Maďari na Bibliotéke

Bibliotéka

Tento rok sa už po 20. raz uskutočnil Medzinárodný knižný veľtrh Bibliotéka v Bratislave. Trojdňové podujatie je jedným z najvýznamnejších podujatí knižného trhu a knižnej kultúry na Slovensku. Tento rok sa vďaka podpore Kultúrneho inštitútu Maďarskej republiky v Bratislave mohla predstaviť aj maďarská knižná kultúra na Slovensku vo forme prednášok a pódiových rozhovorov.

Prítomnosť týchto akcií bola dôležitá aj z toho dôvodu, že na Bibliotéke neprezentovalo svoju prácu a knihy v samostatnom stánku ani jedno maďarské vydavateľstvo na Slovensku, čo samozrejme, hľadiac na vysoké nájomné nie je prekvapujúce.

Program maďarskej knižnej tvorby na Slovensku sa začal v piatok prednáškou literárneho vedca Zoltána Németha s názvom Panoramatický obraz maďarskej literatúry. Po oboznámení obecenstva s prácou a so situáciou okolo vydávania maďarských kníh na Slovensku sa venoval predstaveniu jednotlivých vydavateľstiev a ich činnosti v roku 2012. Zoltán Németh poukázal na to, že pred rokom 1989 existovalo len jedno vydavateľstvo Madách, ktoré však pokračovalo vo svojej činnosti aj po politickom prevrate s novým názvom Madách Posonium a vytýčilo si za cieľ zachovávanie tradícií. Postupne sa objavili ďalšie vydavateľstvá aj vo vidieckych mestách, preto Bratislava stratila svoje vedúce postavenie. V Dunajskej Strede začalo svoju činnosť vydavateľstvo Lilium Aurum, ktoré sa snažilo osloviť mladšiu generáciu,  v tom istom meste začalo vydávať sériu kníh pod spoločným názvom Kaleidoskop vydavateľstvo Nap. Niektorým vydavateľstvám sa podarilo vytvoriť jedinečný profil a vydavateľskú filozofiu. Takto sa stalo vydavateľstvo AB-ART na dlhé roky miestom pre vydávanie prvotín mladých autorov, dnes sa však vyprofilovalo na vydavateľa súčasných maďarských kanonizovaných autorov.

Je veľmi zaujímavým a pozitívnym javom, že viac vydavateľstiev si osvojilo myšlienku multikulturalizmu a viacjazyčnosti vytvárajúc tak miesto pre dvoj- alebo viacjazyčné vydania kníh. Takto bola vydaná napríklad básnická zbierka Jitky Rožňovej v maďarčine a v slovenčine alebo rozprávková knižka Zsuzsi Zalaba v angličtine a v maďarčine, ale aj  básnická zbierka  Enikő Thiele-Csekei v maďarčine a v nemčine.

Zoltán Németh vo svojej prednáške vyzdvihol činnosť vydavateľstva Kalligram, ktoré je významné v kontexte strednej Európy a ktoré vydáva nielen diela súčasných, ale aj klasických maďarských a slovenských autorov. Vydavateľstvo funguje ako typické stredoeurópske knižné centrum a snaží sa oboznámiť čitateľov s maďarskou a so slovenskou literatúrou. Jedným z kanonických autorov vydavateľstva je Lajos Grendel, ktorého skoro všetky diela sú už preložené do slovenčiny, a takto osud Maďarov na Slovensku môže spoznať slovenský čitateľ z pohľadu obyčajných hrdinov jeho kníh.

Nedeľný program Bibiotéky maďarskej knihy na Slovensku pokračoval predstavením slovenských prekladov diel maďarského spisovateľa Kálmána Mikszátha. Prekladateľom je literárny vedec z Maďarska Csabo Kiss Gy., ktorý vyzdvihol predovšetkým možnosti interetnickej interpretácie románu Obliehanie Bystrice. Daniela Hučková, riaditeľka Inštitútu slovenskej literatúry SAV, hovorila o tom, že Mikszáth bol vo svojej dobe jedným z obľúbených spisovateľov slovenských čitateľov vďaka jeho satiricko-ironickému štýlu. Román Čierne mesto a na jeho základe nakrútený film sú dodnes prítomné v slovenskom kultúrnom prostredí.

Silvester Lavrík, slovenský prozaik, dramatik a divadelný režisér ,v súvislosti so slovenskými prekladmi diel Sándora Máraiho vyzdvihol, že sú aj pre slovenského čitateľa rovnako blízke, vďaka spôsobu myslenia a aspektov hierarchie hodnôt, ktoré vyznával spisovateľ. Príkladom je samotný prednášateľ, ktorého práve diela Máraiho inšpirovali na napísanie dvojjazyčnej slovensko-maďarskej divadelnej hry Výchova meštianskeho psa, ktorej hlavným hrdinom je Sándor Márai. Podľa Lavríka Márai má všetky predpoklady na to, aby sa dostal do slovenského literárneho kánonu.

Posledným programom podujatia bol rozhovor troch prekladateliek, ktorý moderovala Renáta Deáková. Dve hostky, Ildikó Forgács a Jitka Rožňová, prekladateľky krásnej literatúry, poukázali na ťažkosti, ktoré vznikajú pri prekladoch slovenskej literatúry do maďarčiny a opačne, ale hovorili aj o krásnych chvíľach, ktoré zažívajú počas svojej práce. Blízkosť týchto dvoch kultúr znamená uľahčenie priblíženia cudzojazyčného textu čitateľom druhého jazyka. Myšlienky jedného diela môžu precítiť aj čitatelia druhého jazyka, národa, nepotrebujú vysvetlenie kultúrnych súvislostí a môžu sa v nich vytvoriť podobné pocity a vnímanie sveta.

Na snímke tri prekladateľky: Ildikó Forgács, Jitka Rožňová a Renáta Deáková

Text: Margit Garajszki, preklad: L. B.,  foto: Kultúrny inštitút Maďarskej republiky

Új Szó, 14. november 2012.