Maďarskí maliari v bratislavských galériách


V bývalom Prešporku dlhé obdobie chýbali mecenáši podporujúci umenie. V meste neboli ani galérie a akadémie výtvarného umenia (výnimku tvorili súkromné školy Marastoniho a Lütgendorffa, tie ale pôsobili len krátko). Ak sa preto hornouhorskí umelci chceli venovať umeleckým štúdiám, boli nútení odísť do zahraničia. Veľa prešporských výtvarníkov navštevovalo napríklad neďalekú viedenskú vysokú školu výtvarných umení.

V Prešporku vznikol spolok výtvarného umenia až v roku 1885, ktorý ale výrazne oživil umelecký život mesta. V tomto období hornouhorskí umelci postupne zanechávali dovtedy dominantnú sakrálnu tematiku a prechádzali na žánre ako portrét, krajinomaľba či maľba zátiší. Túto zmenu ovplyvnila aj skutočnosť, že šľachtu a cirkev, ktoré boli dovtedy výlučnými objednávateľmi umeleckých diel, pomaly vystriedalo meštianstvo.

V súčasných bratislavských galériách môžeme nájsť medzi vystavenými maľbami veľa takých diel, ktorých autormi sú hornouhorskí maďarskí umelci. Odhliadnuc od skutočnosti, že medzi ne patrí aj taký velikán výtvarného umenia, akým je Ladislav Mednyánszky, ktorého meno pozná snáď každý; môžeme uvidieť aj veľa diel od takých maďarských umelcov, ktorých mená sú dnes známe už väčšinou len pre úzky okruh umenovedcov. V nasledujúcich riadkoch sa ich pokúsime preto predstaviť bližšie.

Prednedávnom bola znovu otvorená v Pálffyho paláci výstava, ktorá prezentuje výtvarné umenie medzi rokmi 1800-1950. Medzi vystavenými maľbami patria medzi najstaršie diela portréty. Z nich sú mimoriadne zaujímavé predovšetkým detské portréty, ktoré boli v menovanom historickom období veľmi populárnym žánrom, kedy hral kult rodiny dôležitú úlohu. Medzi maľbami môžeme uvidieť aj neprehliadnuteľný portrét chlapca, ktorý má v ruke bič. Autorom diela je József Ginovszky, výtvarný umelec pochádzajúci z Prešova.

V bratislavských galériách sa takisto často stretneme s dielami vynikajúceho maďarského maliara, Dömeho Skuteczkyho (slov. Dominik Skutecký), ktorý sa narodil v Gajaroch (maď. Kisgajár; okres Malacky). Skuteczky navštívil viacero európskych veľkomiest, napokon sa usadil v Banskej Bystrici, v rodnom meste svojej manželky. Na mnohých svojich maľbách zachytil práve svet banskobystrických robotníkov a baníkov, alebo zobrazil panorámu a rôzne zákutia mesta. Na jednom z jeho známych obrazov môžeme vidieť trh v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici sa inak dodnes nachádza jeho vila, ktorú si maliar dal postaviť podľa vlastného vkusu a vyjadril ním poctu talianskej kultúre. V budove sa dnes nachádza stála expozícia, ktorá prezentuje výtvarné umenie Skuteczkyho.

V Pálffyho paláci môžeme uvidieť aj veľmi intímny obraz Jakaba Marastoniho s názvom Mladá žena pred zrkadlom. Na maľbe maliar zobrazil svoju benátsku manželku Giovannu Bianchi, ktorá sa mimochodom objavuje aj na jeho ďalšej maľbe s názvom Grécka žena (v zbierke Maďarskej národnej galérie v Budapešti). Marastoni sa ako benátsky umelec dostal do Viedne, objavil sa aj v Prešporku, napokon sa v roku 1836 usadil v Pešti. Za krátky čas sa stal jedným z najvyhľadávenejších maďarských portrétistov v Uhorsku. S jeho menom sa spája aj založenie prvej maďarskej maliarskej akadémie (Első Magyar Festészeti Akadémia) v Pešti. Mimochodom v slovenských zbierkach sa nachádza aj veľa takých litografií, ktoré sú dielom Marastoniho syna – maliara a litografa Józsefa Marastoniho. Väčšina týchto diel zobrazuje známych prešporských rodákov, akými boli napríklad barón János Jeszenák, či Mihály Gervay, riaditeľ prvej maďarskej národnej pošty.

