Veľkonočné tradície Maďarov na Slovensku


V regiónoch Karpatskej kotliny sa dodnes stretneme s veľkonočnými tradíciami, ktorých korene siahajú hlboko do minulosti. Územie dnešného Slovenska je krajina bohatá na veľkonočné ľudové tradície. Etnologička Margit Méry kedysi precestovala všetky Maďarmi obývané územia Slovenska (t.j. historický Felvidék) a zhromaždila ľudové tradície tu žijúcich Maďarov.

Sviatočný Veľký týždeň (maď. nagyhét) sa začína Kvetnou nedeľou (maď. virágvasárnap). Veľká časť veľkonočných ľudových tradícií však začína na deň Zeleného štvrtka (maď. zöldcsütörtök). V maďarských oblastiach dnešného južného Slovenska ešte aj dnes prevláda tradícia, že na Zelený štvrtok vo večerných alebo nočných hodinách sa zídu ľudia v kostole pomodliť sa a spievať. Tento deň bol dňom takzvaného „pálenia Piláta” (maď. Pilátus-égetés). V kostole sa uskutočnilo akési symbolické „bytie Piláta”, kedy ľudia rukami búchali na kostolné lavice, alebo robili rachot nohami.
V obci Klasov (maď. Kalász, Nitriansky kraj) na Zelený štvrtok dospelí a deti po skončení svätej omše išli domov, ale mládež šla na blízky kopec. Tu pozbierali konáre stromov, ktoré s iným nepotrebným drevom spálili. Toto bolo akési symbolické „pálenie Piláta”, kedy horiacu vatru mladíci a dievčatá aj preskakovali.

Voskové kraslice (Zoborská oblasť)

Voskové kraslice (Zoborská oblasť)

Na Veľký piatok (maď. nagypéntek) bolo zvykom, že starí aj mladí šli k blízkej rieke alebo k potoku, aby sa umyli. Často brali so sebou okúpať aj svoje zvieratá. Tradovalo sa, že ak sa niekto okúpe v tento deň v potoku, bude po celý rok zdravý. Obyvatelia obce Klasov šli k rieke po „pálení Piláta”, obyvatelia Vrbovky (Ipolyvarbó) zas po nočnej modlitbe (tento zvyk sa zachoval aj v Gemeri a v Bešeňove/Zsitvabesenyő). Voda v tento deň mala uzdravujúcu moc, tak ju brali aj domov a s ňou vo Veľký piatok posvätili dom, stajňu a posteľ chorých. Mnohokrát v tejto vode uvarili aj veľkonočnú šunku a veľkonočné vajíčka. Verili, že takto bude jedlo zdravšie.
V deň Veľkého piatku ženy varili, piekli, a samozrejme sa šlo do kostola. V tento deň sa spievali staré archaické piesne, ktorých spievanie boli vyhradené jedine na tento čas. V obci Výčapy-Opatovce (Vicsápapáti) sa cez noc Veľkého piatku chodilo modliť ku krížom a ku sochám svätýc

Veľkonočná oblievačka

Veľkonočná oblievačka

Na Veľkú sobotu (maď. nagyszombat napja) sa tiež chodilo ku svätým miestam. V tento deň boli v kostoloch na svätej omši dokonca aj malé deti, aby sa takto všetci spoločne pomodlili. V slovenských ľudových tradíciách sa zachovalo oveľa viac pohanských prvkov. Napríklad v tento deň pastieri praskali bičmi, čo bolo symbolické vyháňanie zla. V tento deň sa uskutočnilo aj čistenie vôd a studní, napríklad aj maďarských obciach Dolného Pohronia sa stretneme s touto tradíciou.

Najdôležitejším sviatočným dňom je deň Veľkonočnej nedele (maď. húsvétvasárnap), kedy sa veľký dôraz kladie aj na prípravu jedál. V tento deň väčšinou ľudia ostávali doma, i keď sa našli aj výnimky. Napríklad v gemerskej oblasti (Gömör) sa v nedeľu večer organizovali veľkonočné zábavy. Pred týmto dňom celých sedem týždňov sa nemohlo spievať, tancovať a zabávať, keďže bolo pôstne obdobie. Preto sa na veľkonočné plesy už ľudia veľmi tešili.

