Vianočné zvyky a tradície


So sviatkom narodenia Ježiša Krista sa spája mnoho ľudových tradícií a zvykov. Vianočné tradície dodnes prežívajú v nespočetných množstvách a podobách. Nie je tomu inak ani v ľudovej kultúre Maďarov. Významnou súčasťou maďarských vianočných zvykov a tradícií sú dramatické ľudové hry s cieľom oživenia biblického príbehu o narodení Ježiša. V maďarčine sa predvedenie týchto dramatických hier nazýva „betlehemezés“ (slov. betlehemské hry), či „regölés“ (vo význame „vinšovanie“).

Františkáni boli medzi prvými, ktorým sa podarilo povoliť z rôznych liturgických obmedzení,  a presmerovať náplň Vianoc do emocionálnejšej roviny. V našich krajoch stojí v centre kruhu bohatých ľudových tradícií a predvianočných príprav radostné očakávanie narodenia dieťaťa – Ježiša Krista.

Betlehemské hry sú tu už od roku 1223

Prvý betlehem dal postaviť Svätý František z Assisi v italskom meste Greccio (provincia Umbria). Tomáš z Celena (italský rehoľník, básnik a spisovateľ) podáva správu o tom, že Svätý František v roku 1223 poprosil svojho kamaráta a statkára, aby v jaskyni v meste Greccio pripravil jasle, dal priviesť slamu, somára, vola, zavolal pastierov, a za pomoci príležitostných hercov spoločne oživili príbeh narodenia Ježiša Krista. Po krásnom príhovore Svätého Františka si jeden z pútnikov, ktorí prišli s fakľami z ďalekých zemí, všimol, že bábka uložená do jaslí ožila a Božie dieťa je skutočne súčasťou davu modliacich sa ľudí. S menom Svätého Františka sa spája nielen postavenie prvého betlehema, ale aj dramatické hry, ktorými ľudia každoročne oživujú známy biblický príbeh. František chcel týmto spôsobom ešte viac priblížiť obecenstvu túto sviatočnú historickú udalosť. O postavení prvého betlehema existujú písomné správy aj vo františkánskych kronikách. Mesto Greccio sa postupne stalo pútnickým mestom a získalo aj pápežské privilégium. Na základe toho sa v tomto meste môže kedykoľvek cez rok organizovať vianočná svätá omša.

Betlehemezés – dramatická hra na oživenie príbehu narodenia Ježiša Krista.

Betlehemezés – dramatická hra na oživenie príbehu narodenia Ježiša Krista.

Dôraz na urovnanie vzťahov a spolužitie v mieri

V minulosti sa počas predvianočných príprav kládol veľký dôraz nielen na upratovanie domov a stajní, ale aj na urovnanie medziľudských vzťahov. Verilo sa, že Vianoce sú obdobím stretnutia sa starých a nových vecí – začiatku aj konca, aj preto sa ľudia snažili o ukončenie problematických sporov, o vyplatenie dlhov a naplnenie starých sľubov. Na Vianoce sa na dedine naskytlo veľa príležitostí na obnovenie a zreorganizovanie medziľudských vzťahov a to za pomoci tradičných vianočných hier, vinšovaním všetkého dobrého a odovzdávaním darčekov.

Práve takúto uzmierovaciu náplň majú aj betlehemské hry, ktoré sú dodnes rozšíreným ľudovým zvykom medzi Maďarmi. Betlehemské hry sú oživením príbehu o narodení Ježiša Krista v Betleheme. Pôvod tejto významnej vianočnej tradície siaha do obdobia tajomných archaických dramatických hier, z ktorých sa neskôr vytvorili ich rôzne ľudové formy. Najstaršie dôkazy o  betlehemských hrách pochádzajú zo 17. storočia. Betlehemské hry pozostávajú z viacerých častí. Hlavnými scénami sú: príbeh z Rajskej záhrady a zhrešenie prvého človeka, príchod Svätej Márie a Jozefa do Betlehema a hľadanie prístrešia, a napokon pastierske hry (príchod troch kráľov a pastierov k malému Ježiškovi).

