Silvestrovské a novoročné ľudové tradície Maďarov


Podľa starých maďarských tradícií silvestrovské a novoročné ľudové zvyky sú vzájomne prepojené. Ich spoločným cieľom je priniesť do Nového roka zdravie, hojnosť všetkého a šťastie. Novoročné tradície u Maďarov, podobne ako aj u iných národov sa vytvorili z toho istého presvedčenia. Ľudia verili totiž tomu, že činnosti, ktoré budú vykonávať na začiatku Nového roka, sa im budú opakovať po celý nasledujúci rok.

Preto aby si ľudia zabezpečili šťastie v novom roku, snažili sa vykonávať v tento čas samé príjemné činnosti. Pri bohato prestretom stole s dobrou náladou a v kruhu blízkych vkročili do Nového roka, kedy si aj navzájom zaželali všetko dobré. Pri týchto magických činnostiach sa pokúsili aj veštiť.

image2Napríklad na Nový rok si niektorí zhotovili cesnakový kalendár, z ktorého vyveštili aké počasie ich čaká v dvanástich mesiacoch roka. Pripravili dvanásť strúčikov cesnaku, ktoré zodpovedali dvanástim mesiacom, a tie posolili. Ktorý strúčik bude vlhký na ráno, ten mesiac v roku bude daždivý, či snežný.

Veľmi častým zvykom bolo rozlúčiť sa so starým rokom veľkým hrmotom a hlukom. Dôvod prečo sa robí hluk v tento čas, má svoje korene v dávnej minulosti. Cez silvestrovskú noc slúži táto činnosť predovšetkým na odstrašenie zlých duchov a na odohnanie starého roka. S týmto zvykom sa v niektorých krajoch spájajú aj rôzne mýty a legendy. Napríklad v meste Hajdúszoboszló sa hluk a hrmot spájajú s obdobím tureckých vojen. Podľa legendy dievčatá z mesta Hajdúszoboszló na Silvestra buchli plechmi, zazvonili zvonom a s týmto hrmotom vystrašili a odohnali Turkov. Odvtedy sa vždy v posledný deň roka lúčia so starým rokom podobným hlukom a hrmotom.

image3

V tento čas majú blahopriania a vinšovačky magickú moc. Starí aj mladí chodia z domu do domu, aby zapriali a zavinšovali známym všetko dobré. Takéto vinše sa vinšujú už od začiatku Vianoc až po sviatok Troch kráľov. Niekoľko aj dnes používaných novoročných vinšovačiek nájdeme už aj v spevníkoch zo 16. storočia.

Nie je jedno ani to, koho 1. januára pustíme ako prvého do nášho domu. Muži prinášajú šťastie, kým ženy práve opak. Zároveň je zakázané aj niekomu v tento čas niečo požičať, lebo sa veľmi ťažko daná vec vráti späť k majiteľovi. K tomu ešte celý nasledujúci rok sa z nášho domu všetko bude len vytrácať von.

Dôležité bolo pre vtedajších ľudí zistiť aj to, aké počasie ich bude čakať v novom roku. Podľa ľudových povier severný vietor prináša chladnú zimu, kým južný vietor miernejšiu zimu. Ak cez silvestrovskú noc prší a ráno zas kráse svieti slnko, nebude dobrá úroda. Ale keď je počasie rovnaké o polnoci aj ráno, môžeme očakávať bohatú úrodu.

Známe maďarské povery

  • V mnohých domoch vhodili do šošovicového prívarku zrnko mandlí, či inú drobnosť. Tá dievčina, ktorá túto drobnosť našla, sa v nasledujúcom roku vydá.
  • V prvý deň nového roka sa nič nemôže vyniesť z domu, lebo podľa povery tým „odletí úžitok kravy”.
  • V niektorých častiach Zadunajska piekli tzv. operené pagáčiky (maď. tollaspogácsák). Každý z rodiny dostal jeden pagáčik, do ktorého pichli pierko. Na základe toho, čo sa udialo s pierkom počas pečenia, vyveštili budúcnosť danej osoby.
  • Na vidieku bolo známym zvykom tzv. „obracanie stáda” (maď. nyájfordítás). Cieľom bolo, aby sa zvieratá prebudili a ľahli si na druhú stranu. Týmto chceli zabezpečiť ich plodnosť.
  • V Sedmohradsku počas väčších sviatkov bolo zaužívaným zvykom tzv. „púšťanie horiacich kolies” (maď. tüzeskerék-engedés). Koleso zabalené do slamy zapálili a skotúľali dole z kopca. Verili, že koleso spája starý rok s nadchádzajúcim novým rokom.
    image4

    „púšťanie horiacich kolies” (maď. tüzeskerék-engedés)

  • Sikulovia z Bukoviny (maď. bukovinai székelyek) veštili na Silvestra z cibule ohľadom počasia v novom roku. Gazda rozkrojil jednu cibuľu a zlúpal 12 vrstiev. Tie symbolizovali 12 mesiacov nového roka. Každú zlúpenú vrstvu trochu osolil. Kde sa na ráno soľ roztopila, ten mesiac bude daždivý. Keď sa však v danej vrstve cibule soľ udržala, v tom mesiaci sa očakávalo sucho.
  • V prvý deň nového roka sa členovia rodiny zdržiavali hádok či iných sporov. Takisto sa bolo treba vyhnúť činnostiam ako pranie, vešanie prádla, šitie či tkanie.
  • Zvykom ľudí skoro ráno na Nový rok bolo umyť sa v čerstvej vode, aby zostali zdraví. Kto ráno ako prvý načrel vody zo studne, zobral tzv. „zlatú vodu” (maď. aranyvíz) a mal mať šťastie po celý rok.
  • V prvý deň nového roka bolo zakázané zavolať lekára, či ísť k lekárovi. Podľa povery totiž v opačnom prípade mohli tráviť v chorobe celý nasledujúci rok.

Zdroj: Szabó Emese: Szilveszteri és újévi népszokások