Poznáte svetové dedičstvá v Maďarsku? –II.


Cieľom svetového programu UNESCO, ktorý bol založený na základe Dohody o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva prijatej na konferencii UNESCO 1972 v Paríži, je katalogizovať a zachovať kultúrne a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo ľudstva. Tieto lokality získavajú prostriedky z Fondu svetového dedičstva na obnovu a udržanie pôvodného stavu či oblasti alebo pamiatky.
Veľa krajín na svete, aj Maďarsko má svoje významné a výnimočné lokality a pamiatky, ktoré sú v zozname Svetového dedičstva.

Národný park Hortobágy

(HortobágyiNemzeti Park – a Puszta)
Puszta je rozľahlá oblasť plání a mokradí na východnom Maďarsku. Národný park Hortobágy je najväčší a najstarší národný park v krajine. Bol založený v roku 1973 a zaberá plochu 82 000 ha.
Od roku 1999 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO . Je to kultúrna oblasť, kde spolužitie človeka a prírody siaha do 2000-ročnej histórie. Je to najväčšia, prírodná, trávnatá pusta v Európe, ktorá nevznikla vďaka vyklčovaniu lesov. Hortobágy je svetoznámym miestom vtáčieho sveta, veď tu registrovali výskyt 342 rôznych druhov vtákov, z ktorých vyše polovica aj hniezdi na Hortobágyi. V dávnych dobách prioritne sa na puste choval dobytok (szürkemarha, sivý dobytok), kone a ošípané mangalice (Susscrofadomestica) a plemeno oviec racka ( Ovisariesstrepsiceros Hortobágyiensis). Dnes sa tu chová aj konské plemeno Nonius, na ktoré je viazané koniarstvo na puste. Spomínané zvieratá sa dodnes chovajú a sú ako plemeno chránené.

Na Hortobágy patria aj typické architektonické útvary ako napájadlá pre dobytok s vahadlovými studňami (gémeskút), premostenia a mosty. Najslávnejším je 9 oblúkový klasicistický most z roku 1827 (Kilenclyukúhíd).

Ranokresťanský cintorín v meste Pécs

(Pécsi ókereszténysírkamrák)
Pécs ( Päťkostolie, v stredoveku QuinqueEcclesiae, za Rimanov Sopiane, v nemčine Fünfkirchen, po srbsky Pečuj) je mesto v Baraňskej župe. Tu sa nachádza ranokresťanský cintorín zo 4. storočia, ktorý je na zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 2000.

V bývalom rímskom provinčnom meste Panónie v Sopianae (terajší Pécs) sú postavené zdobené hrobky s nástennými maľbami. Vyše 1600 rokov starý kresťanský cintorín po niekoľkoročných archeologických vykopávkach ukazuje nádherné neskoro-rímske pohrebné praktiky a zádušný kult prvých rímskych kresťanov. Po Ríme tu sa nachádza najväčšia a najkvalitnejšia ranokresťanská architektúra a najmä nástenná maľba. V tomto nekropolise počas 218 rokov odkryli 16 náhrobných komôr, stovky hrobov a nespočetné množstvo kultových predmetov. Ranokresťanské kaplnky sú stále v stave, v ktorom boli aj počas sťahovania národov. Preto táto významná lokalita patrí do svetového dedičstva.

Kultúrna krajina Neziderského jazera

(Fertő/Neusiedlerseekultúrtáj)
Neziderské jazero (po nem. Neusiedler See, maď. Fertő-tó) je plytké bezodtokové jazero na hraniciach dvoch štátov: Maďarska a Rakúska. Jazero leží v rakúskej spolkovej krajine Burgenland a na západnom Maďarsku neďaleko mesta Sopron.

Toto jazero je popri Balatone jediné stepné jazero v celej Európe. Jeho rakúska časť je súčasne najväčším jazerom Rakúska. Je obklopené pásmom trstiny, niekde toto pásmo má šírku až 5 km. Je veľmi plytké jazero (max .180 cm) s miernym a veterným podnebím. Jedinečná fauna a flóra sú chránené dvomi národnými parkmi ale aj medzinárodnou spoločnosťou, lebo od roku 2001 je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Jej kultúrnou a prírodnou hodnotou sú aj dediny a šľachtické sídla v osadách ako aj ich architektúra na oboch stranách jazera. V tomto pásme sa nachádzajú kaštiele Esterházyovcov a rodiny Széchenyi.
Okrem archeologických nálezov z obdobia Keltov sa našli aj ruiny kúpeľov z doby rímskej. Tunajšie minerálne pramene rímske vojská využívali už za panovania Marka Aurélia (161-180).
Stredoveká, baroková a klasicistická architektúra je dodnes zachovaná v okolitých dedinkách v chránenom pásme.

Vinarská kultúrna krajina v oblasti Tokaja

(A tokaji történelmi borvidék -kultúrtáj)
Kultúrna krajina Tokaja predstavuje dlhú tradíciu pestovania vína v tomto kraji nízkych pahorkov a riečnych údolí.
Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu. Od roku 2002 je zapísané do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Tokaj-Hegyalja – tokajský vinohradnícky región sa rozprestiera na 5.500 ha a 28 dedinách, spolu s dedinou Tokaj blízko severovýchodnej hranice Maďarska. Väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca. 5 000 ha).
Pestovanie viniča a výroba vína v tokajskej vinohradníckej oblasti sa traduje už stáročia. Tokajské víno je jedným z prírodne sladkých vín. Zaraďuje sa do kategórie žltých prírodných vín. Vplyv na charakter a celkovú kvalitu má kvalita vstupnej suroviny, skladba odrôd, technológia výroby, ale i prírodné podmienky. Víno má charakteristickú chlebovú príchuť, ktorú dodáva prítomnosť kyslíka v priebehu zrenia hrozna i vína.. Z hrozna pestovanom v svetoznámej podhorskej vinárskej oblasti Tokaj, ktorú ohraničujú v tvare trojuholníka vrchy Sátor v Sátoraljaújhelyi, Abaújszántó a tokajský vrch Kopasz, sa vyrábajú ušľachtilé odrody vína. Z hrozna pestovanom na pôde vulkanického pôvodu, sa vďaka viac storočným skúsenostiam vyrábajú medzinárodne uznávané moky – vína zo samorodných odrôd, furmint, lipovina a muškát. Pri výrobe tokajského vína sú stanovené prísne predpisy. Hrozno musí byť iba z odrôd furmint, lipovina a muškát žltý. Hrozno musí pochádzať zo siedmych tokajských obcí a len z registrovaných vinohradov

V roku 1655 bol vydaný prvý zákon o tokajskej oblasti, v ktorom sa nariaďovalo povinné vyberanie cibéb zo strapcov hrozna. Tým bol aj z právneho hľadiska položený základný kameň výroby tokajských výberových vín. Z toho vyplýva výsledok, že podstata výroby tokajských vín spočíva v prvom rade v technológii a až potom nasledujú klimatické a pôdne podmienky. V roku 1893 bol vydaný prvý zákon na ochranu tokajských vín, ktorým bolo zakázané falšovanie tokajského vína.

Táto oblasť dodnes zachováva tradíciu vinohradníctva, historické tradície výroby a spolužitie s okolitou prírodou. Preto je svetovým dedičstvom nielen pre UNESCO ale aj pre obyvateľov Maďarska a Slovenska.

Kossár