Maďarské zvyky a tradície na Sviatok všetkých svätých

2015-11-02_10-46

V 8. storočí pápež Gregor III. zavádza Sviatok všetkých svätých, ktorý oslavujeme každý rok prvého novembra. Pápež inicioval, aby si veriaci v tento deň počas omší pripomenuli všetkých svätých, ktorí viedli pravý kresťanský život. Zároveň ľudia spomínajú a modlia sa aj za tých, ktorí nemajú miesto v kalendári, neboli vyhlásení za svätých, ale žili čestným životom, konali dobro a vedeli sa obetovať pre iných.

Maďarské tradície na Sviatok všetkých svätých (Mindenszentek)

V Maďarsku sa k Sviatku všetkých svätých viaže veľa zvykov a tradícií. Na niektorých miestach sa v tento deň uskutočnil tzv. jarmok mládencov (legényvásár), kde gazdovia uzatvorili dohodu s mládencami idúcimi do služby. Na deň všetkých svätých bolo zakázané pracovať, čo bolo prejavom úcty. Podľa povery kto v tento deň orie, seje, či vykonáva hocijakú inú robotu, útočí tým na mŕtvych. Nie je dovolené v tento deň ani prať, šiť, ale ani upratovať.

Podľa ľudovej povery v noci medzi Dňom všetkých svätých (1. november) a Pamiatkou zosnulých (2. november; medzi Slovákmi ľudovo nazývané „Dušičky“) v kostole slúžia omšu zosnulí. Keď zazvonia zvony, duše mŕtvych sa pustia smerom k domom ich blízkych. U Maďarov sa z tohto dôvodu nachádzal v tento deň na stole o jeden tanier viac, do neho vložili chlieb, soľ a vodu. Na území Sedmohradska zas upiekli bochník, ktorý nazývali „koláč Boha” (Isten lepénye) alebo „chlieb zosnulých” (halottak kenyere).

Zároveň u Maďarov sa v tento čas starali ľudia aj o žobrákov a iných chudobných ľudí, ktorým rozdávali jedlo, aby týmto činom pomohli mŕtvym dosiahnuť spásu ich duší. Postávajúcim pri bránach cintorínov rozdávali predovšetkým chlieb a koláče potreté medom.

Pamiatka zosnulých (Halottak napja)

Od prvého tisícročia si cirkev v tento deň pripomína všetkých svojich zosnulých veriacich, a rodiny zas svojich blízkych. Týždeň, na ktorý pripadá Pamiatka zosnulých nazývajú u Maďarov „týždňom mŕtvych” (halottak hete). U katolíkov je to 2. novembra, teda v sviatočný deň po dni Sviatku všetkých svätých.

Počnúc týmto dňom začínajú tie „zákazy”, ktoré sa v kresťanskej kultúrnej tradícii objavujú až do Vianoc. Zákazy spojené s Pamiatkou zosnulých sa zaviedli preto, aby sa zabránilo narušeniu pokoju mŕtvych. Celý menovaný týždeň bolo zakázané prať, ľudia sa totiž obávali, že v opačnom prípade by musel mŕtvy v dome stáť vo vode, zároveň prané šaty by zožltli. Takisto ľudia nebielili steny, lebo by podľa povier červy zamorili dom. Na deň Pamiatky zosnulých sa na mnohých miestach nevykonávali žiadne poľné práce, lebo sa vravievalo, že kto sa tomu vzprieči, ochorie. Ľudia sa vzájomne zastrašovali tým, že z dažďa, ktorý padal v tento deň veštili, kto umrie v daný rok. Najdôležitejším zákazom v týchto dňoch však bol zákaz šitia, totiž každý jeden steh znamenal bodnutie pre mŕtveho. Zákaz sa vzťahoval na celý týždeň.

V týchto dňoch boli hroby všade pekne upravené a vyzdobené kvetmi a vencami. Na večer sa na hroboch zapaľovali sviece a kahance. U Maďarov sa zapálilo toľko sviečok, koľko mŕtvych mala daná rodina. Podľa povery sa pri plameni sviečok môžu preziabnuté duše zohriať. Niektorí si zas myslia, že preto je potrebné zapáliť sviečky, aby duše vyslobodené v tento deň našli cestu späť k svojmu miestu večného odpočinku.

Kedysi sa zapaľovali aj hranice pre zosnulých na neznámej zemi, pričom zvony zvonili bez prestávky. Podľa povery „kým zvonia zvony, mŕtvi sú doma”. U Maďarov bolo často zvykom, že kým ľudia na cintorínoch zapaľovali sviečky, aj doma nechali svietiť, aby mŕtvi sa vedeli porozhliadnuť po dome.

Preložené z originálu: Magyar hagyományok a halottak hetében: Mindenszentek, és a halottak napja