Vianočné ľudové tradície medzi Maďarmi

2014-12-28_12-35

Obdobie vianočných sviatkov začína koncom novembra a začiatkom decembra, kedy začína advent. Advent je sviatkom príchodu ako aj očakávania Pána. Korene tohto sviatku siahajú do 5. a 6. storočia, kedy bol jeho súčasťou cez týždne aj trojdňový pôst. Do cyklu vianočných sviatkov patria pred Štedrým večerom aj štyri sviatočné adventné nedele ako aj pripomenutie si svätých v deň ich menín (Sv. Ondrej, Barbora, Mikuláš, Tomáš, Štefan, Ján). V tento čas sa kedysi pripravovali vence z borovicových vetiev, zo slamy a zo štyroch sviečok. Sviečky sa na vencoch zapaľujú postupne každú nedeľu jeden.

V minulosti sa počas adventu sa vykonávali rôzne magické praktiky pre zabezpečenie plodnosti a úrody. V tento čas boli ženy oslobodené od namáhavých fyzických prác. Najznámejšou aktivitou žien boli magické praktiky na deň sv. Lucie 13. decembra. V tento deň sa podľa povery príchodom dlhých zimných nocí a tmy Svätá Lucia premení na bosorku. Na odohnanie bosoriek z domovov vkladali ľudia do kľúčovej dierky cesnak, do obruby dvier pichli nôž, na dvere namaľovali cesnakom kríž, alebo metlu skrížili. V tento deň bolo zakázané si niečo požičať alebo dať, aby sa náhodou daná vec nedostala do rúk bosoriek. V deň sv. Lucie sa začala aj výroba tzv. Luciinej stoličky.

image2

Dievčatá si na Luciu veštili mená svojich budúcich milých. Chlapci zas na svitanie odchádzali do jednotlivých domovov zavinšovať a zapriať bohatú úrodu a hojnosť všetkého. Toto sa v maďarčine nazýva ako „lucázás”, či „kotyolás”. Podľa povery totiž prinášalo šťastie, ak v tento deň do domu prišiel ako prvý hosť mladík. Vtedy sa bude dariť kurčatám, ale keď vojde dievča, prináša to nešťastie, sliepky nebudú znášať vajcia.

Pre katolíkov je vrcholom vianočného sviatku polnočná omša, ktorá sa uskutočňuje v kostoloch večer z 24. na 25. decembra. V Ríme bol tento zvyk zavedený v 5. storočí, a odvtedy pápež každoročne celebruje polnočnú omšu v kostole Santa Maria Maggiore. Na Štedrý deň sa pápež postaví na balkón svojho vatikánskeho paláca, odkiaľ dáva svoje požehnanie všetkým ľuďom na svete.

Na Vianoce sa v minulosti ľudia postarali nielen o svoje domovy, ale aj o svoje domáce zvieratá, ktoré pekne nakŕmili a vyčistili im obydlia. V tomto čase sa totiž veľa povier spájalo práve s domácimi zvieratami. Niektorí dokonca verili tomu, že na Vianoce zvieratá aj rozprávajú. V niektorých krajinách bolo kedysi zvykom postaviť vianočný stromček aj pre zvieratá, avšak tento pohanský zvyk cirkev zakazovala vykonávať.

Cieľom vianočných ľudových tradícií je predovšetkým odohnanie zlých duchov. Toto sa ľudia snažili dosiahnuť tak, že robili hluk, obliekli si rôzne masky na tváre, kostýmy, či kožuchy zvierat. V niektorých končinách chodili deti koledovať, zahrali betlehemské hry, či zaspievali tradičné a známe pesničky.

28. decembra sa v domoch zarecitovali žartovné rýmovačky a korbáčikmi sa poklepkali deti, či aj celá rodina, aby boli všetci svieži a zdraví. Vianočným dňom sa začne nová sviatočná etapa, ktorá trvá 12 dní, presne do dňa Zjavenia Pána 6. januára. Tento deň je zároveň dňom posvätenia vôd a pokrstenia Ježiša Krista, ktorý voláme aj Traja králi.

Informácie z: Mereteiné-Matosics Ágnes: Karácsonyi népszokások