Pôvod vianočných trhov


Keďže vianočné sviatky boli pôvodne spojené s cirkevným sviatkom, ich oslava sa sústreďovala do vnútorného prostredia kostolov. V kostoloch sa v tomto období organizovali dramatické hry s biblickým námetom. Od 15. storočia sa tieto hry rozšírili aj na vonkajšie prostredie kostolov, čím prilákali viacej ľudí. Od tohto obdobia sa teda Vianoce stávajú verejným podujatím.

V tomto čase sa v niektorých nemeckých mestách Vianoce premieňajú na viacdňové slávnosti, kedy sa uskutočňovali rôzne zaujímavé programy. Kroniky informujú, že v tomto čase sa premáhali na námestiach a na uliciach húfy ľudí, ktorí kričali „Prišiel Ježiš Kristus!” (maď. Eljött Jézus Krisztus!). Na mnohých miestach sa účastníci obliekli aj do kostýmov a v rukách niesli zelené vetvičky na ochranu pred zlými duchmi.

image2Slávnostná nálada sa gradovala aj tým, že ľudia začali vyzdobovať nielen priestory kostolov, ale už aj jeho okolie a námestia. Od tohto času sa vianočné ozdoby, vianočné svetlá a spolupatričnosť ľudí stala nevyhnutnou súčasťou vianočných tradícií. V nemeckých krajoch vytvorili tieto spoločenské udalosti aj mnoho nových zvykov, medzi ktoré sa zaraďujú aj vianočné trhy organizované od 15. storočia.

Prvé správy o organizovaní vianočných trhov sú z polovice 15. storočia z miest Berlín a Drážďany. V Berlíne sa v tomto čase pred kostolmi predávali predovšetkým sakrálne predmety (sväté darčeky, nem. Weihgeschenke), pútnické suveníry a posvätené sviečky. Mimo toho obchodníci predávali aj rôzne vianočné suveníry z vosku a z medovníka.

Vlna reformácie v 16.-17. storočí vplývala aj na ľudové sviatky. Záznam o prvom skutočnom vianočnom trhu pochádza z roku 1570 z mesta Strasbourg, kedy už boli Vianoce súčasťou nového typu oslavy spojenej s reformáciou. Pred reformáciou k vianočným sviatkom nepatrili darčeky, a tak aj na vianočných trhov predávali len sakrálne predmety a sviečky. Obdarovávanie darčekmi sa vtedy ešte spájalo len so sviatkom sv. Mikuláša. Darčeky tvorili toho času len sladkosti a ovocie. Protestantský duch si však vyžiadal, aby darčeky prinášal už nie sv. Mikuláš, ale Ježiško (maď. Jézuska; nem. Christkindlein). Tak sa postupne darovanie darčekov začalo spájať s dňom Vianoc. Práve z nemeckého slova Christkindlein (Ježiško) pochádza názov Christkindlmarkt, ktorý v nemeckých a v rakúskych krajoch dodnes označuje vianočné trhy organizované na námestiach. Tie sa zároveň označujú aj slovom Weihnachstmarkt, čiže „vianočné trhy“ (maď. karácsonyi vásár).

Vianočné nakupovanie a zvýšenie záujmu o tovary obchodov začalo teda v tomto čase, čo je vlastne dobou zrodenia moderných Vianoc. Jeho počiatky môžeme vystopovať na prvých vianočných trhoch organizovaných v nemeckých mestečkách. Tieto vianočné trhy (Christkindlmarkt) v centrách miest za stali rozšírenými koncom 18. storočia a začiatkom 19. storočia. Remeselníci z okolia tu predávali sladkosti, či drobné hračky. Vianočné trhy a ich atmosféra sa práve vtedy stali dôležitou súčasťou prípravy na Vianoce.

Árkád Bazár otvorený v roku 1908 v Budapešti, bol dlho najväčším hračkárstvom v Maďarsku.

Árkád Bazár otvorený v roku 1908 v Budapešti, bol dlho najväčším hračkárstvom v Maďarsku.

V Berlíne sa už vtedy objavujú na vianočných trhoch aj rôzne iné remeselnícke výrobky a hračky. Týmto sa do centra Vianoc dostávajú deti, ako aj ich obdarovávanie. Okrem hračiek zostali naďalej dôležitým tovarom aj sladkosti a medovníky. Vianočné trhy spočiatku otvorili výhradne deň pred Vianocami (23. decembra) a skutočný trh sa začal len na druhý deň. Už ráno od 9. hodiny vystavovali remeselníci svoje výrobky, väčšinou až do večernej šiestej hodiny.

Príchodom 19. storočia sa tieto trhy stali oveľa veľkolepejšími a na mnohých miestach ich otvorili už začiatkom decembra. Napríklad v zázname o berlínskom vianočnom trhu z roku 1805 sa spomína až 303 búdok. Neoddeliteľnou súčasťou nemeckých vianočných trhov boli v tom čase aj rôzne predstavenia, bábkové divadlá a vystúpenia artistov, ktoré zabávali deti aj dospelých.

Organizovanie vianočných trhov bolo tradíciou aj v historickom Uhorsku, ako o tom píše aj dobový článok z roku 1871:

„Minden vásár víg, de ez zajtalanabb, szelídebb, családiasabb, majdnem azt mondanám, szentebb…Itt muzsikaszó nincs, pecsenyés sátor meg lacikonyha sincs…részeg ember sem találkozik – mégis minden arcz mosolyog, minden szem ragyog, minden ajk cseveg vidám jó kedvében.“ (Vasárnapi Újság, 1871)

Slovenský preklad:
„Všetky trhy sú veselé, ale sú menej hlučné, miernejšie, rodinnejšie, skoro by som povedal, posvätnejšie. Tu nemáme hudbu, stany s pečienkou, stánok s teplým občerstvením,…nestretneme sa ani s opitým človekom. Predsa však sú všetky tváre usmiate, všetky oči žiaria, všetky pery radostne štebotajú.“

Koncom 19. storočia vianočné obdarovávanie nabralo také rozmery, že prerástlo vianočné trhy. Na začiatku vianočné trhy ponúkali tovary skôr pre chudobnejších. Bohatí ich navštevovali najmä pre atmosféru, pre zábavu a nákup menších darčekov.

Dnes vianočné trhy okrem svojej atmosféry nabrali význam aj pre svoje jedinečné tovary. Každé nemecké mesto, ktorému záleží na dobrom mene organizuje každoročne vianočné trhy na krásne vyzdobených námestiach. Atmosféra Vianoc starších dôb sa pripomína vareným vínkom, remeselníckymi výrobkami a zabezpečením príjemnej nálady. Organizovanie trhov sa stalo turistickou atrakciou a hlavným cieľom návštevníkov miest vo vianočnom období. Nemecké typy vianočných trhov si môžeme ku nám najbližšie užiť vo Viedni, kde nájdeme tradičné remeselnícke výrobky, vianočné ozdoby, med, perníky, a samozrejme varené víno a punč. Aj v Maďarsku ožili staré tradície vianočných trhov. V Budapešti nájdeme drevené búdky s krásnym vianočným tovarom, tradičnú vianočnú hudbu ako aj živý betlehem. V Starom meste na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave sa takisto organizujú každoročne vianočné trhy.

Od druhej polovice 19. storočia sa však skutočné vianočné nákupy dejú už výhradne len v obchodoch a vo veľkých nákupných centrách. Na vianočné trhy chodia ľudia už väčšinou len kvôli príjemnej atmosfére.

Zdroj: Tészabó Júlia: Karácsonyi vásárlás és vásárok.