Tímea Pénzes


Nájdení/-é v preklade

V našom seriáli rozhovorov sa stretávame s vynikajúcimi predstaviteľkami a predstaviteľmi umeleckého prekladu, ktoré/-í vám prezradia čo to o ich spôsobe práce a odhalia tajomstvá umeleckého textu. Z netradičnej ankety našej redaktorky Iny Nemesbüki, ktorá všetkým položila rovnaké otázky, sa zrodili rôznorodé, úprimné a prekvapujúce, ale aj dojímavé odpovede, ktoré vás určite zaujmú.

Tímea Pénzes

Študovala maďarský jazyk a literatúru a germanistiku na Univerzite ELTE v Budapešti, neskôr obhájila doktorát na katedre translatológie. Zatiaľ publikovala päť knižných prekladov. Za všetky spomeňme: Maike Wetzel Hochzeiten, Jozef Cseres Hudobné simulakrá, Jitka Rožňová Zhasínanie svetiel. Osem kníh pôvodných textov (poézie, prózy, drámy, cestopisné denníky). Bolo jej udelených niekoľko štipendií, napr. od Literárneho fondu a od Literarisches Colloquium Berlin. V časopisoch jej vyšli preklady z nemčiny od J. Erpenbecka, J. Hermanna, Z. Jenny a ďalších. Z češtiny od P. Ouředníka, I. Wernischa, Z. Zapletala. Zo slovenčiny preložila texty M. Vadasa, V. Ballu, A. B. Paina, K. Peteraja, A. Turana. Momentálne pracuje na preklade románu M. Kompaníkovej Piata loď.

Ako ste sa naučili jazyk, z ktorého prekladáte?

Keďže som sa narodila a vyrastala v Československu, musela som sa naučiť štátny jazyk. Hoci boli okolo mňa, počnúc rodinou i susedmi samí po maďarsky hovoriaci ľudia, slovenčina tvorila organickú súčasť mojich všedných dní: mená obchodov, inštitúcií, všetky tie nápisy okolo mňa sa mi vpili pod kožu a na hodinách v škole som sa vedome usilovala naučiť sa slovenskú gramatiku a rozširovať si slovnú zásobu. Keď som sa dostala do Budapešti, rozvíjanie mojej slovenčiny trocha ustúpilo do úzadia, len pred svojim prvým tlmočením som sa usilovala oživiť všetko to, čo som sa za dlhé roky naučila. (Mnohí sa domnievajú, že ak človek žije dlhodobo v istej krajine, alebo sa za istých okolností naučil cudzí jazyk je prirodzené, že dokáže aj prekladať a tlmočiť. Tak to však samozrejme nie je – ba dokonca tlmočenie a preklad sú tiež celkom odlišné veci.) Keď som ukončila svoje štúdium na univerzite, štyri roky som žila v Prahe, takže i čeština sa pre mňa stala každodennou záležitosťou. Prekladať z nemčiny som začala dokonca skôr ako zo slovenčiny a češtiny – prekladala som pre maďarský časopis Kalligram. Po nemecky som sa učila v škole, no vďaka štipendiám som viac mesiacov strávila v Nemecku.

Študovali ste preklad? Je podľa vás dôležité translatologické vzdelanie pre prekladateľa?

Dovolím si tvrdiť, že dobrý prekladateľ v zásade nepotrebuje teoretické pozadie pre svoju prácu. To, že pozná preklad ako proces a jeho teóriou opísané metódy mu totiž nezaručí lepšie vcítenie sa do jazyka, štýlu, ani výpovede. Myslím, že k prekladu človek potrebuje cit a prax. Jazyk treba cítiť a je nutné pretaviť obsah textu, nuansy atmosféry.

No pre mňa bolo predsa len užitočné, že som sa podrobne zaoberala teóriou prekladu, a že som sa niekoľko rokov pohybovala medzi pedagógmi a študentmi, ktorí sa s hlbokým záujmom venovali jazykom, tlmočeniu a prekladu. Prečítala som množstvo štúdií, vďaka ktorým som si rozširovala svoje poznatky z oblasti teórie prekladu, spoznávala som názory jazykovedcov a odborníkov na teóriu prekladu a vo svojej dizertačnej práci som z vedeckého hľadiska porovnávala prekladateľské riešenia. Stala som sa teoreticky podkutejšou odborníčkou, čo však automaticky neznamená, že aj lepšou prekladateľkou.

Samozrejme semináre a kurzy, na ktorých sa aktívni prekladatelia delia o svoje skúsenosti, alebo riešenia svojich kolegov sú pre začínajúceho prekladateľa podstatne užitočnejšie ako teória.

Čo bola pre Vás najlepšia škola prekladu?