V Prešporku sa narodil maliar a grafik Gusztáv Keleti, predstaviteľ národného romantizmu. Na jeho rady dával aj známy hornouhorský maliar Tivadar Kosztka Csontváry. V bratislavských galériách môžeme dnes vidieť predovšetkým ukážky krajinomalieb od Keletiho, oveľa pôsobivejším a impozantnejším je ale jeho olejomaľba zachytávajúca stádo srniek a jeleňov pasúcich sa v hustom lese, ktorá je uložená vo Východoslovenskej galérii v Košiciach.

V Prešporku sa narodil aj Kornél Spányik, ktorého pokladajú za jedného z najlepších žiakov známeho maďarského maliarskeho velikána, Gyulu Benczúra. Pracoval v Budapešti, Prešporku aj vo Viedni. Vyniká jeho olejomaľba zobrazujúca Svätého Štefana, ktorá vznikla na objednávku Jánosa Batku. Pre mesto Prešporok namaľoval portrét Františka Jozefa v životnej veľkosti, ďalej portréty prešporského starostu Henrika Jusztiho, ako aj mestského pekára Jánosa Korcseho. V historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave sa nachádzajú štyri nástenné maľby, ktoré namaľoval Spányik. Taktiež Kornél Spányik je autorom veľkorozmerného portrétu cisárovnej Alžbety (Sissi), ktorý prednedávnom zreštaurovali a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote sa stal umeleckým predmetom mesiaca.  

V Bratislave môžeme uvidieť aj obrazy Lajosa Csordáka, ktorý sa venoval predovšetkým krajinomaľbe. V tomto žánri patrí medzi jeho najvýznamnejších predstaviteľov v Hornom Uhorsku na prelome storočia. Väčšinu svojej tvorivej umeleckej dráhy strávil v Turňi nad Bodvou (Torna), v Košiciach (Kassa) a v Slanci (Szalánc). Csordák sa veľa zdržoval v prírode a bol jej skvelým pozorovateľom. Medzi jeho obľúbené témy patrili aj Košice so svojimi obyvateľmi a jej starými mestskými časťami. V Pálffyho paláci môžeme uvidieť práve takýto obraz, kde maliar zachytil mesto Košice.

Levoča bola kedysi jedným z intelektuálnych stredísk Horného Uhorska, kde sa narodilo veľa talentovaných umelcov. Z Levoče pochádza János Rombauer, predstaviteľ maďarského biedermeierovského maliarstva. V Rusku strávil dvadsať rokov, kde pôsobil ako dvorný maliar ruského cára. V roku 1824 sa vrátil na územie Horného Uhorska, do Prešova. Aj tu dostával veľa objednávok na umelecké obrazy. Vo svojej domovine namaľoval stovky portrétov, z ktorých väčšinu vyhotovil na objednávky rôznych majetných spišských rodín. Rombauerove obrazy môžeme uvidieť aj v Bratislave, ale veľa jeho diel sa nachádza aj vo zbierkach východoslovenských galérií.

V Levoči sa narodil aj maliar Károly Markó, jeden zo zakladateľov maďarskej krajinomaľby. Markóove krajinomaľby sú veľmi idylické a zobrazil na nich klasické krásy prírody. Jeho diela možno nájsť v rôznych súkromným aj verejných zbierkach po celom svete. V bratislavských galériách môžeme uvidieť viacero diel od Markóa. Na nich maliar zobrazil skupinku kúpajúcu sa v lesnom potoku, ďalej pastierov či rybárov, ako aj impozantnú budovu bratislavského hradu.

Historické korunovačné mesto a jeho okolie sa stali vďačným námetom aj pre ďalších iných umelcov. Napríklad prešporský rodák, Sebestyén Majsch namaľoval okrasnú záhradu bývalého Ligetu (dnes Sad Janka Kráľa v Petržalke), kde zobrazil aj vkusne upravenú zeleň. Ďalší prešporský rodák, Géza Zierer zas na viacerých svojich maľbách zobrazil Prešporok, Devínsky hrad, ako aj Žitný ostrov.

Napokon spomeňme prešovského rodáka, Jakaba Bogdánya, ktorý zožal veľké úspechy svojimi pestrofarebnými zátišiami plnými kvetov a vtákov. V Slovenskej národnej galérii môžeme medzi inými uvidieť jeho obrazy zachytávajúce škriepku kohútov.

(Megjelent a Magyar7 c. hetilap 2020/35. számában)