Ocenenie umeleckej práce Karla Wlachovského


Koncom minulého roka sa udeľovali Ceny predsedu NR SR za rozvoj kultúry a humanitného vzdelávania. Jedným z ocenených sa stal Karol Wlachovský za výnimočný prínos v oblasti umeleckého prekladu a kultúrnej diplomacie.

Karol Wlachovský po ukončení svojich štúdií na Ekonomickej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej a na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (slovenský jazyk a literatúra a knihoveda) pracoval v redakciách Slovenská kniha, Slovenské pohľady, bol zástupcom šéfredaktora, neskôr riaditeľom vydavateľstva Tatran, kultúrny radca ČSFR a riaditeľ Kultúrneho strediska ČSFR, kultúrny radca SR a riaditeľ Slovenského inštitútu v Budapešti, prednášal na katolíckej univerzite v Pilišskej Čabe, súčasne na vysokých školách v Békešskej Čabe a v Segedíne a na Pedagogickej fakulte Segedínskej univerzity. Žije v Budapešti.

Uverejňoval kritiky a eseje o medzivojnovej literatúre a o tvorbe svojich súčasníkov, pričinil sa o vydávanie maďarskej literatúry na Slovensku ako editor i prekladateľ. Prekladal z maďarskej literatúry 20. storočia diela významných prozaikov ako Géza Csáth, Dezső Kosztolányi, Iván Mándy, Géza Ottlik, István Örkény, Miklós Mészöly a i., ale aj maďarských prozaikov žijúcich na Slovensku (László Dobos, Gyula Duba, Dezső Monoszóly a i.), z ktorých v slovenskom literárnom kontexte udomácnil Lajosa Grendela (preložil jeho 11 diel).

Prekladá aj diela jedného z najväčších klasikov maďarskej literatúry 19. storočia Kálmána Mikszátha. V minulom roku vyšiel už štvrtý zväzok Mikszáthových diel vo vydavateľstve Marenčin a Karol Wlachovský pracuje na ďalších prekladoch a na svojich ďalších plánoch.

 

Prinášame text laudácie, ktorý odznel na slávnostnom odovzdávaní cien od univerzitného profesora Katedry maďarského jazyka a literatúry na Univerzite Komenského v Bratislave Ondreja Mészárosa.

 

Laudácia Karola Wlachovského

Vážené dámy, vážení páni!

Je pre mňa cťou byť laudátorom pri odovzdávaní vyznamenania pre prekladateľa a kultúrneho diplomata Karola Wlachovského. Každý, kto sa zaoberá prekladom textov rôzneho zamerania do vlastného jazyka, vie, že preklad bol, je a bude vážnym hermeneutickým problémom vo všetkých jeho troch polohách, teda pri pochopení, vysvetlení a aplikácii. Sensus litteralis je iba základom práce prekladateľa, následne musí preraziť cestu aj cez alegorické, kultúrno-historické aj anagogické úrovne textu, čo je v súčasnosti značne komplikované chápaním jazyka ako rizomatickej štruktúry, kĺzaním zmyslu a pod. Karol Wlachovský je navyše konfrontovaný vo svojej činnosti aj osobitou protirečivosťou svojho materiálu. Keďže prekladá z maďarčiny do slovenčiny, nevyhnutne musí vziať do úvahy to, že na jednej strane ide o paradigmaticky aj syntakticky diametrálne rozdielne jazyky, na druhej strane sú však kultúry nesené týmito odlišnými jazykmi mentálne a kultúrno-historicky veľmi blízke. Ako vyriešiť túto dilemu? Karol Wlachovský stavil na tú prekladateľskú stratégiu, ktorá má veľmi hlboké korene, lebo siaha až do pietistickej tradície, v ktorej z troch hermeneutických techník prevláda subtilitas applicandi, a je teda zameraná na emotívne základy a na hlbinnú štruktúru vedomia. Táto prekladateľská stratégia sa vyznačuje domestikáciou daného literárneho diela. Čitateľ sa stretáva s prekladom akoby bol pôvodným slovenským dielom. Všetky konotácie textu odkazujú na skúsenosti a vedomosti slovenského čitateľa. A Karol Wlachovský uplatnil túto svoju techniku a umenie nielen pri takom autorovi, ktorý svojimi sociálnymi koreňmi, literárnymi témami a literárnymi postavami bol priamo spätý so slovenským ľudom – ide o Kálmána Mikszátha – ale aj pri takom, do literárnej postmoderny radeným autorom súčasnosti, akým je Lajos Grendel, žijúci, pôsobiaci a po maďarsky píšuci na Slovensku. Možno dokonca povedať, že Karol Wlachovský priamo postavil Lajosa Grendela do súčasnej slovenskej literatúry. A nespomenul som pritom ďalších vyše štyridsať preložených knižných titulov, kde figurujú aj takí velikáni modernej maďarskej literatúry ako Iván Mándy, Miklós Mészöly.  Určite tým získali obidve strany: aj spomenutí autori, aj slovenská literatúra.

A môžeme za to ďakovať Karolovi Wlachovskému. Som presvedčený, že teraz udelená cena sa dostáva do rúk skutočne povolaného a vyvoleného človeka.

 

Na snímke Karol Wlachovský

s maďarským literárnym vedcom

Mihályom Szegedi-Maszákom

na predstavení jednej z prekladov.

Prečítajte si článok o životnom jubileu Karla Wlachovského v Ľudových novinách, časopise Slovákov v Maďarsku.

http://www.luno.hu/index.php/archiv-luno-portal/archiv-literatura/11427-wlachovsky-70