Najlepšou školou mi bola prax. No veľmi poučné boli na univerzite aj hodiny umeleckého prekladu pod vedením Miklósa Győrffyho, podujatia maďarského Spolku prekladateľov umeleckej literatúry (MEGY), reakcie a rady redaktorov. Veľmi mi pomohlo, že som s cieľom lepšie spoznať prekladateľskú motiváciu pripravovala s prekladateľmi rozhovory, s Andrásom a Margit Zádorovcami, so Simonou Kolmanovou, Lajosom Adamikom, Lídiou Nádori atď. Podelili sa so mnou o množstvo prekladateľkých skúseností, názorov, ktoré mi potom pomáhali v mojej vlastnej prekladateľskej práci. Rovnako veľmi mi pomohli aj rady prekladateľky Kláry Körtvélyessy, ktorá robila lektorku mojim dvom textom.

Ako a prečo ste začali s prekladom beletrie?

Celý život ma obklopovalo množstvo kníh. O literatúru som sa vždy zaujímala, od detstva som hltala knihy a sama píšem básne aj prózu. Keďže som literatúru čítala aj písala, bolo celkom prirodzené, že som siahla po preklade beletrie, veď som celkom slušne ovládala jazyky, takže som sa pustila do prekladu – na požiadanie aj z vlastného záujmu.

Uživí vás preklad beletrie, alebo máte ešte iné zamestnanie, iné príjmy?

Preklad beletrie by ma neuživil, no robím ho zo srdca. Mám rada ten stav, keď som s textom v dôvernom vzťahu, rada postupne objavujem skryté vrstvy textu. Kedysi, keď som bola ešte odvážnejšia, dokonca som aj tlmočila. Isté obdobie som robila pre filmové štúdiá titulky, a občas sa pritrafí aj nejaký odborný preklad. Časť mojich príjmov si zabezpečujem tak, že robím turistickú sprievodkyňu: Slovákov a Čechov sprevádzam po Maďarsku a Maďarov najmä v Česku.

Vidíte isté špecifiká v preklade medzi slovenskou a maďarskou literatúrou?

V týchto dvoch jazykoch je mnoho rozdielneho, patria predsa do rôznych jazykových rodín, k rôznym typom jazykov. No stredoeurópsky priestor, stáročné spolužitie, zemepisná blízkosť, podobné spoločenské skúsenosti však prekladu pomáhajú, je potrebné menej vysvetľovania, ako keby sme prekladali z jazyka Eskimákov, alebo Indiánov, kultúrne špecifických výrazov je zrejme menej. A samozrejme i univerzálne ľudské myslenie pomáha v dekódovaní literárnych diel.

Cítite, že Vaša práca je potrebná? Dostáva sa Vám podpory, pozitívnej odozvy za Vašu prácu? Akej?

V zásade vychádzam z toho, aké dôležité bolo pre mňa, aby sa mi dostali do rúk diela napísané v „neznámom” jazyku. Vždy som si rada prečítala aj knihy, ktoré by som si v origináli prečítať nemohla. Vážila som si preklad a prekladateľov. Vedomé rozhodnutie prekladať prišlo až neskôr. Dúfam, že aj moje preklady prejdú podobnou cestou: dostanú sa do rúk tým, ktorí by sa pre slabú znalosť jazyka origálu, alebo dokonca jeho neznalosť inak nedostali ku knihám, ktoré prekladám ja, alebo moji kolegovia. Pozitívnej odozvy sa mi dostáva od autorov, čitateľov, ale aj vydavateľov, či redaktorov, keď mi odkážu, že im, alebo ich známym sa môj preklad páčil. Pozitívnou odozvou sú aj ponuky na nové preklady.

Myslíte, že sú prekladané zásadné texty súčasnej maďarskej a slovenskej literatúry? Máte vysnívaný text, ktorý by ste chceli preložiť?

Nazdávam sa, že zásadné texty klasickej i súčasnej maďarskej literatúry sa prekladajú. Aspoň moji obľúbení autori vychádzajú aj v slovenčine aj v čestine. Niektorí dokonca v oboch jazykoch. Napríklad po tom, čo Renata Deáková preložila román Pála Závadu Jadvigin vankúšik vyšiel tento román aj v českom preklade Pavla Novotného pod názvom Jadvižin polštář. Aj významné diela českej a slovenskej literatúry sa dostanú do rúk maďarským čitateľov. Stalo sa mi, že som si vybrala nejaký text, no uchmatli mi ho pred nosom. Napríklad Ouředníka, a v mojom preklade vyšlo od neho len zopár textov v časopisoch. No väčšinou sa mi podarí preložiť to, čo by som chcela. Nemám vysnívaný text, ktorý by som chcela preložiť, no rada prekladám texty, ktoré sú mi svojou atmosférou blízke.

Ako vnímate recepciu svojich prekladov?

Proces prekladu je pre mňa dôležitejší, ako samotná recepcia, hoci reakcie čitateľov sú známkou toho, že práca dosiahla svoj cieľ. Som v zásade spokojná s odozvou.

Myslíte, že je preklad medzi slovenskou a maďarskou literatúrou dostatočne podporovaný?

