Maďarskí maliari v bratislavských galériách

Anna Krivanska

V bývalom Prešporku dlhé obdobie chýbali mecenáši podporujúci umenie. V meste neboli ani galérie a akadémie výtvarného umenia (výnimku tvorili súkromné školy Marastoniho a Lütgendorffa, tie ale pôsobili len krátko). Ak sa preto hornouhorskí umelci chceli venovať umeleckým štúdiám, boli nútení odísť do zahraničia. Veľa prešporských výtvarníkov navštevovalo napríklad neďalekú viedenskú vysokú školu výtvarných umení.

V Prešporku
vznikol spolok výtvarného umenia až v roku 1885, ktorý ale výrazne oživil
umelecký život mesta. V tomto období hornouhorskí umelci postupne
zanechávali dovtedy dominantnú sakrálnu tematiku a prechádzali na žánre
ako portrét, krajinomaľba či maľba zátiší. Túto zmenu ovplyvnila aj skutočnosť,
že šľachtu a cirkev, ktoré boli dovtedy výlučnými objednávateľmi
umeleckých diel, pomaly vystriedalo meštianstvo.

V súčasných
bratislavských galériách môžeme nájsť medzi vystavenými maľbami veľa takých
diel, ktorých autormi sú hornouhorskí maďarskí umelci. Odhliadnuc od
skutočnosti, že medzi ne patrí aj taký velikán výtvarného umenia, akým je Ladislav
Mednyánszky
, ktorého meno pozná snáď každý; môžeme uvidieť aj veľa diel od takých
maďarských umelcov, ktorých mená sú dnes známe už väčšinou len pre úzky okruh
umenovedcov. V nasledujúcich riadkoch sa ich pokúsime preto predstaviť
bližšie.

Prednedávnom bola
znovu otvorená v Pálffyho paláci výstava, ktorá prezentuje výtvarné umenie
medzi rokmi 1800-1950. Medzi vystavenými maľbami patria medzi najstaršie diela portréty.
Z nich sú mimoriadne zaujímavé predovšetkým detské portréty, ktoré boli
v menovanom historickom období veľmi populárnym žánrom, kedy hral kult
rodiny dôležitú úlohu. Medzi maľbami môžeme uvidieť aj neprehliadnuteľný
portrét chlapca, ktorý má v ruke bič. Autorom diela je József Ginovszky,
výtvarný umelec pochádzajúci z Prešova.

V bratislavských
galériách sa takisto často stretneme s dielami vynikajúceho maďarského maliara,
Dömeho Skuteczkyho (slov. Dominik Skutecký), ktorý sa narodil v
Gajaroch (maď. Kisgajár; okres Malacky). Skuteczky navštívil viacero európskych
veľkomiest, napokon sa usadil v Banskej Bystrici, v rodnom meste svojej
manželky. Na mnohých svojich maľbách zachytil práve svet banskobystrických
robotníkov a baníkov, alebo zobrazil panorámu a rôzne zákutia mesta. Na jednom
z jeho známych obrazov môžeme vidieť trh v Banskej Bystrici. V Banskej Bystrici
sa inak dodnes nachádza jeho vila, ktorú si maliar dal postaviť podľa vlastného
vkusu a vyjadril ním poctu talianskej kultúre. V budove sa dnes nachádza stála
expozícia, ktorá prezentuje výtvarné umenie Skuteczkyho.

V Pálffyho paláci
môžeme uvidieť aj veľmi intímny obraz Jakaba Marastoniho s názvom
Mladá žena pred zrkadlom. Na maľbe maliar zobrazil svoju benátsku manželku
Giovannu Bianchi, ktorá sa mimochodom objavuje aj na jeho ďalšej maľbe s názvom
Grécka žena (v zbierke Maďarskej národnej galérie v Budapešti). Marastoni sa
ako benátsky umelec dostal do Viedne, objavil sa aj v Prešporku, napokon sa v
roku 1836 usadil v Pešti. Za krátky čas sa stal jedným z najvyhľadávenejších
maďarských portrétistov v Uhorsku. S jeho menom sa spája aj založenie prvej
maďarskej maliarskej akadémie (Első Magyar Festészeti Akadémia) v Pešti.
Mimochodom v slovenských zbierkach sa nachádza aj veľa takých litografií, ktoré
sú dielom Marastoniho syna – maliara a litografa Józsefa Marastoniho. Väčšina
týchto diel zobrazuje známych prešporských rodákov, akými boli napríklad barón
János Jeszenák, či Mihály Gervay, riaditeľ prvej maďarskej národnej pošty.

