Staré maďarské ľudové tradície na Veľkú noc (1. časť)

2015-04-04_12-54

Sviatok Veľkej noci (maď. Húsvét) sa úzko spája so začiatkom jari a s ľudovými tradíciami súvisiacimi so zabezpečením plodnosti. Mnoho týchto tradícií sa priamo neintegrovalo do kresťanských sviatočných rítov, ale dochovali sa súčasne, a to v podobe sviatočných zvykov vidieckych komunít. Fašiangovými zábavami, ktoré predchádzajú veľkonočné obdobie, sa oslavuje víťazstvo nad zimou a príchod jari. Po celej Európe je v týchto obdobiach zvykom ničenie slamenej bábky, a to jej spálenie alebo utopenie, ktorá symbolizuje zimu. Počas obdobia pôstu sa kedysi jedávali predovšetkým chlieb a suché zeleninové jedlá. Dlhé pôstne obdobie sa ešte člení menšími sviatkami.

2015-04-04_12-29

Barkaszentelés (svätenie jahňady)
Foto: neprajz.hu

V maďarských ľudových tradíciách mali nedele, ktoré vpadali do predveľkonočného obdobia, svoje vlastné mená. Tak napríklad druhá pôstna nedeľa sa nazývala „praslicová nedeľa“ (guzsalyvasárnap; „praslica“ v názve poukazuje na koniec obdobia pradenia a tkania, lebo prišla jar a tak začínajú práce na poliach), piata „čierna nedeľa“ (feketevasárnap), šiesta „kvetná nedeľa“ (virágvasárnap). Posledná tzv. Kvetná nedeľa už bola súčasťou veľkonočného sviatočného cyklu.

Splynutie kresťanských a pohanských tradícií uchováva zvyk tzv. „svätenia jahňady“ (barkaszentelés). Pred Kvetnou nedeľou v sobotu chodia deti zbierať jahňady, ktoré sa potom nesie v nedeľu do kostola na posvätenie. Posvätená jahňada slúži na odohnanie zla.

Zvyky a tradície Veľkého týždňa (nagyhét) nasledujú vzory vyňaté z biblických príbehov. Na Veľký štvrtok (Nagycsütörtök) nazývaný Zelený štvrtok (zöldcsütörtök) nahradzujú chlapci zvuk rímskych zvonov rapkáčmi. V tento deň sa do jedálnička vkladá špenát, šalát, či iná zelená zelenina. Kedysi sa pôst začínal na popolcovú stredu (hamvazószerda), ktorá dostala názov odtiaľ, že v tento deň sa v kostoloch posväcuje popol jahňady z minulého roka. Popolom zo spálenej jahňady sa potierajú čelá veriacich. Tento úkon sa takisto vykonáva na odohnanie zla. Počas veľkého pôstu sa na mnohých miestach jedlo len raz za deň, varilo sa olejom či maslom, ľudia nejedli masť a mäso, len suché zeleninové jedlá. Dnes už nie sú také prísne cirkevné predpisy na pôstne obdobie, a nevyžaduje sa 40-dňové trápenie sa hladom. Zákaz sa vzťahuje len na posledný týždeň, na Veľký piatok.

Tradičná veľkonočná údená šunka (Foto: internet)

Tradičná veľkonočná údená šunka
(Foto: internet)

Posledný alebo tzv. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, ktorej jednotlivé dni sa spájajú s príbehom Ježiša v Jeruzaleme. V deň príchodu Ježiša do Jeruzalema chodia ľudia do kostolov s palmovými vetvami, v regiónoch s chladnejších podnebím s jahňadami. Na Veľký štvrtok sa na pripomenutie poslednej večere a umytia nôh učeníkov od Ježiša Krista (symbol pohostinstva) bolo v Ríme zvykom, že pápež umyl nohy dvanástim rehoľníkom (v mnohých krajinách takto konali aj králi a šľachtici). Na Veľký štvrtok večer zvony utíchli, podľa tradícií odišli do Ríma. Účelom cesty zvonov je, aby videli pápeža. Niekde sa zas traduje, že je to aj čas na zbieranie vajec, ktoré po návrate potom rozsypú deťom.

Veľký piatok je dňom Ježišovej smrti na kríži – smútočný sviatok. Ľudia odchádza na najbližšie kopce kalvárie a zastavia sa pri kaplnkách značiacich jednotlivé zastavenia krížovej cesty. Tento úkon slúži na akési napodobnenie krížovej cesty Ježiša Krista. V kostoloch sa zakryjú oltáre, zvony utíchnu.

Veľká sobota sa nesie v znamení vzkriesenia. Večerné procesie, zapálenie nového ohňa v kostoloch, ktoré je symbolom Ježiša a zároveň nádeje, oznamuje, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, a spása je na dosah ruky. Večer sa „vrátia“ aj zvony z Ríma.

Pokračovanie nasleduje!

Preložené z originálu: Barta László: Húsvéti népszokások, ételek, receptek
FOTO: holloko.hu