Na Veľkonočný pondelok (maď. húsvéthétfő) šli chlapci v skupinkách, často za sprievodu spevu, oblievať dievčatá. Veľkonočná oblievačka sa začala vždy v prvom dome na jednom konci dediny. Chlapci prišli do všetkých domov, kde bývalo dievča. Podľa tradície chlapci museli najprv poliať všetky dievčatá v dedine a až potom mohli ísť ku svojej milej. Za veľkonočnú oblievačku a básničku sa rozdávali krásne namaľované veľkonočné vajíčka.

Chlapci dostávali k vajíčkam často aj slaninu, klobásu, a na pitie víno či pálenku. Keď navštívili všetky domy v dedine, streli sa v krčme, kde pozbieranú slaninu, vajíčka a klobásy  upiekli, a spoločne zjedli.

Rôzne druhy korbáčov, tzv. „supra“

Rôzne druhy korbáčov, tzv. „supra“

Avšak napríklad na Matúšovej zemi (Mátyusföld) a v oblasti Žitného ostrova (Csallóköz) nebolo zvykom oblievanie v skupinkách. Každý chodil polievať dievčatá samostatne, alebo len s niekoľkými kamarátmi. Veľkonočná oblievačka sa tu však neskončila v pondelok, ale pokračovala až do utorka. Vtedy totiž ženy chodili oblievať mužov, alebo ich vyšibali.

Veľkonočné vajíčka

2014-04-19_12-10Výzdoba veľkonočných vajíčok sa líšila v každom regióne. Medzi najstaršie metódy farbenia vajíčok patrilo farbenie za pomoci šupín cibule. V obci Iža (Izsa) boli len farebné červené, zelené, fialové a žlté vajíčka. Na Žitnom ostrove dominovali skôr jednofarebné vajíčka.
Krásnu tradíciu majú veľkonočné kraslice z Podzoboria (Zoboralja). V oblasti Ipľa (obec Plášťovce/Palást) zafarbili jednofarebne vajíčka, a žiletkou či iným ostrým predmetom na ne vyškrabali rôzne motívy.

Veľkonočné stravovanie

„Žltý tvaroh ” ako významný dezert východných regiónov južného Slovenska

„Žltý tvaroh ” ako významný dezert východných regiónov južného Slovenska

V sobotu večer sa popri vajíčkach a šunke vyskytovala na sviatočných stoloch aj huspenina ako najčastejšie podávané jedlo. Hlavný nedeľný obed tvorila slepačia polievka s pečienkami. Vo východných oblastiach južného Slovenska je dodnes nepostrádateľným jedlom tzv. „plnený kapustný list” (maď. töltött káposzta), ktoré zároveň patrí medzi tradičné jedlá maďarskej kuchyne. Pre malé deti sa upiekli malé koláčiky nazývané „vtáčiky” (maď. madárkák), ktoré deti dostávali ku červeným vajíčkam.

V obci Výčapy-Opatovce sa ako hlavné jedlo podávala žemľa namočená do mlieka (alebo do vody), zmiešaná so slaninou, klobásou, vajíčkami, okorenená, ktorá sa napokon upiekla.
Veľká noc bola samozrejme nepredstaviteľná bez koláčov. Dnes je síce rozšírené pečenie zákuskov a tort, ale v minulosti sa piekli skôr vianočky (maď. fonott kalács), tvarohové záviny (maď. túrós lepény), alebo orechovo-makové koláče (maď. diós-mákos kalács). V okolí Košíc a v Medzibodroží (Bodrogköz) sa ako najdôležitejší dezert podáva takzvaný „žltý tvaroh” (maď. sárga túró). Špeciálnym spôsobom sa uvaria vajíčka, ktoré sa osladia cukrom, pridáva sa mlieko a hrozienka.

Veľkonočné odievanie

Na svätú omšu na Veľký piatok mal väčšinou každý oblečený sviatočný odev čiernej farby. Dievčatá mali vo vlasoch tmavé stuhy, ženy zas mali na hlave tmavé šatky.
Na deň vzkriesenia sa mladé dievčatá obliekli do bielych šiat. Sviatočné oblečenie sa ešte  dopĺňalo krásne vyšívanými zásterami a šatkami. Muži si väčšinou obliekli sviatočný odev, ktorý bol tmavomodrej či čiernej farby. Na viacerých miestach bolo u mužov zvykom si pripnúť na klobúk aj kyticu tzv. „bokréta”.

Zdroj: Krisztina ANDO. Felvidéki húsvéti népszokások (uverejnené: Szabad Újság 4. 04. 2012)
Zostavila: Anita Radi