Oscarový režisér István Szabó dostal Zlatú kameru

István Szabó

Je jediným maďarským režisérom, ktorý v roku 1982 získal Oscara za film Mefisto (1981). Okrem tohto filmu bol viackrát nominový na Oscara za filmy Vypožičaný domov (Bizalom, 1980), Plukovník Redl (Redl ezredes 1985) a Hannusen(1988). Režíroval viac ako 35 filmov a dostal viac ako 60 zahraničných a domácich ocenení, okrem iných v Cannes. Spolupracoval s hereckými hviezdami ako Helen Mirren, Annette Benning, Jeremy Irons, Ralph Fiennes, Klaus Maria Brandauer. V tomto roku na 22. ročníku Art Film Festu Trenčianske Teplice – Trenčín si prevzal Zlatú kameru.

Moc a umenie

V roku 2006 na podporu režiséra Istvána Szabóa 100 významných maďarských umelcov napísalo: „István Szabó už 45 rokov nám natáča úžasné a veľmi dôležité filmy. A nielen pre Maďarov. Po celom svete šíri dobré meno krajiny. Zapísal sa do našich kultúrnych dejín. Máme ho radi, vážime si ho.” Podporili ho vtedy, keď vyšlo najavo, že v rokoch 1957 až 1963 bol vedený ako agent štátnej polície. Ako sa sám priznal, neškodil nikomu, chránil sám seba a zachránil život priateľa. Podľa kritiky jeho úspešný film Mefisto bola jeho vlastná životná dráma. Napriek Oscarovému oceneniu Szabó tvrdí, že film Plukovník Redl by si túto cenu zaslúžil väčšmi. Film síce bol nominovaný na Oscara v roku 1985, ale nezískal vytúženú sošku. Napriek tomu ďalej natáčal príbehy o sporných osobnostiach dejín 20. storočia. „Narodil som sa v Európe, v Maďarsku, v Budapešti a zažil som veľa z tohto hrozného storočia. Videl som, čo môžu napáchať ľudia, videl som, čo so sebou prináša ideológia a politika a ako ideológia môže zasiahnuť do života každého človeka. I preto sa možno moje staršie filmy venovali politike, ideológii a ľuďom, ktorí žili pod silnou mocou ideológie dejín,“ zdôvodnil Szabó výber tém pre svoje filmy.

István Szabó (1939) je absolventom Vysokej školy filmového a divadelného umenia v Budapešti. Svoje prvé ocenenie získal ešte počas štúdia za debut Čas snenia (Álmodozások kora,1964), a to Strieborného leoparda na MFF v Locarne. Vo filmoch zo 60. a 70. rokov nájdeme hľadajúceho Szabóa, ktorý konfrontuje minulosť s realitou, sny a plány mladých a ich rozčarovanie. Jeho filmy boli pod vplyvom francúzskej novej vlny, Truffauta a Godarda. V 80. rokoch v Nemecku dostal ponuku na film Mefisto. Román Klausa Manna o ambicióznom hercovi Hendrikovi Höfgenovi, ktorý kvôli sláve „predal svoju dušu“ mocnostiam priniesol režisérovi slávu. Je pravdou, že k tejto sláve mu pomohol aj protagonista, herec Klaus-Mária Brandauer, ktorý sugestívne stvárnil umelca-herca, ktorý nakoniec pochopil svoje zatratenie. Ďalšie dva filmy, ako Plukovník Redl a Hanussen len dotvorili Szabóovu trilógiu o osobnostiach a moci. V týchto filmoch takisto hral hlavnú úlohu Brandauer, ktorý ukázal, že patrí medzi najlepších hercov 20. storočia. Tieto tri filmové drámy s historickým pozadím Szabóa zaradili medzi najuznávanejším európskym režisérov. Ako dodnes sám tvrdí, film Plukovník Redl by si viac zaslúžil Oscara, ale obecenstvo viac sa stotožnilo s charizmou ambiciózneho herca vo filme Mefisto, ako so spornou osobnosťou Redla, ktorý zradil nielen svoju krajinu, ale aj seba samého. Film Hanussen o Hitlerovom jasnovidcovi bol len bodkou na tému moc a jedinec v prvej polovici 20. storočia.

Ďalšie jeho filmy v 90. rokoch ako Stretnutie s Venušou (Találkozás Vénusszal, Meeting Venus, 1991) alebo Milá Emma, drahá Böbe (Édes Emma, drága Böbe, 1992) síce doniesli ďalšie medzinárodné uznania a ceny (Strieborný medveď Berlín, Strieborná stuha talianskych filmových kritikov, 1992), ale kritika mu vyčítala, že tieto filmy sú bez vášne, sú len ilustráciou emócií hrdinov.

Szabó častejšie spolupracoval so zahraničnými tvorcami a umelcami, jeho filmy začali mať medzinárodný charakter, čím viac sa vzďaľoval od domácich európskych, maďarských tém. Režíroval divadelné inscenácie, operu. Natáčal aj ilustratívne dokumenty. Jeho film Sunshine (1999) sa stal veľkolepou historickou kronikou židovskej rodiny, ale chýba v ňom dramatickosť. Premena a život troch generácií jednej maďarskej židovskej rodiny z pera spisovateľa Israela Horovitza je monumentálnym trojhodinovým filmom tohto režiséra.
V posledných rokoch sa venoval literárnym adaptáciám, uprednostňoval herecké osobnosti, na ktorých staval. Ako sám povedal, je len súčasťou tímu, ktorá vytvorí film-príbeh jedinca, ktorý má byť odpoveďou na otázky a problémy divákov.

Kossár