Zaujímavým ľudovým zvykom u Maďarov je tzv. „szentcsalád-járás” (pochod Svätej rodiny). Na počesť Svätej rodiny hľadajúcej prístrešie sa deväť rodín v dedine spojí s cieľom ustráženia obrazu Svätej rodiny. Pochod sa organizuje od 15. decembra po Štedrý deň, kedy sa jednotlivé rodiny každý deň striedajú v ustrážení svätého obrázka. Hra je symbolickým zobrazením poskytnutia nocľahu a prístrešia pre Svätú Máriu a Jozefa.

Regölés

Regölés

V maďarskej kultúre je ďalším dôležitým vianočným zvykom tzv. regölés (vo význame vinšovanie), ktorý je zároveň najarchaickejším ľudovým zvykom počas maďarských sviatkov zimného obdobia. Máme k dispozícii bohatú a rozmanitú zbierku textov súvisiacich s touto tradíciou, ktoré nám odzrkadľujú premenu pohanstva a nástup kresťanstva. Korene tohto zvyku siahajú do pohanských čias, kedy sa využíval pri obradoch, ktoré mali ľuďom zabezpečiť úrodnosť a plodnosť. Tento pohanský zvyk sa spájal predovšetkým so zimným slnovratom, no rozšírením kresťanstva sa stal súčasťou vianočných tradícií. Počas vinšovania chodila skupina nazvaná „regösök“ (väčšinou to boli mládenci z dediny) z domu do domu za sprievodu obrovského hrmotu a lomozu. Počas spevu udávali rytmus buchotom s drevenou palicou obtočenej reťazami.

Sviatočný stôl

Jedným z najdôležitejších prvkov Vianoc je sviatočná večera. V minulosti sa na Štedrý deň až do polnoci zachovával prísny pôst – tzv. vianočný pôst (karácsony böjtje). Pápež Pavol VI. v roku 1966 však tradičný pôst zrušil. V kruhu Maďarov sa v minulosti veľmi prísne dodržiavali pravidlá pôstu. Stávalo sa, že ľudia celý deň jedli len chlieb, soľ a vodu. Ešte aj na štedrovečernom stole sa nachádzali jedine jedlá rastlinného pôvodu, nejedla sa ani ryba.

Súčasťou tradičných maďarských domov bola tzv. „tisztaszoba“ (čistá izba) používaná len výnimočne počas sviatkov, či pri návšteve hostí.

Súčasťou tradičných maďarských domov bola tzv. „tisztaszoba“ (čistá izba) používaná len výnimočne počas sviatkov, či pri návšteve hostí.

Pre veriaceho človeka je sviatočný a hlavne štedrovečerný stôl symbolom oltára. V tradičných maďarských domoch sa vždy nachádzala miestnosť označovaná ako „tisztaszoba“ (čistá izba), práve preto, lebo v nej bolo vždy čisto a upratané, rodina túto miestnosť takmer nikdy nepoužívala, bola prenechaná hosťom a na sviatočné dni. V strede týchto izieb sa v minulosti nachádzal stôl, ako hlavný symbol jednotnosti a spolupatričnosti rodiny. Vikár na dedinách chodil na Štedrý deň z domu do domu, aby požehnal domy a rodiny. Všetko staré malo takýmto spôsobom ožiť a prekvitať. Z tohto dôvodu sa vianočný stôl posypal úrodou zo starého roka – slamou, senom, orechmi a rôznymi semenami. Pod stôl sa zas poukladali náradia. Tradičné vianočné jedlá a dobroty sa dostali na štedrovečerný stôl po polnočnej svätej omši, vtedy sa totiž ukončilo obdobie pôstu.

Preložené z originálu: Hit, hagyomány: karácsonyi szokások.