Myslím, že preklad je dostatočne podporovaný, no dalo by sa to ešte zlepšiť. Litcentrum podporuje preklad slovenských autorov do maďarčiny a aj pôsobenie prekladateľského domu v Balatonfürede je významné, veľmi pomáha pri práci nejednej mojej kolegyne. Som rada, že funguje a dopomáha šíreniu maďarskej literatúry v zahraničí. Aj stipendium Mihálya Babitsa pomáha prekladateľom v práci. No nebolo by zlé, ak by jestvovalo viac inštitúcií, nadácií, ktoré by pomáhali, podporovali prácu prekladateľov, hoci aj udržanie tých čo jestvujú si vyžaduje neustále zápasy o ich prežitie.

Má ešte dnes zmysel venovať sa prekladu medzi malými literatúrami, alebo, ako sa vraví, literatúra stratila svoje postavenie, význam a čítanie nahrádza surfovanie po internete?

Je pravda, že hovoríme o preklade medzi dvoma malými jazykmi, ktorými nehovorí veľa ľudí, takže ani naše preklady sa nevydávajú masovo. No to neznamená, že preklad medzi malými jazykmi nemá zmysel. Literatúra je dôležitá aj v súčasnosti, nájdu sa ľudia, pre ktorých taká je. A kým je to tak, dovtedy bude aj literatúra, budú vychádzať literárne diela a nájdu sa aj čitatelia. Domnievam sa, že je dôležité aby každý, kto chce čítať cudziu literatúru vo svojej materčine, alebo v inom jazyku, ktorý pozná, tú možnosť mal. Je čoraz viac internetových literárnych portálov, a aj preklady možno nájsť napríklad na www.babelmatrix.org. Veď ak sa literárny text dostane na internet zostáva naďalej literatúrou. Hoci pre mňa znamená skutočnú literatúru vytlačený text, s ktorým sa môžem uložiť na kanapu.

Čo si myslíte o literatúre na internete a jeho preklade?

Pokladám babilonhu.net a babylonsk.net za dobré iniciatívy, nech sa čím viac prekladov dostane k svojim potencionálnym adresátom. Keďže v súčasnosti sa informácie šíria najmä internetom, aj literatúra a preklad si musia nájsť svoje miesto v tomto intenetovom priestore. Myslím, že šírenie prekladu na nete je absolútne v poriadku. Treba kráčať s dobou. Takéto iniciatívy jednoznačne podporujem. Prečo by sme mali vylúčiť kanál, o ktorý je jednoznačne narastajúci záujem? Aj digitálne texty a e-knihy sú čoraz rozšírenejšie.

Pomáhajú vám v preklade prekladateľské programy, internetové slovníky?

Počas svojich doktorandských štúdií som sa zoznámila s prekladateľskými programami MemoQ a Trados, no keďže nie som technický typ, nevedela som si s nimi veľmi poradiť. Nazdávam sa, že tieto prostriedky môžu pomôcť pri tvorbe surového prekladu, no jazykové nuansy zachytiť nedokážu. Internet je veľkým pomocníkom. Knižné slovníky nedokážu udržať krok so zmenami v hovorovej reči. No internetové slovníky sa v tých lepších prípadoch často aktualizujú.

A ak nenájdem vhodný výraz v internetovom slovníku, tak si ho vyhľadám podľa kontextu a podľa neho často rýchlo naďabím na vhodné termíny. Najčastejšie používam akademické internetové slovníky slovenčiny.

Cítite sa ako veľvyslankyňa kultúry? Ako vnímate súčasný stav kultúrnej výmeny medzi Slovenskom a Maďarskom?

Necítim sa ako veľvyslankyňa kultúry, no faktom je, že mojou prácou je sprostredkovanie medzi dvoma jazykmi, teda aj dvoma kultúrami, a tým môžem pomôcť i komunikácii medzi týmito dvoma kultúrami. Vytváram možnosti a podmienky pre lepšie spoznávanie a čítanie kníh a dokumentov druhého národa. Nevidím problémy v komunikácii kultúr medzi týmito dvoma národmi, naopak, podľa mňa je táto komunikácia veľmi úspešná a plodná.

Ako si predstavujete ideálny stav kultúrnej výmeny medzi Maďarskom a Slovenskom?

Za ideálne by som pokladala čo najvýraznejší rozvoj už jestvujúcich kultúrnych aktivít. Zo všetkého by sme potrebovali viac: kníh, podpory, honorárov, propagácie. No nemali by sme byť nespokojní, veď vychádzajú preklady mnohých diel, jestvujú časopisy, vydavateľstvá, ktoré sa zaoberajú vydávaním týchto publikácií, a čo im sily stačia, aj pomocou grantov držia sa svojich predsavzatí. Je možné žiadať a dostať prekladateľské štipendiá, jestvujú prekladateľské domy, no napriek tomu to nie je žiadna zlatá baňa, honoráre sú nízke. No tí čo sa tejto práci venujú, robia to s nesmiernym nasadením a z celého srdca.