V Prešporku sa narodil maliar a grafik Gusztáv Keleti, predstaviteľ národného romantizmu. Na jeho rady dával aj známy hornouhorský maliar Tivadar Kosztka Csontváry. V bratislavských galériách môžeme dnes vidieť predovšetkým ukážky krajinomalieb od Keletiho, oveľa pôsobivejším a impozantnejším je ale jeho olejomaľba zachytávajúca stádo srniek a jeleňov pasúcich sa v hustom lese, ktorá je uložená vo Východoslovenskej galérii v Košiciach.

V Prešporku sa
narodil aj Kornél Spányik, ktorého pokladajú za jedného z najlepších
žiakov známeho maďarského maliarskeho velikána, Gyulu Benczúra. Pracoval v
Budapešti, Prešporku aj vo Viedni. Vyniká jeho olejomaľba zobrazujúca Svätého Štefana, ktorá vznikla na objednávku
Jánosa Batku. Pre mesto Prešporok namaľoval portrét Františka Jozefa v životnej
veľkosti, ďalej portréty prešporského starostu Henrika Jusztiho, ako aj
mestského pekára Jánosa Korcseho. V historickej budove Slovenského národného
divadla v Bratislave sa nachádzajú štyri nástenné maľby, ktoré namaľoval
Spányik. Taktiež Kornél Spányik je autorom veľkorozmerného portrétu cisárovnej
Alžbety (Sissi), ktorý prednedávnom zreštaurovali a v Gemersko-malohontskom
múzeu v Rimavskej Sobote sa stal umeleckým predmetom mesiaca.  

V Bratislave môžeme
uvidieť aj obrazy Lajosa Csordáka, ktorý sa venoval predovšetkým
krajinomaľbe. V tomto žánri patrí medzi jeho najvýznamnejších predstaviteľov v
Hornom Uhorsku na prelome storočia. Väčšinu svojej tvorivej umeleckej dráhy
strávil v Turňi nad Bodvou (Torna), v Košiciach (Kassa) a v Slanci (Szalánc).
Csordák sa veľa zdržoval v prírode a bol jej skvelým pozorovateľom. Medzi jeho obľúbené
témy patrili aj Košice so svojimi obyvateľmi a jej starými mestskými časťami. V
Pálffyho paláci môžeme uvidieť práve takýto obraz, kde maliar zachytil mesto
Košice.

Levoča bola kedysi
jedným z intelektuálnych stredísk Horného Uhorska, kde sa narodilo veľa
talentovaných umelcov. Z Levoče pochádza János Rombauer, predstaviteľ
maďarského biedermeierovského maliarstva. V Rusku strávil dvadsať rokov, kde
pôsobil ako dvorný maliar ruského cára. V roku 1824 sa vrátil na územie Horného
Uhorska, do Prešova. Aj tu dostával veľa objednávok na umelecké obrazy. Vo
svojej domovine namaľoval stovky portrétov, z ktorých väčšinu vyhotovil na
objednávky rôznych majetných spišských rodín. Rombauerove obrazy môžeme uvidieť
aj v Bratislave, ale veľa jeho diel sa nachádza aj vo zbierkach
východoslovenských galérií.

V Levoči sa narodil
aj maliar Károly Markó, jeden zo zakladateľov maďarskej krajinomaľby. Markóove
krajinomaľby sú veľmi idylické a zobrazil na nich klasické krásy prírody. Jeho
diela možno nájsť v rôznych súkromným aj verejných zbierkach po celom svete. V
bratislavských galériách môžeme uvidieť viacero diel od Markóa. Na nich maliar
zobrazil skupinku kúpajúcu sa v lesnom potoku, ďalej pastierov či rybárov, ako
aj impozantnú budovu bratislavského hradu.

Historické korunovačné
mesto a jeho okolie sa stali vďačným námetom aj pre ďalších iných umelcov. Napríklad
prešporský rodák, Sebestyén Majsch namaľoval okrasnú záhradu bývalého
Ligetu (dnes Sad Janka Kráľa v Petržalke), kde zobrazil aj vkusne upravenú
zeleň. Ďalší prešporský rodák, Géza Zierer zas na viacerých svojich
maľbách zobrazil Prešporok, Devínsky hrad, ako aj Žitný ostrov.

Napokon spomeňme
prešovského rodáka, Jakaba Bogdánya, ktorý zožal veľké úspechy
svojimi pestrofarebnými zátišiami plnými kvetov a vtákov. V Slovenskej národnej
galérii môžeme medzi inými uvidieť jeho obrazy zachytávajúce škriepku kohútov.

(Megjelent a Magyar7 c. hetilap 2020/35. számában)