Szemán a Evou Andrejčákovou sme získali prémiu Literárneho fondu za rok 2007 v kategórii spoločenských vied za preklad publikácie Denníky 1877 – 1918 Ladislava Mednyánszkeho a na slovenskej Noci literatúry 2013 reprezentoval maďarskú literatúru môj preklad knihy Szilárda Rubina Csirkejáték/Hra o život).
Myslíte, že sú prekladané zásadné texty súčasnej maďarskej a slovenskej literatúry? Máte vysnívaný text, ktorý by ste chceli prekladať?
Nerada by som jednoznačne kategorizovala súčasné literárne texty na zásadné a menej zásadné. Myslím si, že v uplynulých rokoch sa k slovenským čitateľom dostali vďaka prekladateľom mnohé kvalitné a významné diela (romány Pétera Esterházyho alebo Pétera Nádasa a ďalšie), no mnohé ešte na svoju veľkú chvíľu čakajú. Myslím si, že horšie je to s maďarskými prekladmi slovenských autorov – vychádzajú v oveľa menšom počte a rezerv je nepomerne viac, čo je veľká škoda. A vysnívaný text? Mala som šťastie, že som doteraz prekladala také, ktoré ma oslovili ako prekladateľa aj ako čitateľa. Určite medzi ne patrí aj Sándor Márai a jeho romány Čutora, Rozvod v Budíne a Esterina pozostalosť, na ktorých som pracovala v uplynulých dvoch rokoch.
Ako vnímate recepciu svojich prekladov?
Snažím sa, aby preklad – či už je to poetický, prozaický alebo dramatický text – čo najvernejšie tlmočil zámer autora, aby si zachovával svoju výpovednú hodnotu a kultivovanosť. Najlepší spôsob, ako zistiť, či sa mi tento zámer podaril, je vypočuť si názory čitateľov. Spätná väzba je veľmi dôležitá nielen pre autora, ale aj pre prekladateľa. Názory, pripomienky, ale aj konštruktívna kritika ma posúvajú dopredu.
Myslíte, že je preklad medzi slovenskou a maďarskou literatúrou dostatočne podporovaný?
Čo sa finančnej, ale aj morálnej podpory týka, nie je žiadnym tajomstvom, že situácia u nás ani u našich južných susedov (a nielen tam) nie je veľmi optimistická. Našťastie existujú jednotlivci a inštitúcie, ktorí prácu prekladateľov aktívne podporujú – v podobe štipendií, tvorivých pobytov, seminárov atď. V tejto súvislosti by som rada spomenula slovenský Literárny fond či maďarskú nadáciu Magyar FordítóHáz Alapítvány.
Má ešte dnes zmysel venovať sa prekladu medzi malými literatúrami, alebo, ako sa vraví, literatúra stratila svoje postavenie, význam a čítanie nahrádza surfovanie po internete?
Zmysel to určite má. Nehovoriac o tom, že veľkosť jednotlivých národných literatúr neurčujú kvantitatívne, ale kvalitatívne parametre. Aj v tzv. „malej“ literatúre môžu vznikať a vznikajú veľké diela, ktoré zanechajú výraznú stopu v kultúrnych dejinách i v životoch mnohých generácií čitateľov. Je potešujúce, že ešte existujú vydavateľstvá, ktoré majú vo svojich edičných plánoch kvalitnú prekladovú literatúru a že sa ešte nájdu mnohí, ktorí si ju kupujú a čítajú.
Čo si myslíte o literatúre na internete a jeho preklade?
Internet je médiom tretieho tisícročia so všetkými pozitívami i negatívami. Elektronické knihy sú súčasťou knižného trhu a majú svojich priaznivcov. Aj v tomto prípade však platí to, čo pre „tradičnú“ knihu – k čitateľom by sa mali dostávať hodnotné diela bez gramatických a štylistických chýb, v kvalitnom preklade, pretože jednou z kľúčových funkcií literatúry – nech to znie akokoľvek pateticky – je zušľachťovať a duchovne dvíhať a obohacovať.
Pomáhajú vám v preklade prekladateľské programy, internetové slovníky?
Prekladateľské programy nevyužívam, ale internetové slovníky áno. Sú užitočnými pomocníkmi.
Cítite sa ako veľvyslanec kultúry? Ako vnímate súčasný stav kultúrnej výmeny medzi Slovenskom a Maďarskom.
Áno, do istej miery sa cítim ako veľvyslankyňa kultúry, hoci to znie trochu nadnesene. Umelecký preklad je jedným z elementárnych nástrojov šírenia literárnych posolstiev a stierania kultúrnych hraníc medzi národmi. Kultúrna výmena medzi Slovenskom a Maďarskom by mohla byť oveľa intenzívnejšia – sme susedné národy, spájajú nás spoločné dejiny, podobná mentalita, tradície, životný štýl, hodnotové orientácie… Ponúka sa toľko príležitostí – len ich využiť…
Ako si predstavujete ideálny stav kultúrnej výmeny medzi Maďarskom a Slovenskom?
Malo by sa vydávať viac slovenských autorov v Maďarsku a maďarských na Slovensku a účinne propagovať obe kultúry už na základných školách, organizovať spoločné kultúrne/umelecké projekty a prirodzene inšpirovať verejnosť k ich spoznávaniu.
Ina Nemesbüky
Foto: z archívu autorky
