100-ročnica maďarského animovaného filmu
Pompomove rozprávky a čokoholik – tučný vták Gabo, Miazgovci s Aladárom, Kristou a mačkou Maffiou, smoliar Gustáv alebo Husiar Maťo – to sú známe kreslené postavičky aj pre slovenské deti a dospelých. Pred inváziou disneyoviek boli tieto maďarské animované filmy obľúbeným programom vtedajšej Československej televízie. Je pravda, že v poslednom období ich môžeme vidieť zas na staniciach Českej televízie, ale aj slovenskej. Patria do Zlatého fondu maďarského filmu. Maďarský animovaný film oslávil v tomto roku svoju storočnicu.
Reklama a žiadna detská zábava
Prvé animované filmy, presnejšie krátke kreslené diela sa viažu skôr k reklamám, kresleným kino-žurnálom a zábavným karikatúram ako ku klasickým kresleným filmom. V roku 1914 režisér István Kató-Kiszly uvádza svoju prvotinu s technikou vystrihovaných postáv. Potom vytvoril už zložitejšiu techniku a uviedol film Orfeum hmyzu (Bogárorfeum), kde už používa maľované pozadie. Počas I. svetovej vojny nebolo vytvorené prostredie a dopyt pre animované filmy. V 20. rokoch animáciu začali rozvíjať avantgardní umelci v oblasti priemyselného dizajnu. Maliar Sándor Bortnyik založil svoju školu reklamného umenia Műhely (Dielňa). Tu študovala prvá generácia maďarského animovaného filmu, režiséri ako Gyula Macskássy, Félix Kassovitz alebo svetoznámy maliar op-artu Viktor Vásárhelyi (Victor Vasarely). Väčšina týchto umelcov v predvečer 2. svetovej vojny utiekla do zahraničia.
Doma ostal Gyula Macskássy, ktorý si založil vlastnú reklamnú agentúru, kde aj počas vojny vyrábali animované diela, väčšinou na reklamné účely. Celovečerný kreslený film sa ešte nerobil, lebo do kín sa dostali animované filmy ako Mickey Mouse alebo iné diela zo štúdia Walta Disneyho. Napriek tomu Macskássyho zásluhou animovaná tvorba v Maďarsku nezanikla a v roku 1957 vzniklo filmové štúdio Pannónia.
Do kín sa vyrábali len detské hrané filmy, prvý celovečerný animovaný kinofilm sa objavil v roku 1951, a to rozprávka o Kohútikovi a jeho diamantovom polgrajciari (A kiskakas gyémánt félkrajcárja). Autori dokázali, že je možné vytvoriť celovečerný kreslený film, ktorý svojou vysokou kvalitou a príbehom zaujme na celý večer. Po tomto filme nasledovali nové a nové celovečerné diela ako Erdei sportverseny (Lesné športové hry), Kutyakötelesség (Psia povinnosť), Két bors ökröcske (Dve maličké teliatka), ktoré získali aj medzinárodné uznanie pre maďarský animovaný film.
V šesťdesiatich rokoch sa animovaná tvorba špecializovala na Umeleckopriemyselnej vysokej škole a začali tu študovať najslávnejší animátori 20. storočia ako Attila Dargay, autor celovečerných animovaných filmov ako Saffi, Vuk, Kapitán lesa, Marcell Jankovics, duchovný otec seriálu Maďarské ľudové rozprávky, ale aj József Nepp, stvoriteľ slávneho Gustáva, ktorý pred objavením Rubikovej kocky bol najväčším kultúrnym vývozným artiklom, jeho humorné a sarkastické kreslené príbehy premietali vo viac ako 70 krajinách sveta. Zaujímavosťou je, že v Československu v sedemdesiatych rokoch postavičku Gustáva v televíznej distribúcii museli premenovať, lebo Gustáv sa volal aj iný v tejto krajine.
Televízia začala premietať animované filmy po roku 1968 a najprv slávny seriál Rodinu Miazgovcov (Mézga család) a následne ostatné seriály, ktoré sú dodnes na zozname televízneho vysielania a sú veľmi populárne. Také sú o Kohútikovi a sliepočke (Kukori és Kotkoda), O majstrovi capovi Elekovi (Mekk Elek az ezermester), o kocúrovi Mirr-Murrovi (Mirr-Murr a kandúr) o Lietajúcom zajacovi (Kockásfülű nyúl) ale aj o múdrom lekárovi – sove – (Dr. Bubó).
V roku 1971 v Kečkeméte založili Štúdio animovaného filmu, kde vyrábali filmy nielen pre Pannóniu, ale kreslili aj vlastné nápady a projekty, ktoré veľmi rýchlo preslávili toto štúdio.
Okrem spomínaného seriálu Marcella Jankovicsa (Magyar népmesék) v 70. a 80. rokoch pripravovali sa aj celovečerné animované filmy do filmovej distribúcie, ako Vuk, Husiar Maťo (Lúdas Matyi), Saffi (Szaffi) atď.
Vyvrcholením animovanej tvorby bolo obdobie 80. rokov, keď Ferenc Rofusz so svojím krátkym kresleným filmom Mucha v roku 1981 získal cenu Akademie, Oscara za najlepší krátky animovaný film. Príbeh je jednoduchý, z pohľadu muchy, ktorá vletela do bytu, vidíme jej snahu ujsť pred zabitím a mucholapkou. Vtedy sa tento krátky film bez digitálnej a počítačovej techniky pripravoval dva roky, ručne bolo nakreslených 3600 obrázkov. Celý film trvá len tri minúty, ale získal veľa medzinárodných cien.
V tomto období už animovaná tvorba, ako aj animačnéštúdiá v Maďarsku patrili medzi najväčšie na svete po takých štúdiách ako Walt Disney, Hanna-Barbera, Sojuzmultfim a japonské Toei. V roku 1985 v Kečkeméte organizovali prvý Festival maďarského animovaného filmu a tento festival žije dodnes. V tom období už pracovala nová, tretia generácia animátorov a vznikali celovečerné filmy ako Pasca na mačky (Macskafogó) od režiséra Bélu Ternovszkého, čo napríklad už bola koprodukčná práca s nemeckými a kanadskými kolegami. Film sa dostal aj do zahraničnej distribúcie pod názvom Cat City a v roku 2007 dokončili aj jeho pokračovanie.
Po roku 1989 sa Pannónia musela osamostatniť, nedostala štátne dotácie, preto veľa autorov odišlo do zahraničia. Animované filmy vznikajú s pomocou grantov. V roku 1992 vznikla spoločnosť Magyar Cartoon (Maďarské Cartoon), ktorá pod záštitou Európskej únie podporuje animovanú tvorbu.
V 21. storočí sa mení animačná technológia a počítačová grafika zmenila aj výrobu kresleného filmu. Vynikli malé reklamné štúdiá, v ktorých sa vyrábajú krátke alebo celovečerné animované filmy, ako napríklad Distrikt (Nyócker, 2004).
Na Univezite umenia Moholy-Nagy-a (Moholy-Nagy Művészeti Egyetem) v Budapešti sa ďalej vyučuje animované tvorba a projekty, ktoré tvoria študenti získajú veľa ocenením vo svete. Na 15. festivale animovaných filmov v Hirošime tri maďarské animované filmy sa dostali do súťaže. 100 ročná maďarská animovaná tvorba bola predstavená ako čestný hosť festivalu.
Maďarsko aj dnes podporuje tvorbu animovaných filmov, od roku 2011 podporilo 75 animovaných diel a tento rok rozdá 250 milión forintov na nové projekty.
Spracoval: Kossár
