Timrava: Spisovateľka z maďarsko-slovenského prostredia

20171113_1243

Prednedávnom sme oslavovali 150. výročie narodenia Boženy Slančíkovej-Timravy, jednej z najvýznamnejších slovenských spisovateliek. Deti sa síce učia onej na hodinách literatúry, ale nič nevedia o tom, že slávna spisovateľka vyrastala vo viacjazyčnom, slovensko-maďarskom prostredí.

Ak sa aj v učebnej látke nachádza náznak slovensko-maďarského okolia, zakaždým je to s nejakou negatívnou konotáciou. Napríklad o niektorých súrodencoch Timravy sa vyučuje to, že boli pomaďarčení. Ak by sa aj Timrava rozhodla pre maďarský jazyk a stala by sa maďarskou spisovateľkou, tak dnes by sa možno maďarské deti učili to, že pochádzala z poslovenčenej rodiny a niektorí jej súrodenci boli prívržencami zlého panslavizmu. Niekedy sú hranice pre definovanie národnej identity veľmi tenké.
Viem, že teraz nebudem brať do úvahy niektoré historické fakty, ale dnešnými očami je veľmi zaujímavé, aký bol osud jazyka Slančíkovcov. Otec bol slovenský evanjelický farár. Jeho synovia sa stali maďarskými farármi, dcéry Slovenkami. Timrava navštevovala svojich bratov, a tak predpokladám, dobre rozprávala aj po maďarsky. Napríklad svojho psa nazvala menom Omrvinka, ktoré je ale veľmi zriedkavé meno pre psov v slovenskom jazyku – Timrava vraj doslovne preložila maďarské slovo „morzsa“ (čítaj „morža“; znam. „omrvinka“), ktoré je však v maďarčine veľmi bežným menom pre psa.
Zaujímalo by ma, čo všetko ovplyvnilo dvojjazyčnosť rodiny, ale bohužiaľ z tejto stránky sme známu slovenskú spisovateľku dodnes neskúmali.
V slovenskej aj v maďarskej literatúre sa dodnes ukrýva veľa tajomstiev ohľadom dvojjazyčnosti, i keď by bolo na slovenských aj na maďarských školách zaujímavé a užitočné nazrieť do týchto vecí. Spisovatelia, ako aj historické osobnosti sa skrze jazyka, ktorý používali, môžu stať bližší žiakom a dokonca ich motivovať k tomu, aby sa učili jazyky.

Preložené z originálu: Lucia Molnár Satinská: A kétnyelvű írónő